Je to už 23 rokov od zrútenia 3 budov v centre New Yourku. Na úvod sa ukážkovo zosypali 2 budovy komplexu Svetového obchodného centra zvané Dvojičky. Oficiálna vládna správa tvrdí, že sa tak stalo kvôli nárazu lietadiel – čo ako nereálne rozporujú aj mnohí odborníci na statiku budov ako aj ľudia odborne sa venujúci problematike požiarov (zatiaľ čo mnohí iní odborníci danú správu nespochybňujú). Prieskum verejnej mienky v Spojených štátoch amerických z roku 2019 ukázal, že približne 23% opýtaných považuje útok na predmetné budovy za takpovediac ,,domácu akciu“, zatiaľ čo 45% respondentov s uvedeným názorom zásadne nesúhlasí a 9% s ním skôr nesúhlasí.
Za najspornejšie tvrdenia súvisiace s útokmi na Washington z 11-teho septembra 2001 sú bežne považované tie, ktoré spochybňujú možnosť zrútenia sa troch budov (Dvojičky + budova č. 7) z dôvodu nárazu lietadlom, resp. z dôvodu požiaru. Obzvlášť pri budove č. 7, do ktorej žiadne lietadlo nenarazilo a v ktorej podľa video záznamov neprebiehal žiaden veľký požiar nebol dôvod na jej pád – tak to aspoň vnímajú ľudia spochybňujúci oficiálne tvrdenie o tom, že táto budova spadla dôsledku požiaru z trosiek spadnutých Dvojičiek. Zaujímavý je taktiež fakt, že televízia BBC tvrdila, že táto budova spadla už 20 minút pred jej skutočným spadnutím.
Mnohí ľudia považujú za absurdné aj vládne tvrdenie o tom, že aj do budovy Pentagonu v ten deň narazilo veľké civilné lietadlo – a to z dôvodu, že o tom nebol zverejnený žiaden video záznam, kde by bolo vidieť do budovy vrážajúce lietadlo a rovnako nikde na fotkách následne horiacej budovy nevidieť ani zničené kusy tohto lietadla. Aspoň takto to vnímajú tí, ktorí vládnym správam a stanoviskám vysvetľujúcim udalosti z 11. septembra neveria.
Bez ohľadu na to, kto si čo myslí o okolnostiach, ktoré spôsobili pád týchto budov je faktom, že vláda Spojených štátov amerických sa ihneď po tomto útoku vydala do vojny proti skutočnými, či len domnelým nepriateľom americkej globálnej hegemónie – pričom tieto vojny nazvali vojnami proti terorizmu. Pre tento názov pavdepodobne čerpala inšpiráciu v Orwell-ovom románe nazvaného 1984, resp. jeho tzv. ,,new speak-om“, nakoľko najväčším medzinárodným teroristom sa v tomto období stala práve armáda Spojených štátov amerických.
V nasledujúcich rokoch tak bola ,,US Army“ vyslaná do množstva útočných vojen odporujúcich štatútu Organizácie spojených národov. Námatkovo spomeňme aspoň tie najznámejšie americké vojenské invázie ako boli: vojna v Afganistane (hoci ich vlastná vyšetrovacia správa tvrdí, že útočníci na Svetové obchodné centrum neboli Afgánci, ale Pakistanci), vojna v Lýbii, v Sýrii, v Pakistane, v Somálsku, v Jemene a taktiež pokračujúca vojne v Iraku.
Všetky tieto vojny a popri nich množstvo ďalších menších vojenských konfliktov kombinovaných s podporou mnohých štátnych prevratov viedli k miliónom ľudských obetí.
Priame ľudské obete – čiže zabití ľudia – v súvislosti s americkými vojnami sú odhadované na približne jeden milión. Odhad nepriamych obetí týchto (z pohľadu medzinárodného práva verejného) nezákonných útočných vojen v réžii Spojených štátov amerických je odhadovaný približne na 3,5 až 4,5 milióna ľudí.
Astronomické sú aj finančné náklady týchto vojen. Iba samotné náklady vojen v Iraku a Afganistane stáli daňových poplatníkov amerického impéria viac, než 5 biliónov amerických dolárov (čo je 5 tisíc miliárd USD; pre predstavu príjmová stránka rozpočtu Slovenskej republiky je cca. 25 miliárd USD).
Drvivá väčšina spomínaných financií bola použitá na nákupy vojenského vybavenia armády Spoj. št. amerických, mzdy jej vojakov, jej logistiku a výstavbu vojenských základní v zahraničí. Kontrola týchto výdavkov je veľmi často zahalená rúškom tajomstva – vraj z bezpečnostných dôvodov – a je tak pochopiteľne zdrojom obrovskej politickej korupcie a najväčším dôvodom presunu zdrojov z verejného rozpočtu do súkromnej sféry – a to spôsobom navyšovania štátneho dlhu, nakoľko rozpočet Spoj. št. amerických je dlhodobo mínusový.
Vojna vládnych elít Spojených štátov amerických sa však nezamerala iba na vojnu proti zahraničným mocnostiam, ale aj proti vlastným občanom, ktorí sa odmietali vzdať svojich ústavných práv zabezpečujúcich im ich osobné práva a slobodu. Voči týmto ľuďom a všetkým ,,vnútorným nepriateľom“ bol prijatý zákon nazvaný ,,Patriot Act“ – ktorý dal do rúk tamojším spravodajským a tajným službám nástroje k neadekvátnemu sledovaniu, odpočúvaniu a bezprávnemu postihovaniu občanov Spoj. št. amerických. Ak po prijatí takéhoto zákona chce niekto hovoriť o právnom štáte, tak sa musím iba horko pousmiať nad jeho intelektuálnou slaboduchosťou. 🤷
Ak by mal niekto záujem o štúdium uvádzaných faktov, tak do komentáru tohto statusu pridám aj odkazy na články, ktoré túto problematiku podrobne rozoberajú.
Záverom… najväčším bezpečnostným rizikom v dnešnom svete sa mi na základe uvedených faktov nejavia byť teroristi, náhodní pomätenci strieľajúci len tak do ľudí alebo zločinci z dákej zlej štvrte – hoci všetci uvedení predstavujú skutočné bezpečnostné riziko, pred ktorým rozhodne netreba zatvárať oči.
Najväčším bezpečnostným rizikom v súčasnosti sú tak nezodpovední politici. Politici, ktorí riadia významné štáty disponujúce obrovským zbraňovým arzenálom nahromadeným v armádnych skladoch.
Niektorí z týchto politikov začínajú vojny preto, lebo sa im to hodí – či už z osobných prospechárskych dôvodov alebo preto, aby odpútali verejnú pozornosť od káuz, do ktorých sa zaplietli.
Niektorí z nich začínajú vojny preto, lebo sú presvedčení, že to pomôže hospodárstvu ich krajiny – či už z dôvodu zamestnanosti, investíciám do armádneho vývoja alebo kvôli rastu domácej priemyselnej produkcie.
A niektorí z týchto politikov vedú vojny preto, lebo sa chcú zmocniť zdrojov, ktoré ovládajú iní (najčastejšie ide o ropu, plyn a vzácne kovy) a cítia sa dostatočne silní a vďaka tomu beztrestný napriek tomu, že použijú hrubú silu k tomu, aby sa ku požadovaným zdrojom dostali (resp. aby sa ku nim dostali ich kamaráti zo súkromnej sféry – ktorí sa im však za to určite patrične odvďačia).
Jedinou cestou, ako neuvrhnúť celý súčasný svet do úplnej anarchie a stavu, v ktorom bude platiť, že pravdu a právo má ten najsilnejší je návrat ku dodržiavaniu medzinárodného práva. Návrat ku politickým jednaniam o aktuálnych lokálnych, či svetových problémoch so snahou o ich skutočné riešenie bez použitia násilia, resp. bez toho, aby dané donucovacie násilie prerástlo až do lokálnej, či svetovej vojny.
Vidím to tak, že buď sa vrcholoví politici (najmä pod tlakom svojich voličov) budú snažiť o mierové riešenia sporov, alebo uveria predstavám o svojej dôležitosti a súčasne so stratou pudu sebazáchovy sa rozhodnú hrať na novodobých vojvodcov a veľkých dobyvateľov.
Myslím si, že v súčastnosti – obzvlášť v krajinách tzv. západných štátov – prevládajú politici, ktoré stratili kontakt s realitou a štáty, ktoré spravujú navádzajú priamo do vojnových stretov. Vo zvyšku sveta však tento ,,západný“ prístup k ,,riešeniu“ problémov zväčša nie je považovaný za optimálny, hoci ani oni sa mu nevyhýbajú (obzvlášť, ak nadobudnú presvedčenie, že takýto ,,západný spôsob riešenia“ sa týka práve ich samotných).
Na príklade vojnou posadnutých vládnych elít Spojených štátov amerických však vidieť, že viesť útočnú dobyvačnú vojnu je nielen nemorálne ale aj extrémne drahé. Až tak drahé, že na – nie tak nedohľadnom – konci neustáleho vedenia vojen môže čakať riziko štátneho bankrotu. Bankrotu, ktorý bude mať za dôsledok zníženie životnej úrovne temer všetkých ľudí žijúcich v tzv. západných štátoch, no súčasne bankrotu, ktorý nás môže ochrániť od rozpútania ďalších nezmyselných a zločinných vojen bez ohľadu na lživé zámienky, ktorými by boli zdôvodňované.
Hovorí sa, že keď padá hviezda… je možné si niečo v tichosti priať. Tak dúfam, že keď si zaprajem… tak sa mi to splní… a väčšina z nás tak bude môcť umrieť na starobu. 😏
Zdroj: Facebook – Eduard Šebo
