Rozsah obžaloby nie predpísaný, tvrdí prokurátor. Obvinený oponuje, že musí spĺňať obsahové náležitosti a odôvodnenie.
David Lindtner čelí od marca 2020 obvineniu v justičných kauzách. Prokurátor Ján Hrivnák z bývalej „elitnej“ špeciálnej prokuratúry, ktorý v súčasnosti zastáva funkciu vedúceho oddelenie závažnej kriminality na Generálnej prokuratúre SR podal na neho obžalobu. Obvinenému pripisuje tri skutky, týkajúce sa nepriamej korupcie a zasahovania do nezávislosti súdu v súvislosti s kauzou okolo hotela Carlton.
V prípade vypovedajú dvaja kajúcnici. Vladimír Sklenka, ktorý sa priznal k rozsiahlej vlastnej trestnej činnosti – prijímaniu úplatkov, pričom peniaze míňala aj jeho manželka. Prokurátor mu dočasne odložil vznesenie obvinenia, pričom tento stav trvá doposiaľ, teda už viac ako štyri roky. Dostal tak zjavne nezákonné benefity. Miriam Repákovej zase súd schváli pochybnú dohodu o vine a treste.
Pochybenia a porušenie práva na obhajobu
Samosudca Špecializovaného trestného súdu Roman Púchovský ešte 30. júla obžalobu odmietol a prípad vrátil prokurátorovi. Zistil totiž závažné procesné, ako aj hmotnoprávne pochybenia a obžaloba podľa jeho názoru nespĺňa elementárne zákonné náležitosti. Považuje ju za predčasnú.
Hlavné výhrady spočívajú v tom, že svedkovia – sudcovia neboli pred výsluchom zbavení mlčanlivosti, prokurátor nevysvetlil, prečo s vyšetrovateľom odmietli vykonať dôkazy, ktoré navrhol obvinený, neboli stotožnené konkrétne prípady z kauzy Cartlon, ktoré mal obvinený údajne ovplyvňovať a skutková veta (kedy, kde, ako a aký skutok sa stal) nesedí so skutkovou vetou obžaloby.
Prokurátor sa tiež v obžalobe vôbec nevysporiadal s obhajobnými argumentami obvineného a dokonca ani neuviedol právne úvahy, ktoré ho k podaniu obžaloby viedli, čo je povinná náležitosť obžaloby.
Došlo tak k porušeniu práva na obhajobu. „Prokurátor nemôže očakávať, že jeho pochybenie napraví súd“, napísal do uznesenia samosudca.
Obžaloba je vraj v poriadku
Voči uzneseniu podal sťažnosť 2. augusta kolega Jána Hrivnáka a samotný dozorový prokurátor ju dodatočne odôvodnil 13. augusta.
V odôvodnení argumentuje tým, že justiční kajúcnici podľa jeho názoru vraj nedostali nezákonné benefity a skutky neboli vraj podkvalifikované. Podotkol, že Vladimír Sklenka nie je obvinený (obvinenie má dočasne odložené) a tak skutky nemohli byť podkvalifikované. „Menovanému bol zaistení majetok v hodnote prijatých úplatkov,“ uviedol. Spomenul, že voči jeho manželke sa viedlo samotné konanie iným vyšetrovateľom a konanie nemalo vplyv na prípad samotného Vladimíra Sklenku.
„Nepodanie návrhu na vzatie nejakej osoby do väzby nie je benefit, nakoľko väzba neslúžila ako nátlakový alebo iný prostriedok na dosiahnutie akéhokoľvek výsledku v rámci trestného konania,“ tvrdí na margo trestného stíhania kajúcničky Miriam Repákovej (to, že na túto kajúcničku, ktorá mala v čase zadržania doma dve maloleté deti, bol podaný návrh na vzatie do väzby a až potom, ako sa priznala, bola prepustená zo zadržania, prokurátor nespomína) .
Tiež vraj nie je možné hovoriť o tom, že dohoda o vine a treste, ktorú jej schválil súd, je protizákonná, nakoľko rozsudok je právoplatný a nebol zrušený (to, že v súčasnosti zákon nepozná spôsob, ako zrušiť dohodu o vine a treste, ktorá je nezákonná, ale v prospech kajúcnika, prokurátor akosi tiež vynechal).
Kajúcnici Vladimír Sklenka a Miriam Repáková boli zbavení mlčanlivosti v iných konaniach a prokurátor zastáva názor, že vlastne nepodliehajú tejto zákonnej povinnosti. Hoci pred vyšetrovateľom, v prípravnom konaní pritom uviedli skutočnosti a informácie, o ktorých sa dozvedeli pri výkone funkcie sudcov.
Obžaloba vraj bola podaná v kvalifikácii, ktorá spĺňa zákonné predpoklady a nedošlo k zmene totožnosti skutku.
Do sťažnosti napísal, že časť návrhov obhajoby bola akceptovaná a zabezpečená. Vraj vôbec neprekáža, že s ďalšími sa orgány činné v trestnom konaní nevysporiadali. Podľa jeho názoru v predsúdnom konaní sú nižšie nároky na odôvodnenie odmietnutia vykonať obhajobou navrhnuté dôkazy, nároky sú vyššie až súdnom konaní a obvinený David Lindtner si tieto svoje práva predsa môže uplatniť pred sudcom. „Orgány činné v trestnom konaní vyvinuli maximálne úsilie za účelom zabezpečenia vykonávania dôkazov aj v prospech obvineného,“ uviedol.
Vraj nebolo potrebné identifikovať aj konkrétne prípady z kauzy Carlton (viedlo sa viacero súdnych konaní), lebo zo skutkovej vety vyplýva, že obvinený mal žiadal sudcu Vladimíra Sklenku o vybavenie vo všetkých konaniach a tieto konania David Lindtner bližšie nešpecifikoval.
„Obžalobu vypracováva prokurátor a je teda jasné, že sa bude líšiť od predstáv obvineného a jeho obhajcov,“ uviedol. Rozsah obžaloby vraj nie je Trestným poriadkom predpísaný. „ … mám za to, že ak by súd konštatoval, že prokurátor sa musí v nejakom konkrétnom rozsahu venovať argumentom obvineného v obžalobe, tak by podobný názor bol v rozpore a nad rámec Trestného poriadku (ktorý niečo podobné neurčuje) a súčasne by mohlo dôjsť k porušeniu zásady rovnosti zbraní v neprospech prokurátora,“ myslí si.
Podotýka, že Trestný poriadok neupravuje povinnosť prokurátorovi, aby v obžalobe uvádzal dôvody na jej odmietnutie, má iba uviesť obhajobu obvineného a vyjadriť sa k nej. V obžalobe boli uvedené vyjadrenia obvineného obsiahnuté v spise, ktoré prokurátor považoval pre obžalobu za dostatočné a s ktorými sa náležite vysporiadal v odôvodnení.
Myslí si, že nepochybne nedošlo k žiadnemu porušeniu práva na obhajobu a to bolo dodržané a obžaloba spĺňa všetky zákonné náležitosti. Navrhol tak, aby uznesenie samosudcu Najvyšší súd SR zrušil a uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Zámerné predlžovanie konania
Na sťažnosť zareagoval svojim stanoviskom obvinený David Lindtner. „ … to, že boli (svedkovia – sudcovia) zákonom predpokladaným spôsobom zbavení povinnosti mlčanlivosti v iných trestných konaniach automaticky neznamená a nie je ospravedlnením pre taký postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorým opomenuli zabezpečiť zbavenie mlčanlivosti svedkov – sudcov v tu vedenom trestnom konaní („kauza Carlton“),“ uviedol.
Poukázal na to, že zbavenie mlčanlivosti v inej trestnej veci týkajúcej sa odlišného skutku (teda odlišných skutočností, ktoré sa sudca – svedok mal dozvedieť pri výkone funkcie sudcu podliehajúcich utajeniu podľa zákona o sudcoch) nie je možné vzťahovať k ďalším trestným konaniam, nakoľko má vždy individuálny charakter vo vzťahu ku konkrétnym skutočnostiam, ktoré sa v rámci konkrétneho trestného konania objasňujú.
Pred vyšetrovateľom uvádzali skutočnosti a informácie, o ktorých sa dozvedeli pri výkone funkcie sudcov. Keby neboli sudcami, nimi uvádzané (údajné) skutočnosti , by sa nikdy neboli mohli dozvedieť, respektíve osoby týchto sudcov – kajúcnikov by v nich nemohli figurovať.
„Nemožno tolerovať neprípustnú snahu prokurátora prenášať zodpovednosť orgánov činných v trestnom konaní za splnenie si svojej zákonnej a ústavnej povinnosti riadne odôvodniť rozhodnutie, ktorým sa zamieta zabezpečenie ďalších dôkazov navrhnutých obvineným, na plecia obhajoby s poukazom na jej prístup k obsahu vyšetrovacieho spisu,“ reagoval obvinený na konštatovanie prokurátora. Takýto právny výklad považuje za absurdný a popretie práva na obhajobu. Podľa jeho názoru má obvinený právo poznať skutočné dôvody, pre ktoré orgán činný v trestnom konaní odmietol jeho návrh na doplnenie dokazovania.
Nestačí povedať právnu floskulu, prípadne opísať zákon a uviesť výrok, ale je nevyhnutné svoje rozhodnutie stručne, ale vecne vysvetliť, aby obvinený poznal dôvody, prečo navrhnutý dôkaz orgány činné v trestnom konaní považujú za nadbytočný. V podaní citoval aj rozhodnutia ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva.
V reakcii na argumentáciu prokurátora podotkol, že samotná skutočnosť, že časť návrhov obhajoby bola akceptovaná a zabezpečená, neznamená, že tá časť, ktorá bola odmietnutá, nebola odmietnutá svojvoľne a v rozpore s príslušným ustanovením Trestného poriadku.
„Nemôže obstáť ani argumentácia prokurátora, v rámci ktorej opiera svoj právny názor o znížených nárokoch na rozsah odôvodnenia rozhodnutia o nevykonaní návrhu na doplnenie dokazovania v predsúdnom konaní v porovnaní s odôvodnením takého rozhodnutia v konaní pred súdom, kde sú podľa jeho mienky rozsahové nároky vyššie,“ myslí si.
Doplnil, že takéto rozhodnutie musí byť či už orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom preskúmateľným a ústavne konformným spôsobom odôvodnené tak, aby obvinený mal objektívnu možnosť mu porozumieť a napadnúť ho v rámci ďalšieho konania.
Postup dozorového prokurátora považuje za účelové predlžovania trestného konania „z dôvodu jeho neschopnosti prevziať za svoje rozhodnutie zodpovednosť, ktorú následne zbabelo oportunisticky prenáša na súd“.
Konštatovanie prokurátora, že orgány činné v trestnom konaní vyvinuli maximálne úsilie za účelom zabezpečenia vykonávania dôkazov aj v prospech obvineného, označil za vedomú lož. Poukázal aj na to, že prokurátor do obžaloby iba prekopíroval kompletné znenia svedeckých výpovedí.
K polemike prokurátora v akom rozsahu má byť splnená zákonná náležitosť obžaloby podľa Trestného poriadku, či riadnym splnením tejto zákonnej náležitosti náhodou prokurátor nesupluje úlohu súdu pri rozhodnutí vo veci samej, David Lindtner citoval ustálenú judikatúru.
„Uvedené platí rovnako pre jeho absurdné právne dišputy a silené úvahy nad tým, či by riadne splnenie si jeho ústavných a zákonných povinností nemalo za následok porušenie princípu rovnosti zbraní v neprospech prokurátora, keď sa zároveň pozastavuje nad tým, že Trestný poriadok mu explicitne neustanovuje počet normostrán, ktorý by jeho riadne vysporiadanie sa s obhajobou obvineného malo obsahovať, na základe čoho vyvodzuje, že tento si môže svojvoľne určiť sám – napríklad ako v tu vedenej trestnej veci, kedy mojej obhajobe v rozsahu desiatok strán vecnej argumentácie venoval konkrétne dve bezobsažné vety,“ napísal obvinený do podania. Navrhol, aby Najvyšší súd SR sťažnosť ako nedôvodnú zamietol a potvrdil uznesenie samosudcu Špecializovaného trestného súdu.
Senát 5 T
Sťažnosť, ktorú podal prokurátor na Najvyššom súde SR cez elektronickú podateľňu napadla do senátu 5T, podľa aktuálneho rozvrhu práce má zloženie Juraj Kliment, Peter Štift a Marián Mačura. Keďže sa sudca Juraj Kliment v minulosti už z veci Davida Lindntera vylúčil, dá sa takýto postup očakávať aj teraz. Ako náhradníci prichádzajú do úvahy Martin Bargel, Emil Klemanič a Patrik Príbelský.
David Lindtner bol sedem mesiacov vo väzbe. Ústavný súd SR konštatoval porušenie jeho práva na osobnú slobodu, ku ktorému došlo v dôsledku protiústavného rozhodnutia. (Nález Ústavného súdu SR si môžete prečítať tu.) V súčasnosti má prerušený výkon funkcie sudcu a v súčasnosti pôsobí ako advokát, okrem toho je aj poradca premiéra a ministra spravodlivosti.
Autor: Júlia Mikolášiková
Prevzaté od: https://blog.sme.sk/juliamikolasikova/politika/preco-je-prokurator-v-justicnej-kauze-s-kajucnikom-sklenkom-strateny
