Už dáku dobu som si vravel, že napíšem dlhší analytický článok ku dnešným voľbám do Parlamentu EÚ.
Rozhodne by bolo o čom písať… no nakoniec bude dôležité iba to, koľko takpovediac ,,politicky škodnej” sa tam za SR pretlačí. Snáď jej nebude priveľa. Je jej tam dosť už aj tak. Nemusíme ju podporovať aj zo SR.
Logicky sa tak natíska otázka, že… kto je tá ,,politicky škodná”, všakže? Nuž, tak ja mám za to, že to sú tí, ktorí v Bruseli lobujú za poškodzovanie záujmov Slovenskej republiky miesto toho, aby kopali v slušne zladenej zostave v jednotných bielo-modro-červených dresoch s dvojkrížom na hrudi.
Aby sme si rozumeli – nemusia sa mať spolu ľudsky radi ani chodiť spolu na dovolenky. Ani rozumieť si nemusia vo všetkom. Keď však vybehnú na ihrisko, mali by sa všetci snažiť hrať tak, aby strelili gól. Čiže aby využili daný priestor na vytvorenie si dobrých šancí pre obhajobu a napĺňanie slovenských záujmov. Ani jeden z nich tam rozhodne nemá byť preto, aby obhajoval svoje vlastné záujmy, či záujmy iných štátov, resp. občanov.
Samozrejme, môžu vznikať situácie, ktoré majú z podstaty ideologický charakter – v tých môžu reprezentovať to, čo mali vo svojich volebných politických programoch. Nedá sa zhodnúť na všetkom a nie všetko má čiste vecný (racionálny) charakter.
Čo však racionálny a vecný charakter má, sú otázky ako: odobratie práva veta jednotlivým členským štátom EÚ (čo by mala byť pre zvolených poslancov tzv. ,,no go” zóna), presadzovanie jadrovej energetiky ako čistej energetiky (a jej podpora z eurofondov (jedná sa p hlavný zdroj elektriny v SR), podpora ochrany vonkajších hraníc schengenského priestoru a žiadne zasahovanie do azylovej politiky SR (na také čosi nemá EÚ oprávnenie), či otázka od koho brať a od koho nie energetické zdroje a suroviny (obzvlášť, ak by sa malo jednať o nevýhodnejšiu ponuku alebo rizikovejší materiál). Takýchto vecných záujmov SR – čiže občanov a firiem žijúcich a podnikajúcich na Slovensku je mnoho. Na nich by sa budúci poslanci mali vedieť zhodnúť a obhajovať ich bez ohľadu na ich politickú ideologickú orientáciu. Ak by tomu tak bolo, bol by to vynikajúci výsledok dnešných volieb.
Obávam sa však, že tomu tak nebude – a dostanú sa tam aj takí, ktorí majú priam v popise práce realizáciu politík, ktoré objektívnym vecným záujmom SR vyslovene škodia. Dúfam, že ich nebude mnoho.
A taktiež dúfam, že sa tam dostane čo najviac takých ľudí, ktorí chápu, že Tretia svetová vojna je na spadnutie a nemajú o ňu záujem. Doba, kedy bolo možné veľkú – svetovú – vojnu prežiť je už totiž viac-menej minulosťou. Tá vojna bude totižto jadrová – a tú viac-menej nikto neprežije. Resp. prežije ju – s porovnaním ku dnešku – pravdepodobne iba hŕstka ľudí (ak vôbec dáki) a svet, v ktorom budú žiť bude mať diametrálne náročnejšie životné pomery.
No nič. Bude, ako bude. Idem si voliť tiež a som ochotný podporiť kohokoľvek, kto je ochotný dôsledne a konzistentne hájiť národné záujmy Slovenskej republiky, jej suverenitu v medzinárodnom priestore a podporovať mierové riešenia konfliktov.
Myslím si, že ešte pred takými 20-timi rokmi by takéto moje požiadavky boli v zhode s hlavným prúdom európskej politiky. Dnes sa však v európskej politike presadili politickí aktivisti a reprezentanti záujmov Spojených štátov americký do tej miery, že oni moje politické preferencie radi a často označujú za radikálne. Faktom však je, že radikálni sú oni, nie ja. Ja nechcem žiť v pomeroch novej studenej vojny (v tom lepšom prípade iba studenej), nechcem hájiť záujmy veľmocí ale záujmy SR a v konečnom dôsledku požadujem, aby politici pracovali na tom, aby sme tu mohli lepšie, bezpečnejšie a kvalitnejšie žiť – a nie na presnom opaku zdôvodňovanom kdejakými vojnovými propagandistickými žvástmi.
Snáď budeme mať šťastie a tieto voľby posunú euro-unijnú politiku niekam tam, kde bola cca. pred 20-timu rokmi. Za pár hodín uvidíme, koľko ďalších euro-občanov má podobné politické preferencie ako ja. Snáď to bude väčšina.
Zdroj: Eduard Šebo ml. – Facebook
