JUDr. Peter Weis: Lex Atentát

Z môjho pohľadu je lex atentát najväčšou katastrofou navrhovanej legislatívy, aký sme tu za posledné obdobie mohli vidieť. Konkuruje mu azda iba zmena ústavného zákona o bezpečností štátu z čias predošlej (tej riadnej) vlády.

Tému rozdelím na niekoľko okruhov.

1. zmena trestnoprávnych noriem
2. skrátené legislatívne konanie
3. zákaz zhromažďovania sa
4. osoba navrhovateľa
5. iné

V tomto článku sa budem venovať len bodom 1 a 2.

„Tí, čo sa dokážu vzdať základnej slobody, aby získali trochu dočasnej bezpečnosti, nezaslúžia si ani slobodu ani bezpečnosť.“ —  Benjamin Franklin, americký politik a diplomat 1706–1790

1. Zmena trestnoprávnych noriem

A. Marenie výkonu úradného rozhodnutia

Zavádza sa nová skutková skutková podstata, ktorá znie:

“Kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verenej moci tým, že bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť zaplatiť pokutu alebo obdobnú sankciu peňažnej povahy uloženú rozhodnutím štátneho orgánu v malej výške, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.”

Čo je malá výška pokuty, zákonodarca nijako nespresňuje a ak to bude takto prijaté, spôsobí to značné aplikačné problémy. Malá výška je teoreticky niečo ako malá škoda podľa § 125 trestného zákona a teda zrejme sa budeme baviť o pokute nad 266 Eur. Čo je “vážnym dôvodom” na nesplnenie povinnosti je takisto ponechané na aplikačnú prax, čo nie je dobré riešenie.

Čo to môže v praxi znamenať?

Zavedenie tejto novej úpravy by mali okamžite kritizovať najmä priaznivci JUDr. Harabina, keďže viackrát v minulosti radil pokuty za domnelé priestupky na úseku “verejného zdravia” neplatiť. Ak by sa v budúcnosti takáto situácia na úseku “verejného zdravia” opäť vyskytla, neposlušným občanom by už hrozil pobyt za mrežami. A to už po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku.

T.j. už by nestačil návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia a už vonkoncom nie správna žaloba. Ak by sa človek chcel brániť na súde, už by to robil pravdepodobne so záznamom v registri trestov. Alebo by najprv musel pokutu zaplatiť, vyhnúť sa trestu a až potom sa skúšať domôcť spravodlivosti.

Čo by to znamenalo pre štát? Katastrofu.

1. Štát by v prípadoch, kedy by pokuta bola zrušená z dôvodu nezákonnosti za škodu, ktorú tým spôsobil domnelému priestupcovi. Avšak už nielen v oblasti finančnej, ale aj v trestnoprávnej (napríklad za nezákonnú väzbu alebo nezákonné rozhodnutia v tretsnom konaní). Štát tak na základe budúceho rozhodnutia súdu pri vybratí pokuty napríklad 300 Eur uhradí domnelému priestupcovi v budúcnosti za nezákonné zásahy bez náhrad trov právneho zastúpenia pokojne aj sumárne okolo 30.000,- Eur.
2. Je verejne známe, že väznice máme preplnené. Kam s ďalšími “nebezpečnými” priestupcami? Koho budeme prepúšťať, aby sme mali miesto pre životu nebezpečných občanov-priestupcov?
3. Štát vynakladá na jedného väzňa asi 23.000,- Eur ročne. Za 300,- nezaplatených eur? A to nehovoríme o finančných následkov pre rodiny, ktoré sa spoliehajú na príjmy priestupcu, nehovoriac o daňových a odvodových príjmoch pre štát, ktorý tento zlý priestupca počas výkonu trestu neodvedie.
4. Ak sa majú práva vykladať extenzívne, robil niekto pri tomto návrhu test proporcionality? Predpokladám, že nie. Čo zásada ultima ratio?
5. Týmto návrhom sa z policajtov a prokurátorov stanú de facto exekútori. Teda pridáva sa im vymáhačská agenda. Neplatíš? Veď uvidíš. Požičaj si na štátny dlh alebo hybaj do basy. Nejde Mohamed k hore, príde hora k Mohamedovi.
6. A nakoniec, zavedením tejto úpravy sa podporí činnosť úžerníkov. A prehĺbí zadĺženie domácností.
7. Zaťažia sa správne súdy návrhmi na odklad výkonu rozhodnutia.

Takže u nás bude platiť, že nikoho nemožno pozbaviť osobnej slobody len preto, že nie je schopný dodržať zmluvný záväzok, ale za záväzok voči štátu áno? Naozej chcem vidieť Európsky súd pre ľudské práva, ako sa v budúcnosti k takej kauze postaví.

B. Zisťovanie identity pri domnelých priestupkoch

§ 117 zákona o elektronických komunikáciách sa dopĺňa:

“Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejne dostupné služby je povinný s predchádzajúcim súhlasom prokurátora poskytnúť Policajnému zboru pri identifikácii osoby podozrivej zo spáchania priestupku prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby údaje potrebné na zistenie a identifikáciu zdroja komunikácie.“.

Rozumiem, o aký sledovaný účel ide. Ten účel je v poriadku. Zrejme ide o internetové diskusie a nenávistné komentáre. Avšak zároveň by malo z pohľadu práva platiť, že účel nemá svätiť prostriedky.

Oba predošlé body treba vnímať aj synergicky so zmenou zákona o policajnom zbore. Mne do očí bije toto ustanovenie:

“Policajt je pri identifikácii osoby podozrivej zo spáchania priestupku prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby oprávnený s predchádzajúcim súhlasom prokurátora vyžadovať od právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prevádzkujú elektronické komunikačné siete alebo poskytujú elektronické komunikačné služby, údaje potrebné na zistenie a identifikáciu zdroja komunikácie.“.

Čo hľadá prokurátor v priestupkových konaniach? Prečo priestupky un bloc z ničoho nič povyšujeme úpravou lex atentát na nebezpečné pre spoločnosť tak, že treba ľudí neselektívne viac monitorovať, sledovať, obmedzovať a nasadzovať policajtov už pri podozrení na priestupok, čiže VŽDY, keď si to KTOKOĽVEK v štátnom aparáte zmyslí. To sú jasné znaky policajného štátu. A to tu ešte v tejto forme naozaj nebolo.

Pamätáte si, aký humbug (a oprávnený) tu bol, keď ministerka JUDr. Kolíková chcela rozšíriť možnosť ITP na všetky úmyselné trestné činy? Hromadnú pripomienku vtedy podporilo 7500 ľudí. A teraz ideme riešiť podozrenie z priestupku zásahom do práva na súkromie garantovanom v čl. 8 Dohovoru? Takýmto spôsobom? To nemyslíte vážne. Nenašiel sa jeden jediný normálny spôsob, ktorý by nehrozil fiaskom na ESĽP? A potom čo? Budeme stíhať predkladateľa po prvom rozhodnutí ESĽP tak, ako to robí vláda teraz? Realizácia práva a realizácia práva na pomstu sú dve odlišné veci a iba jeden spôsob požíva právnu ochranu. A tým sa dostávame aj k bodu 2.

2. Skrátené legislatívne konanie.

Dôvodom pre skrátené legislatívne konanie pre navrhovanú právnu úpravu je vraj bezpečnosť. My nepoznáme obsah operatívnych informácií, ale ľudia by v prvom rade mali poznať reálny dôvod. Hrozia bezprostredne ďalšie vraždy alebo pokusy o úkladnú vraždu? Lebo ak nie, tento dôvod nie je namieste.

Opäť sa pýtam: kde je test proporcionality? Ako pri Mikasových vyhláškach. Tvrdím, že neexistuje. Prečo? Veď zásadným spôsobom zasahujete do základných práv a slobôd. Ak by vám teraz aj chcela odborná verejnosť pomôcť, nemôže. V skrátenom legislatívnom konaní ste nám odňali možnosť podania hromadnej pripomienky a účasť na rozporovom konaní. Diskusia nebude…

Preto pripomínam ešte raz, plandémia bola následkom krízy morálky a etiky. Každý, kto nepozerá na spoločnosť optikou polarizujúcej politiky mi azda dá zapravdu. Kríza pokračuje. Skúste zmeniť optiku a zamýšľané ciele dosiahnete inak.

A keďže vás všetkých tak tlačí čas, pevne verím, že na ďalšie skupinové futbalové zápasy do Nemecka nepoletíte. Treba pracovať.

Zdroj: