Progresívno-liberálny národný „poklad“ sa ozval z politického záhrobia a dal si urobiť prieskum: Zostávam v politike, oznámil Korčok. Akú stranu si vyberie?

Podľa prieskumu Focusu by Korčok pomohol viacerým stranám. Progresívne Slovensko by s ním predbehlo Smer, SaS a Demokrati by sa dostali na dvojciferné čísla. Šancu by mala aj jeho vlastná strana.

Bývalý minister zahraničných vecí a prezidentský kandidát Ivan Korčok mieni zostať v politike, zatiaľ však presne nehovorí, v akej podobe.

Bude to v nejakej strane

Korčok po prezidentských voľbách hovoril, že bude premýšľať, ako podporu medzi voličmi využije. Svoje plány mienil oznámiť po európskych voľbách, no po atentáte na premiéra Roberta Fica, ku ktorému prišlo 15. mája, vravel, že zrejme bude potrebovať viac času.

Korčok by pomohol PS aj iným

Agentúra Focus v polovici júla uskutočnila prieskum, ktorý sledoval, čo by rôzne podoby možného Korčokovho vstupu do straníckej politiky urobili so straníckymi preferenciami. Tento hypotetický vývoj porovnávala s aktuálnou podporou politických strán v situácii, keď bývalý prezidentský kandidát neoznámil vstup do žiadnej strany ani založenie novej.

Zadávateľom prieskumu bol Ivan Korčok.

Rebríček straníckych preferencií v polovici júla nepriniesol zásadnejšie prekvapenie. Podľa Focusu by voľby vyhrala strana Smer so ziskom 25,7 percenta hlasov, na druhom mieste by skončilo Progresívne Slovensko (21,3 percenta), Hlas by získal 11,3 percenta hlasov, KDH a SaS vyše 7 percent. Do parlamentu by sa dostala ešte Republika (6,5 percenta).

Tesne pred 5-percentným kvórom by skončili mimoparlamentní Demokrati (4,7 percenta hlasov) nasledovaní Maďarskou alianciou (4,5 percenta) a hnutím Slovensko Igora Matoviča (4,4 percenta); koaličná SNS Andreja Danka by získala len 3,4 percenta hlasov.

Po zmeraní aktuálnych preferencií Focus respondentom položil otázku v znení: „Zmenilo by nejako vaše rozhodnutie, koho voliť, ak by Ivan Korčok vstúpil do strany Progresívne Slovensko? Ak by ste sa volieb zúčastnili, ktorú stranu by ste v takom prípade volili“?

V takom prípade by sa progresívcom podarilo predbehnúť Smer: získali by až 27,6 percenta hlasov. Zároveň by o dva percentuálne body klesla SaS, Demokrati by boli na približne rovnakom výsledku (obe strany by volilo asi 5 percent voličov), pri ďalších stranách ako KDH či hnutie Slovensko vidno len mierne posuny smerom nadol.

Ak by sa Ivan Korčok rozhodol pre vstup do inej prozápadnej strany, čiže by si vybral SaS alebo Demokratov, pre obe strany by išlo o výrazný prínos. SaS s Ivanom Korčokom by volilo asi 14 percent voličov (PS by spadlo o 5 percentuálnych bodov na 16 percent); ak by sa exminister rozhodol pre Demokratov, strana by poskočila na 13 percent (PS by malo takmer 18 percent, SaS len asi 4 percentá).

Bývalý minister výsledky prieskumu považuje za dôležité v tom, že ho podstatná časť ľudí chce vidieť aj v parlamentnej politike. „Nezabúdajme, že v prezidentských voľbách som bol občianskym, nadstraníckym kandidátom. Tento prieskum hovorí, že si ľudia vedia predstaviť aj moju prítomnosť v parlamentnej politike. V tomto má pre mňa hodnotu.“

Nádej by mala aj nová strana

Focus meral aj ďalšie hypotetické možnosti. Jednou z nich bola podpora spojenej kandidátky SaS a Demokratov, ktorú by Ivan Korčok viedol; tu treba pripomenúť, že medzi politikmi týchto strán existujú spory, najmä pre pád vlády Eduarda Hegera, ktorý SaS podporila.

Heger je dnes podpredsedom Demokratov, predseda strany Jaroslav Naď bol v jeho vláde ministrom obrany a s čestným predsedom SaS Richardom Sulíkom mal viacero politických konfliktov a slovných výmen.

Zaujímavé je, že podľa sondáže Focusu by takýto spojený subjekt nedosiahol vyššiu podporu, než keby Ivan Korčok kandidoval len za jednu z tejto dvojice strán: kandidátka SaS a Demokratov s Korčokom by získala okolo 14 percent hlasov, Progresívne Slovensko by v takomto prípade volilo necelých 18 percent voličov.

Focus sa pýtal aj na možnosť, že by Korčok založil vlastnú stranu. Volilo by ju vyše 14 percent voličov (PS by za takýchto okolností získalo 15,6 percenta hlasov, SaS 4,5 percenta a Demokrati 3 percentá hlasov).

Korčokov vstup do politiky – či už v rámci existujúcej strany, alebo v prípade založenia novej – by v tejto chvíli síce spôsobil pohyb v rámci tábora prozápadných strán, no k zásadnejšiemu poklesu podpory koalície či krajne pravicového hnutia Republika by zrejme neviedol.

Ilustruje to aj pohľad na to, koho by volili voliči „strany I. Korčoka“, keby takáto strana v zozname nebola. „Takmer 60 percent z nich by volilo niektorú zo súčasných opozičných strán PS, SaS, Demokrati, KDH alebo hnutie Slovensko,“ vraví Martin Slosiarik z Focusu.

„Približne štvrtina na tradičnú preferenčnú otázku odpovedala, že nevedia, koho by volili, alebo by k voľbám nešli. Toto by bola časť ‚nových‘ voličov, ktorých by vznik novej strany mobilizoval. Vznik takejto novej strany by mal teda na jednej strane vplyv na aktuálne preferencie opozičných politických strán – predovšetkým PS , SaS a Demokratov, ktoré by dosahovali nižšie čísla.“

Riaditeľ Focusu Martin Slosiarik vraví, že pri skúmaní podobného hypotetického vývoja nezostáva prieskumnej agentúre iná možnosť než spomenúť kandidáta v otázke, čo môže viesť k miernemu skresleniu.

„To je tradičná metodologická výhrada k tomuto typu otázok. Potrebujete akoby ‚nasvietiť‘ rozdiel oproti pôvodnej preferenčnej otázke. Na druhej strane nemá žiadny význam hrať s respondentom hru ‚nájdi rozdiel‘ v zozname strán medzi pôvodnou a novou otázkou,“ vysvetľuje Slosiarik.

„Možno je však najlepšie pozrieť sa na príklady z minulosti. V júni 2019 sme do zoznamu strán zahrnuli subjekt s názvom ‚strana A. Kisku‘ a v preferenciách získala 6,2 percenta. V nasledujúcom prieskume, keď bol už známy názov Za ľudí, sme strane namerali 5,2 percenta.“

Podobnú skúsenosť má Focus so stranou Petra Pellegriniho, ktorú súčasný prezident zakladal po odchode zo Smeru. V júni 2020 do zoznamu strán zaradili subjekt s názvom „strana P. Pellegriniho” a namerali mu preferencie na úrovni 19,3 percenta. V nasledujúcom prieskume sa už v zozname strán objavil „Hlas – sociálna demokracia“ a jeho preferencie dosiahli 16,2 percenta.

„Zdá sa teda, že na každých cca 5 percent preferencií na základe názvu strany pripadal plus jeden percentuálny bod v prípade merania cez meno zakladateľa. Čiže pri cca 15 percentách straníckych preferencií je to plus tri body na základe mena zakladateľa. Inak povedané, ak dnes meriame preferencie ‚strany I. Korčoka‘ na úrovni 14,4 percenta, dá sa očakávať, že pri meraní cez názov strany by to bolo niekde na úrovni 11 až 12 percent,“ hovorí Martin Slosiarik.

Riaditeľ Focusu však pripomína, že spomínané strany – teda Za ľudí a Hlas – vznikli v horizonte jedného až dva mesiacov od momentu, ako ich merali cez meno ich zakladateľa. „Čím neskôr by to bolo, tým je pravdepodobnejšie, že rozdiely by boli výraznejšie. Samozrejme, podpora novej strany závisí aj od ďalších faktorov, ktoré súvisia s politickým marketingom a so schopnosťou zaviesť značku na politickom trhu.“

Informácie o prieskume

• Agentúra: Focus (člen SAVA)
• Zadávateľ: Ivan Korčok
• Dátum zberu: 9. až 14. júla 2024
• Vzorka: 1 013
• Znenie otázok:
  • Ak by sa parlamentné voľby konali na budúci víkend, zúčastnili by ste sa ich? Ak áno, ktorú stranu alebo hnutie by ste volili?
  • Zmenilo by vaše rozhodnutie koho voliť to, ak by Ivan Korčok vstúpil do strany Progresívne Slovensko/SaS/Demokrati? Ak by ste sa volieb zúčastnili, ktorú stranu by ste v takom prípade volili?
  • Zmenilo by nejako vaše rozhodnutie, ak by Ivan Korčok založil vlastnú politickú stranu? Ak by ste sa volieb zúčastnili, ktorú stranu by ste v takom prípade volili?

Autori článku: Dušan Mikušovič, Daniel Kerekes. Zdroj: https://dennikn.sk/4126596/zostavam-v-politike-oznamil-korcok-angazovat-sa-chce-v-parlamentnych-volbach-no-nehovori-za-koho/?ref=tit