Časť II – Súvislosti návštevy Giorgie Meloniovej v Pekingu a mediálne ohlasy na ňu

Západné média o návšteve Meloniovej

Média hlavného prúdu, pokiaľ nejde o kritiku Číny, neprekypujú nadšením z komentovania návštev západných politikov v nej. Za hlavný výsledok cesty G. Meloniovej do Číny sa však všeobecne, voľky-nevoľky, považuje prijatie trojročného akčného plánu na posilnenie strategického partnerstva medzi Pekingom a Rímom. Niektoré zdroje sarkasticky uvádzajú, že ide o taliansku „prefíkanú túžbu“ využiť spoluprácu s ČĽR bez použitia názvu IPC. Rím sa však vraj znovu stal členom iniciatívy aj keď len neoficiálnym, a neoliberáli s „nepokojom“  očakávajú, ako sa táto pozícia bude prejavovať. G. Meloniová totiž prisľúbila obnoviť vzťahy s Čínou a začať „novú fázu“ taliansko-čínskej spolupráce. Vyjadrila aj snahu zvýšiť čínske investície v Taliansku, ktoré sú trikrát nižšie ako talianske v Číne.

Závery rozsiahlej diskusie o návšteve G. Meloniovej v Číne v talianskych médiách možno stručne zhrnúť tak, že sa ocenil jej diplomatický význam, ale jej výsledky sa považujú za nejednoznačné a prijímajú sa bez nadšenia. Nedošlo k politickému pokroku (ktorý sa však pri postoji EÚ k ČĽR nedá očakávať), avšak roztržka so Si Ťin-pchingom po vystúpení Talianska z IPC sa zdá byť napravená. Na ekonomickej úrovni sa výsledky cesty označili zatiaľ za skromné, lebo je vraj nedostatok informácií o konkrétnych krokoch a opatreniach. V rámci návštevy sa konalo aj taliansko-čínske obchodné fórum, kde sa oznámilo uzavretie šiestich nových dohôd v rôznych oblastiach, najmä obnoviteľných energií a výroby elektrických vozidiel.

Duch talianskych médií hlavného prúdu zostal voči Číne veľmi kritický a niektoré ju pre istotu obviňovali toho, že návštevu využíva na manipuláciu. Na druhej strane zdôrazňovali, že G. Meloniová zopakovala výzvu Západu, aby Čína prestala podporovať Rusko. Napriek krokom, ktoré EÚ podniká voči Číne, žiadala od nej, aby nebola príliš ťažkopádna a rešpektovala pravidlá vyváženejšieho trhu. Taliansko má vo vzťahu k ČĽR tiež dlhodobo obchodný deficit a tak poukázala aj na potreby odstraňovania prekážok pre talianske produkty v prístupe na čínsky trh.

Program cesty zakončila návšteva Šanghaja, kde G. Meloniová rokovala s tajomníkom mestského výboru Komunistickej strany Číny Čchenom Ťi-ningom. V provincii podľa médií pôsobí talianska podnikateľská komunita, v ktorej je takmer 1200 spoločností z ich celkového počtu asi 1800 v celej Číne.

Informácie čínskych médií o stretnutiach G. Meloniovej s najvyššími čínskymi predstaviteľmi

V čínskych médiách sa tradične kvetnato zdôrazňovalo, že talianska predsedníčka vlády sa stretla s tromi najvyššie postavenými čínskymi predstaviteľmi, pričom v rozhovoroch sa zdôrazňovala potreba rozvíjania spolupráce. Poukazovali aj na množstvo dohôd, ktoré talianske média „prehliadali“.

V prvom rade išlo o stretnutia G. Meloniovej s Li Čchiangom, ktorý ju pozval na návštevu. Rokovali predovšetkým o rozvoji hospodárskej spolupráce, jej zameraní, obsahu a formách. Zúčastnili sa aj na taliansko-čínske obchodné fórum. Li Čchiang spomenul i prípravu spoločných podujatí pri príležitosti 700. výročia smrti Marca Pola.

Prijal ju aj predseda Stáleho výboru Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov (parlamentu) Čao Le-ťi. Zdôraznil pripravenosť na rozvíjanie vzťahov v parlamentnej oblasti ako aj záujem o spoluprácu v ďalších oblastiach, ktoré prispievajú k upevneniu mieru a stability vo svete.

Vyvrcholením medzinárodného významu návštevy bol zhruba poldruhahodinový rozhovor s  čínskym vodcom Si Ťin-pchingom. S G. Meloniovou hovorili o globálnych problémoch spoločného záujmu, medzi ktorými sa uvádzali najmä situácia na Ukrajine, postoj k umelej inteligencii, klimatické zmeny a reforma Bezpečnostnej rady OSN. Si vyjadril záujem Číny rozšíriť spoluprácu s Talianskom nielen v oblasti obchodu a investícií, ale aj v rozvíjajúcich sa oblastiach, ako sú elektrické vozidlá a umelá inteligencia. Zvýraznil aj historický duch Hodvábnej cesty, ktorá je založená na mieri a spolupráci, otvorenosti a vzájomnej výhodnosti, pričom sa na jej koncoch nachádzajú práve Taliansko a Čína. Pripomenul aj kultúrny rozmer spolupráce a význam výmeny osôb.

Z vyjadrení G. Meloniovej čínske médiá vyberali, že v súčasnej medzinárodnej situácii Čína ako svetová veľmoc zohráva nezastupiteľnú úlohu pri riešení medzinárodných výziev a uznáva význam jej medzinárodnej pozície a roly. Spolupráca s Čínou prispieva k mieru a rozvoju vo svete a Taliansko chce prispieť aj k rozvoju vzťahov medzi EÚ a ČĽR. Poukazovalo sa aj na to, že zdôraznila pridržiavanie sa Talianska politike jednej Číny.

Stretnutie využil Si aj na opakované zaslanie odkazu Západu o čínskom pohľade na súčasný svet a riešenie jeho problémov. Uviedol, že dochádza k urýchľovaniu globálnych zmien, aké tu neboli už storočie. Zdôraznil, že  Čína sa pridržiava cesty mierového rozvoja, neusiluje sa o hegemóniu a chce sa deliť o rozvoj s ďalšími krajinami.

V čínskych médiách sa poukazovalo v súvislosti s duchom rokovaní na historické a civilizačné tradície čínsko-talianskych vzťahov. Pripomínalo  sa aj 20. výročie uzavretia dohody o čínsko-talianskom strategickom partnerstve. Ako čínsky leitmotív pri informovaní návšteve znelo: chceme spolupracovať viac a na rovnoprávnom základe, k čomu je potrebné pochopenie a vzájomná úcta.

Záver

S G. Meloniovou nemožno spájať v zahraničnej politike na globálnej úrovni nadmerné očakávania. Ide o političku, ktorá nemá ďaleko ku krajnej pravici a opiera sa o populizmus, založený na nacionalizme. Skúsenosti zo zahraničnej politiky zatiaľ len zbiera a hoci v EÚ vystupuje proti jej centralizácii, jej politika je umiernená a spoľahlivá, pričom je tvrdou stúpenkyňou atlantizmu. S tradíciami talianskej politiky, v ktorej boli relatívne lepšie vzťahy s ČĽR, sa bude musieť naučiť politicky i diplomaticky narábať.

Návšteva neznamená v súčasnej napätej situácii prelom v medzinárodných vzťahoch, ani vo vzťahoch EÚ a ČLR. Nebudeme robiť rozsiahle závery, ale oprieme sa len všeobecne o mediálny pohľad na návštevu. Zopakujeme, že Peking sa voči G. Meloniovej zachoval veľmi ústretovo. Opatrne vyjadrené, na prvý dojem sa zdá, že sa jej možno podarilo dosiahnuť viac ako pri návšteve Emmanuela Macrona v apríli 2023, ktorá trvala len tri dni. Darmo mu Si Ťin-pching návštevu opätoval v máji tohto roku, francúzsky prezident si po dvoch neúspešných voľbách v tomto roku, oslabil pozíciu nielen doma ale aj vo svete. Peking privítal v apríli 2024 už druhú návštevu nemeckého kancelára Olafa Scholza, ale bez významného posunu vo vzťahoch.

Hoci G. Meloniová nemá úniové ambície E. Macrona a O. Scholza, ktorí však politicky upadajú a ich vízie sa rozplývajú, predsa však má už „meno“ európskeho formátu. Politickú líniu EÚ nemôže zmeniť, ale môže do nej časom priniesť prvky, ktoré nie sú po chuti neoliberálnym globalistom a teda ani súčasnému Washingtonou.  Len na okraj poznamenáme, že v Taliansku je aj určitý protiamerický „sentiment“.

Dohodnutá vízia spolupráce s ČĽR poskytuje Taliansku niektoré geopolitické i ekonomické možnosti. Otázka je, do akej miery to bude môcť využiť. Dnes, žiaľ, treba počítať s tým, že USA a v závislosti na nich aj EÚ budú proti takejto línii vystupovať, lebo sa boja akéhokoľvek vybočenia zo stanoveného smeru núteného pochodu.

V duchu bonmotu „nikdy nehovor nikdy“ však nemožno vylúčiť ďalšie kroky predstaviteľov štátov EÚ, ktorí sa pokúsia zareagovať na Pekingom presadzovanú  mulitpolaritu vo svete. A čínske investície a iné kroky v rámci IPC, ale aj mimo nej, dnes môžu pomôcť prekonávať viaceré ekonomické ťažkosti štátov EÚ. Západ totiž nemá už šancu vybŕdnuť zo „superkrízy“, do ktorej sa dostal svojou bezohľadnosťou a nenásytnosťou, vlastnými silami. Jeho vodcovia to však nepripúšťajú. Čím neskôr sa zobudia z tohto sna, tým to bude pre Západ horšie.