Písať o ČR je vzhľadom na našu spoločnosť minulosť chúlostivá záležitosť. Mnohým sa zdá, že tomu, čo sa tam deje, ešte stále rozumieme viac ako dianiu v iných štátoch, ale po rozpade spoločného štátu to po čase prestalo platiť. Pri rozšírenom tvrdení, že sme si najbližší, vznikajú situácie, že na kritiku ČR sú niektoré sily stále citlivé. Existujú totiž politické strany a hnutia, ktoré sú si „bližšie“ ale aj také, ktoré sa príliš „neráčia“.
Okrem toho sa niekedy objavia v ČR kruhy, ktoré sa voči Slovensku správajú ako voči mladšiemu bratovi, ktorého je vhodné poučovať. Prejavuje sa to najmä vtedy, keď sú pri moci sily, ktoré majú odlišnú politickú orientáciu. Avšak ani na Slovensku nie je výnimočné, že sú sily, ktoré vidia svoj vzor v ČR. Dožíva ešte „čechoslovakistický“ sentiment a tak sú aj subjekty, ktoré niekedy v boji o moc hľadajú v ČR spojencov i útočisko. Frustrácia z politických neúspechov nepozná hranice a vedie k bizarným situáciám, čoho príkladom bolo správanie prezidentky krajiny, ktorej nerozumela.
Necháme na pokoji vývoj vyše 30 rokov od rozdelenia spoločného štátu a začneme stručne pri tom, že vzťahy medzi ČR a SR na vládnej úrovni sa začali v niektorých veciach komplikovať zhruba od polovice minulého roka v kampani pre voľbami do NR SR. Po menovaní koaličnej vlády vedenej Robertom Ficom tieto tendencie zosilneli.
V ČR je pri moci od decembra 2021 koaličná vláda Petra Fialu, ktorú médiá často charakterizujú ako vládu „päťkoalície“. Nezvyklé boli kritické vyjadrenia členov vlády, vrátane jej predsedu, k niektorým kandidujúcim stranám širokého stredu v kampani pred voľbami na Slovensku. Prílišnou diplomaciou v slovensko-českých vzťahoch sa v tejto situácii neprejavil ani nový český prezident Petr Pavel, ktorý nastúpil do funkcie v marci 2023. Nevídaným javom sa stalo zrušenie tradičného stretnutia slovenskej a českej vlády, ktoré sa malo uskutočniť na prelome apríla a mája 2024 v Prahe zo strany vlády ČR a zdôvodnilo sa výraznými rozdielmi v kľúčových témach zahraničnej politiky. Český minister pre európske záležitosti Martin Dvořák dokonca povedal, že SR hrozí izolácia v rámci EÚ. Treba však zopakovať, že prechmaty vlád Hegera a Ódora, podobne ako v Bruseli, nevadili ani v Prahe.
Vláda R. Fica na nezvyklý problém v medzivládnych vzťahoch reaguje pokojne a rozvážne, hoci ani niektoré ďalšie vyjadrenia predstaviteľov českej vlády im neprospievajú. Predseda vlády SR, jej ministri, ale aj iní predstavitelia vládnej koalície stále zdôrazňujú svoj záujem na udržiavaní čo najlepších vzťahov s Prahou.
V júni tohto roku Fialovu vládu v prieskume Centra pro výzkum veřejného mínění hodnotilo pozitívne len 18 % respondentov, čo znamená, že podľa verejnej mienky ide o najhoršiu vládu od roku 2014. Jednou z vecí, ktoré respondentom na vláde vadili, bol spôsob jej komunikácie s verejnosťou. Možno povedať, že aj veci, ktoré sa skomplikovali v slovensko-českých vzťahoch mali tiež i komunikačný charakter.
V politike Fialovej vlády sa komunikácii venuje pozornosť, dokonca až na strategickej úrovni. V jej prozápadnej orientácii sa nemohla pre túto činnosť objaviť iná skratka ako Stratcom (nepliesť si to so skratkou, ktorá slúži na označenie Strategického velenia ozbrojených síl USA). Táto skratka však predstavuje veľmi módne neoliberálne slovo a využíva sa vo viacerých významoch. Samozrejme niečo podobné musí existovať aj v NATO, kde to je NATO Stratcom COE (Strategic Communications Centre of Excellence – Centrum excelentnosti strategickej komunikácie), ktoré sídli v lotyšskej Rige. Nie všetky štáty však majú strategickú komunikáciu ako vládnu organizačnú zložku, či činnosť, napriek zdôrazňovaniu jej významu pre súčasný Západ v duchu potreby upevňovania jeho jednoty.
Za nového koordinátora pre strategickú komunikáciu Úradu vlády ČR bol v máji 2024 menovaný Otakar Foltýn. Ide o plukovníka, ktorý je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a po skončení dôstojníckeho kurzu na Vojenskej akadémii vo Vyškove je od roku 2004 profesionálnym vojakom (ktovie či aj na tejto funkcii ním ešte zostal). Pôsobil na generálnom štábe i v aparáte ministerstva obrany a má za sebou o. i. aj viacnásobné pôsobenie v zahraničí. Nejde však o osobu, ktorá by mala skúsenosti z velenia vojskám. Od júla 2022 do februára 2023 bol náčelníkom Vojenskej polície a potom nastúpil do vojenskej kancelárie nového prezidenta.
Menovanie O. Foltýna je podľa médií ďalším pokusom Fialovej vlády „nastaviť“ strategickú komunikáciu. V súčasnej a tobôž neoliberálnej personálnej politike nemožno hľadať logiku. Aj tak je však podivné, že strategickú komunikáciu má koordinovať človek, ktorý velil vojenskej polícii. Možno sa vychádza z bonmotu, že policajt má pri kontrole vždy pravdu a keď sa s ním chcete hádať, nájde si nejaký detail, za ktorý vás pokutuje.
Nepoznáme detaily českého štátneho aparátu (štruktúra Úradu vlády ČT bola naposledy upravená 1. júla 2024), ale zaujímavosťou je, že ako riaditeľka odboru strategickej komunikácie štátu (2 oddelenia) je na stránke úradu vlády stále uvedená Adriana Dergam. Okrem toho v aparáte, ktorý priamo podlieha predsedovi vlády, je aj samostatný odbor komunikácie (3 oddelenia) a odbor komunikácie o európskych záležitostiach (2 oddelenia), ktorý patrí do sekcie pre európske záležitosti. Vo Fialovej vláde to je teda úradníckymi („nadstraníckymi“) odborníkmi na komunikáciu „prehustené“. Aj v prípade O. Foltýna sa uviedlo, že vraj ide o úradnícku a nie politickú funkciu. A to do tejto oblasti zasahujú ďalší veľkí odborníci na boj proti dezinformáciám a zahraničnému vplyvu. „Koordinátor“ je teda mimoriadne potrebný a má čo robiť aby túto kopu úradníkov „skoordinoval.“ O jeho pôsobení smerom k médiám sa zatiaľ taktne mlčí, ale o to viac sa zameriava na občanov.
V širšom kontexte vidieť viaceré náznaky, „vyhorieť“ môžu nielen jednotlivci, ale aj vládna politika. Politici však z tohto dôvodu nemôžu byť práceneschopní, ako sa to začalo praktizovať v v niektorých štátoch EÚ a tak sa naďalej plodia „vyhorené“ nápady, ktoré horliví úradníci aktívne premieňajú na výdobytky moci.
Zaoberať sa podrobnejšie jedným z desiatok tisícov štátnych úradníkov, ktorý bol vojenským profesionálom, nemá politicko-analytický význam. Avšak nevhodný slovník tohto pána vzbudil nielen v ČR, ale viackrát už aj na Slovensku (napr. Tomáš Drucker, Roman Laml a i.) počudovanie a vyvolal aj zvýšený záujem o čo vlastne ide pri „koordinovaní“ strategickej komunikácie. Zo štýlu a obsahu jeho vyjadrovania sa nezdá, že by išlo o odborníka, ktorý by mohol českej vláde vytrhol tŕň z päty v oblasti strategickej komunikácie. Nepoužíva len expresívne slová, ale objavujú sa medzi nimi i také, ktoré česť a slávu ani jemu ani jeho šéfstvu nerobia. Ináč povedané, keď je už štátny úradník by nemal vystupovať ako prehnane angažovaný „zideologizovaný“ aktivista a správať sa neutrálne, keď už slušnosť nepovažuje za potrebnú.
Toho, čo pán Foltýn za čas od svojho menovania do funkcie porozprával, je veľa. Mediálne kruhy jeho pôsobenie spájajú aj s bojom proti dezinformáciám a zahraničnému vplyvu, takže má toho na starosti až-až. O jeho vojensko-profesionálnej pripravenosti môžu byť pochybnosti, ale pozná jednu zo zásad vedenia bojovej činnosti, ktorou je určenie hlavného smeru úderu. Možno sa však spýtať, či takéto chápanie strategickej komunikácie je to, čo štát (hoci aj český) potrebuje. Poďme však niektorým výrokom pána „koordinátora“.
V Slavoniciach 3. augusta na hudobnom a filmovom festivale, ktorý podporilo aj veľvyslanectvo USA v Prahe, v besede „Pravda nie je len slovo“, svojich spoluobčanov, ktorí broja proti systému, popr. obdivujú ruského prezidenta Vladimira Putina, označil za zombíkov či svine. Treba dodať, že to urobil v širšom kontexte, takmer pateticky, keď povedal, že „to sú ľudia, ktorí sú veľmi často nešťastní, zatrpknutí, pociťujúci krivdu (v originále „zapkšlí“), smutní, opustení alebo len majúci životnú smolu – alebo sú to jednoducho len svine“. Pekný príklad excelentnej komunikácie, sršiacej spupným pohŕdaním ťažkostí, v ktorých žije bežný český občan.
Z rozhovoru na webovej stránke Seznam.cz. 15. 7. vyberieme, že za štáty, ktoré dobre komunikujú označil pobaltské štáty, Fínsko a Veľkú Britániu. Zaujímavé sú aj jeho vyjadrenia, že síce nebude robiť cenzúru, ale má právo povedať, čo je lož. No a veľmi kontroverzné pre takúto osobu je povedať, že v Európe prestáva fungovať očkovanie druhej svetovej vojny, čo svedčí až o strate historickej pamäte českého národa i neúcte k nej. No ale sebakriticky priznáva, že po nástupe novej vlády zrejme skončí., čo znamená, že dvakrát sa o jednotu spoločnosti, ktorá je aj v ČR rozdelená, usilovať nebude, hoci o tom veľa hovorí.
Na webovej stránke czdefence.cz 19. augusta napísal „Čokoľvek, čo je radikálne, je v protiklade so záujmami Českej republiky“. Inde povedal, že zhruba so 4,5 % spoluobčanov, sa nedá komunikovať a treba vykopať priekopy. Ktovie, čo považuje ako štátny úradník za radikálov, ale opäť poznamenáme, že keby si pozrel výsledky volieb tak by videl, že tých, ktorých médiá českého hlavného prúdu považujú za radikálov, volí oveľa viac ľudí, než toto percento. Nuž pán „koordinátor“ by si mal najprv ujasniť pojmy, ktoré chce komunikovať a netárať pri tom do vetra.
Na webovej stránke Lidovky 14. augusta Martin Zverina výstižne napísal, že vládny koordinátor pre potlačovanie dezinformácií O. Foltýn, postupuje s jemnosťou hrocha, keď svoje výroky nemierni, ale stupňuje. Možno chce byť vzorom pro tých, ktorí stoja na správnej strane a žiadajú silného vodcu, hovoriaceho tvrdo. Svojim obdivovateľom poskytuje skvelý návod, aby mohli označovať za proruské či protištátne čokoľvek.
Téma pôsobenia vládneho koordinátora pre strategickú komunikáciu a jeho boja proti dezinformáciám a cudziemu vplyvu nie je ústredným problémom českej politiky, ale ukazuje na niektoré nebezpečné tendencie v podmienkach zložitej sociálnej ekonomickej i politickej situácie v ČR. Je to však len zlomkom v politike vlády, ktorá sa snaží zavďačiť Washingtonu i obom bruselským centrálam (úniovej i „natovskej“) a nahráva jej aj prezident s významnou minulosťou v NATO. No a na záver nie je možné nájsť lepší príklad, komu sa chcú súčasné české vládnuce elity asi zavďačiť svojou strategickou komunikáciou, ako výrok P. Pavla z 19. augusta, že Ukrajina by mohla vstúpiť do NATO, i keby časť jej územia okupovalo Rusko. Čo tým však dosiahnu pre bezpečnosť v Európe ako aj svojich občanov, ktorých v strategickej komunikácii nelichotivo nálepkujú, necháme na posúdenie budúcnosti.
