František Škvrnda st.: Narastajúca protirečivosť vývoja ukrajinsko-ruskej vojny

Napriek chúlostivosti, informačnej vojne a dvojakému metru pri hodnotení bojov na Ukrajine, vpád Ozbrojených síl Ukrajiny (ďalej len OSU) 6. augusta do Kurskej oblasti v RF považujeme za akciu, ktorá kvalitatívne zmenila situáciu. Akcia, ktorá vyšla za hranice Ukrajiny z roku 1991, má z bezpečnostno-politického aspektu všetky znaky agresie voči druhému štátu. V situácii, v ktorej sa nachádza Ukrajina, jej však chýba bezpečnostná, ale i vojnová logika. Zatiaľ sa podobá viac na počínanie hazardného hráča než na operáciu, ktorá by vo vojne mohla priniesť úspech. Má v prvom rade spôsobiť škody Rusku, ale otázka je, aká bude ich cena pre Ukrajinu.

Nebyť ďalšieho nezmyselného rastu počtu obetí a škôd mohla by sa táto podivná vojenská operácia označiť za ďalší dôkaz tvrdenia klasika, že historické udalosti sa opakujú, pričom menia svoj charakter z drámy na frašku. Dejiny sú plné nezmyselných krokov vládcov a vládnucich síl (z dôvodu ich neschopnosti, namyslenosti či aj pomstychtivosti a pod.) a ich nepredvídaných následkov. Čo sa stane z tohto ukrajinského vpádu do RF, to ukáže až vývoj, ale poznamenáme, že dejiny, ak sa „mstia“, tak spravidla neskôr a často na nevinných.

O eskalácii bezpečnostnej situácie na Ukrajine a jej širšom rámci

Pracovne vymedzíme štyri hlavné míľniky eskalácie súčasnej bezpečnostnej situácie na Ukrajine, ktorá sa, vlastne od svojho vzniku v roku 1991, stále nachádza v rôznych krízach:

1. Riešenie vnútorných problémov Ukrajiny nadobudlo násilný charakter počas udalostí tzv. euromajdanu, ktorý sa začal na konci novembra 2013. Vo februári 2014 viedol k zmene moci v štáte, o ktorej ústavnosti sú pochybnosti. Ukrajinská politika však nadobudla výrazne rusofóbny charakter, ktorý zosilnel po strate Krymu v marci 2014. 
2. Otvorene bojový (vojnový) charakter nadobudli udalosti na Ukrajine v apríli 2014, kedy sa začala antiteroristická operácia novej kyjevskej moci na juhovýchode štátu. V spojení s ňou sa rozpútali rozsiahle boje na Donbase, pričom Rusko bolo obviňované z podpory povstalcov.
3. Kvalitatívne vyššiu eskaláciu bezpečnostnej situácie predstavovala špeciálna vojenská operácia RF na Ukrajine, ktorá sa začala vo februári 2022. Moskva sa stále oficiálne pridržiava tohto názvu ozbrojeného konfliktu, ktorý vedie, hoci nielen ruské médiá a analytici, ale i politici bežne hovoria o vojne na Ukrajine. Kyjev vydal po tejto operácii toľko nejasných a protirečivých hodnotení situácie, že sa to nedá analyticky vyhodnotiť. Staval sa pri tom všetkom do pozície obete vraj ničím nevyprovokovanej agresívnej akcie RF.  
4. Vojenská operácia Ukrajiny v Kurskej oblasti RF najmä medzinárodno-politicky znamená ďalšiu eskaláciu bezpečnostnej situácie. Ukrajina, ktorá sa doteraz vydávala za podpory veľkej časti medzinárodného spoločenstva za obeť ruskej agresie, urobila formálne rovnakú agresívnu akciu aj keď v inej situácii a v oveľa menšom rozsahu. Pri dvojakom metri hodnotenia ukrajinskej krízy sa na Západe prehliada charakter tohto kroku Kyjeva, na ktorý vraj má právo, ale agresia to však je a bezpečnostnú situáciu, ktorej vývoj sa v tejto vojne nedá predpovedať, len ďalej komplikuje.

Okrem týchto štyroch hlavných míľnikov eskalácie bezpečnostnej situácie na Ukrajine zdôrazníme aj širšie súvislosti jej vývoja:

1. RF už dlhšie vníma bezpečnostnú politiku Ukrajiny v súvislosti s jej možným vstupom do NATO ako bezpečnostnú hrozbu. Možno spomenúť, že o ruských bezpečnostných obavách Vladimir Putin prvýkrát jasne hovoril vo vystúpení na mníchovskej bezpečnostnej konferencii v Mníchove vo februári 2007. Moskva odvtedy viackrát zdôraznila, že sa cíti byť aktivitami NATO a obzvlášť vo svojom susedstve s Ukrajinou ohrozená, ale pakt tieto upozornenia spupne prehliadal.
2. Špecifickým problémom sa stala vojenská pomoc a podpora Západu Ukrajine po februári 2022, ktorá nemá v dejinách obdobu. Rozsah a charakter tejto pomoci vedie k tomu, že v rôznych kruhoch nielen v Rusku, ale aj na Západe, sa boje na Ukrajine po februári 2022 charakterizujú ako zástupná vojna USA s RF. Vznikajú však aj otázky o tom, prečo sa dodávajú prostriedky, ktoré majú donori „na skladoch“ a neraz sú zastarané či s rôznymi chybami. Kontroverzné je aj pôsobenie vojenských poradcov a špecialistov zo štátov NATO a prítomnosť žoldnierov, najímaním ktorých sa Kyjev netají.
3. K ďalšej eskalácii bezpečnostnej situácie došlo po tom, ako OSU začali útočiť zo vzduchu a diverzno-prieskumnými skupinami na územie za hranicami Ukrajiny z roku 1991. Iste, proti útočníkovi sa napadnutý štát bráni všetkými silami a spôsobmi. V prípade malých kyjevských útokov na územie RF vznikla paradoxná situácia, že viedli k zvýšeniu devastujúcich odvetných akcií proti cieľom v ukrajinskej vojenskej a energetickej infraštruktúre. Moskva takto začala konať po neskrývane pomstychtivých útokoch na Krymský most v októbri 2022. Žiaľ, pri takýchto akciách sa nedajú vylúčiť obete na ľudských životoch. Kyjev opakovane a rôznym spôsobom požaduje od Západu čoraz viac moderných zbraní a súhlas s ich použitím na ciele na území RF a tvrdí, že len tak dokáže zabrániť úspechom Moskvy. RF v odpovedi na rozmiestňovanie nových zbraní na území Ukrajiny len ďalej zvyšuje útoky na ciele, ktoré sú s nimi spojené.

O ukrajinskom vpáde na územie Kurskej oblasti RF

Sily OSU, ktoré prenikli do Kurskej oblasti RF, boli väčšie ako vojenské zoskupenia, spravidla označované za prieskumno-diverzné skupiny, predtým. Do oblastí RF na hraniciach s Ukrajinou robili nájazdy najmä Ruský dobrovoľnícky zbor (vytvorili ho ultrapraví ruskí nacionalisti, ktorí bojujú za Ukrajinu) a okrajovo aj Légia „Sloboda Ruska“ (ide o súčasť OSU, ktorú podľa ukrajinských zdrojov tvoria občania RF) a Sibírskeho práporu (podľa ukrajinských zdrojov ruských dobrovoľníkov), ktorí sú zaradení do Medzinárodnej légie Teritoriálnej obrany Ukrajiny.

V roku 2023 a 2024 sa uskutočnili vpády do Belgorodskej a Brianskej oblasti a v apríli 2024 aj do Kurskej oblasti. V apríli 2024 sa vytvorilo nové zoskupenie vojsk RF „Sever“, ktoré zodpovedá za obranu ruských hraníc s Ukrajinou v Belgorodskej, Brianskej a Kurskej oblasti. V Kurskej oblasti boli vybudované aj opevnenia.

V dopoludňajších hodinách 6. augusta jednotky OSU zaútočili na ruské územie. Podľa západných prameňov (Forbes) išlo asi o 3 brigády (medzi nimi aj elitná 80. vzdušná útočná) v sile do 10 000 vojakov. Tieto pramene uvádzajú, že OSU prenikli až do hĺbky 35 km, kontrolujú asi 1 250 km² a obsadili vyše 90 sídiel v piatich okresoch. Najväčším problémom sa stalo obsadenie mesta Sudža, kde sa nachádza stanica prepravy plynu. Uvažovalo sa aj o tom, že cieľom OSU môže byť aj mesto Kurčatov, kde sa nachádza atómová elektráreň, ktorá bola údajne už aj ostreľovaná. Uskutočnila sa evakuácia obyvateľstva, ku ktorej došlo v menšom rozsahu aj v Belgorodskej oblasti.

Všeobecne sa uvádza, že akcia sa pripravovala dlhší čas a vyjadrilo sa aj počudovanie  nad tým, že ruská strana na to nereagovala. Iné údaje zo západných prameňov o vývoji ukrajinského vpádu do Kurskej oblasti nebudeme používať, lebo sa značne rozchádzajú.

Možno by stálo za úvahu uverejniť mapy rozsahu bojov, ale aj tie sa v jednotlivých prameňoch od seba odlišujú a nedá sa spoľahnúť na ich presnosť. Pri porovnaní rôznych slovných zdrojov i máp možno konštatovať, že dosiaľ (27. augusta) nedošlo k výraznému zmenšeniu územia, kde sú ukrajinské sily. Ruské vojská získali zatiaľ späť len málo územia (i obcí). Detailov je nesmierne veľa, ale je otázne, či by ich uvádzanie prispelo k dôkladnejšiemu pohľadu na situáciu.

O cieli ukrajinského vpádu do Kurskej oblasti a reakciách naň

Pri hodnotení toho, čo malo byť cieľom ukrajinského vpádu do Kurskej oblasti, zostaneme vzhľadom na presýtenie informáciami, len pri vyjadreniach na všeobecnej, najvyššej úrovni politického a vojenského vedenia.

Z ukrajinskej strany ide najmä o prezidenta a jeho okolie a hlavné velenie OSU. Vyjadrenia, ktoré odzneli, sa časom menili, niekedy boli aj protichodné a mali aj príliš patetický charakter. Za cenu zjednodušenia u nich vyberieme tie, ktoré mali niečo „dokázať“:

• RF možno poraziť a treba jej to dať najavo.
• Zvýšiť vojnové odhodlanie (náladu) obyvateľstva.   
• Prinútiť RF pristúpiť na rokovania na základe „spravodlivého“ mieru.
• Získať územia, ktoré sa mali využiť na výmenu.
• Presunúť sily RF najmä z Pokrovského smeru, kde OSU strácajú, do Kurskej oblasti. 

Boje sa mali preniesť na územie RF aj z dôvodu, aby pocítila, že vedie vojnu. Objavilo sa aj vyjadrenie, že akcia dokazuje, že Rusom vraj viac záleží na udržaní pozícií na Ukrajine ako na obrane vlastného územia.

Ruské reakcie sú zatiaľ veľmi všeobecné. Ide najmä o vyjadrenie V. Putina, že ukrajinské vojsko musí byť z Kurskej oblasti vyhnané, čo je samozrejmé. Rôzne sa hovorí o tom, že Moskva na tento vpád zareaguje a Ukrajinu „potrestá“, ale zatiaľ nič nebolo konkretizované. 13. augusta bol vymenovaný za „kurátora“ protiteroristickej operácie v Kurskej oblasti silný muž Kremľa, pomocník prezidenta a tajomník Štátnej rady RF Alexej Djumin, ktorého médiá považujú za jedného z možných nástupcov V. Putina.

Vzhľadom na rozsiahlosť a protirečivosť témy sa nebudeme zaoberať medzinárodnými ohlasmi na akciu. Vyžadovalo by to zaoberať sa aj tým, či USA a NATO o príprave akcie vedeli, do akej miery ju schvaľovali, popr. ju podporovali a pomáhali pri nej. Abstraktne možno uzavrieť, že akcia k zvýšeniu prestíže Ukrajiny vo svete neprispela.

Ani ukrajinský vpád do Kurskej oblasti nie je samostatnou záležitosťou a súvisí s ďalšími aspektmi ukrajinsko-ruskej vojny. Ide najmä o stav štátu na Ukrajine, ale aj v Rusku a protirečivé bezpečnostné a sociálne-ekonomické dopady vojny na medzinárodné vzťahy. Nedá sa nespomenúť, že na vojnu čoraz viac dopláca EÚ, ktorá sa úplne poddala požiadavkám USA a NATO a svojej pozícii zostala verná aj v tomto prípade.

Záverom

Hodnotenie vpádu OSU do Kurskej oblasti je zatiaľ spravidla útržkovité a podobá sa na celkový pohľad na priebeh ukrajinsko-ruskej vojny od februára 2022. Ucelenú analýzu toho, čo sa deje, nemožno vzhľadom na nedostatok objektívnych a relevantných informácií aktuálne podať. Preto aj náš pohľad má len všeobecný charakter a možno o ňom diskutovať.

Zopakujeme, že vojensky akcia nemá zmysel. Boje v tomto priestore trvajú však už štvrtý týždeň, ale nič o zmene vo vývoji vojny nenaznačujú. Aj ruské pramene pripúšťajú, že „vyhnanie“ ukrajinských vojsk z oblasti bude náročné i dlhé. A koniec celej vojny je tiež v nedohľadne, ale Ukrajina si týmto zase veľmi škodí.

P.S.1

Pripadá nám už trápne opakovať, že vyjadrenia o udalostiach v ukrajinsko-ruskej vojne sa nedajú, azda okrem údaju o čase, v ktorom k nim došlo, objektívne overiť. Je najmenej 5 základných kategórií „zaručených“ informačných zdrojov: politici, vysokí velitelia, „bezpečnostní“ odborníci a analytici pestrého charakteru (niekedy aj v rámci inštitúcií), médiá (žurnalistov, ktorí vystupujú ako odborníci na bezpečnostnú problematiku), kde sa dáva v záujme „autenticity“ priestor na vyjadrenie aj vyslúžilým vojenským profesionálom, spravodajským dôstojníkom ako i radovým vojakom (niekedy zajatcom či prebehlíkom). V médiách možno ešte vyčleniť ako zvláštnu skupinu vojnových spravodajcov. V Rusku je to rozsiahla skupina tzv. vojenkorov (skratka pre vojenského korešpondenta), ktorí neraz pôsobia na vlastnú päsť.

A to už nehovoríme o blogeroch a osobách vystupujúcich na sociálnych sieťach. Ak by sme chceli vyjadrenia „zdrojov“ objektivizovať, bolo by potrebné najprv ich zaradiť do niektorej z týchto kategórií, priradiť im váhu a potom ich hodnotiť podľa analytických kritérií (znakov), ktoré však nie sú jednotné. Takže reálne sa analýzy opierajú o dve veci: výber, ktorý autor z dostupných zdrojov urobí a rámec interpretácie, ktorý je viac menej subjektívny i intuitívny. Čo však s tým, keď asi už veľká časť zdrojov podáva informácie s cieľom zaujať nimi, zapáčiť sa niekomu, odlíšiť sa od iných a pod. a o pravdu príliš záujem nemá.

P.S.2

Jedným zo znakov súčasnej medzinárodnej bezpečnosti je, že napriek množstvu ozbrojených konfliktov rôzneho rozsahu a intenzity, sa oficiálne o vojnách medzi štátmi nehovorí. Vlastne už od druhej svetovej vojny štáty vojny nevyhlasujú, ale ozbrojené konflikty, ktoré vedú, pomenovávajú rôznymi zástupnými názvami. Ktovie, čoho sa vládnuce elity (sily) kapitalistických štátov (RF je tiež takýmto štátom, navyše s výraznou neoliberálnou ekonomikou) obávajú, keby oficiálne priznali, že rozpútali vojnu. Dôvodov je iste veľa. A smutne musíme dodať, že o mieri sa síce dá vznešene hovoriť, ale treba k nemu oveľa viac vôle i sily ako k rozpútaniu vojen. A tomu dnes vládnuce sily na Západe (najmä v USA), ktoré sú v hrsti vojensko-priemyslového komplexu a finančných kruhov, nie sú naklonené.

Uverejňujeme so súhlasom redakcie.

Prevzaté od: noveslovo.eu