František Škvrnda st.: Výsledky krajinských volieb v Sasku

Krajinské voľby v Sasku (na konci roka 2023 malo takmer 4,1 mil. obyvateľov a je najľudnatejšou krajinou na území bývalej NDR) patrili v podmienkach krízy nemeckej politiky tiež k ostro sledovaným. S očakávaniami výsledkov volieb sa však nespájali až také veľké obavy ako v Durínsku, aj keď to vyzeralo na fiasko strán spolkovej vládnej koalície a úspech AfD. Svoje zrejme robilo aj mediálne pôsobenie CDU, ktoré je v tejto krajine dlhodobo vládnou stranou a nepripúšťalo víťazstvo AfD, hoci to vždy nebolo úplne presvedčivé.

Stručne o výsledkoch volieb v Sasku po zjednotení Nemecka do roku 2019

V Sasku všetky krajinské voľby od roku 1990 vyhrala CDU a na čele všetkých krajinských vlád bol predstaviteľ CDU. Súčasným predsedom krajinskej vlády je od decembra 2017 Michael Kretschmer. V rokoch 1990 – 1999 CDU získala viac ako 50 % hlasov a teda vytvárala jednofarebné vlády. Od roku 2014 počet hlasov získaných CDU klesol pod 40 %. V rokoch 2004 – 2019 bola v Sasku veľká koalícia CDU s SDP. V roku 2019 sa vytvorila koalícia CDU so Zelenými.

Ľavicové sily mali v rokoch 1994 – 2014 viac ako 30 % hlasov. Od roku 1999 získavali výrazne vyššiu podporu radikálne ľavicové strany (Strana demokratického socializmu a neskôr Ľavica) ako SPD. V roku 2019 to však bolo pre ľavicové strany už len 18,1 %.

Zelení boli v Landtagu v roku 1990 a nepretržite sú v ňom od roku 2004. FDP sa dostala do krajinského parlamentu tiež v roku 1990 a potom ešte v rokoch 2004 a 2009, ale odvtedy jej podpora výrazne upadla.

V Landtagu získala mandáty aj pravicovo-extrémistická NPD (Národnodemokratická strana Nemecka) v roku 2004 (9,2 %) a v roku 2009 (5,6 %) hlasov. V roku 2014 dosiahla už len 4,9 % hlasov. Do snemu sa však dostala prvýkrát AfD (9,7 %), ktorá v roku 2019 zvýšila svoj zisk na 27,5 % (aj na úkor ľavicových síl).

O niektorých aspektoch volebnej kampane

Volebná kampaň mala v Sasku trochu odlišný charakter ako v Durínsku. Špecifickou bola aj kvôli tomu, že CDU je vládnou stranou v krajine a cítila sa pri sile. Podľa niektorých nemeckých zdrojov sociálno-ekonomická situácie v Sasku síce tiež nie je dobrá, ale predsa len nie je až taká zlá ako v Durínsku. Celkovo však bola kampaň aj v Sasku veľmi kritická proti vládnej politike. Vyberieme z naj najmä témy migrácie a sociálno-ekonomických otázok (zamestnanosti, nedostatku kvalifikovaných pracovníkov, zdravotnej a sociálnej starostlivosti atď.). Prejavovala sa aj nespokojnosť s kurzom spolkovej vlády voči Ukrajine a jej následkom pre krajinu, s čím vystupoval aj predseda krajinskej vlády.

Z pôvodne kandidujúcich 23 strán bolo k voľbám pripustených 19. V Sasku tiež kandidovalo všetkých 7 veľkých strán (AfD, BSW, CDU, FDP, Ľavicu, SPD a Zelení). O miesta sa uchádzalo aj 12 malých strán, Väčšinou to boli tie ako v Durínsku, ale aj niektoré iné, aj bizarného charakteru, pričom pri doslovnom preklade ich názvov vznikajú nejasnosti. Boli to Akčná strana na ochranu zvierat (Aktion Partei für Tierschutz), Aliancia C – Kresťania za Nemecko (Bündnis C – Christen für Deutschland), Aliancia Nemecka (Bündnis Deutschland), Ekologicko-demokratická strana (Ökologisch-Demokratische Partei), Občianskoprávne hnutie Solidarita (Bürgerrechtsbewegung Solidarität), Pirátska strana Nemecka (Piratenpartei Deutschland), Slobodné Sasko (Freie Sachsen), Slobodní voliči (Freie Wähler), Strana (PARTEI, čo je skratka pre Partei für Arbeit, Rechtsstaat, Tierschutz, Elitenförderung und basisdemokratische Initiative – Stranu za prácu, právny štát, ochranu zvierat, podporu elít a základné demokratické iniciatívy), Strana-V³ (V-Partei³ – Partei für Veränderung, Vegetarier und Veganer – Strana pre zmenu, vegetariánov a vegánov), Únia hodnôt (WerteUnion) a Základná demokratická strana Nemecka (Basisdemokratische Partei Deutschland).

Šesť veľkých strán postavilo po 60 kandidátoch na priamu voľbu. BSW mala len 39 takýchto kandidátov. 4 strany nepostavili kandidátov na priamu voľbu, ale kandidovalo aj 13 nezávislých kandidátov, resp. z iných malých strán. Na krajinských volebných zoznamoch mali najviac osôb CDU (78), AfD (75) a SPD (54). BSW mala na zozname na čele so Sabinou Zimmermannovou (v minulosti bola v SPD a Ľavici, v súčasnosti je krajinskou vedúcou BSW) 30 kandidátov.

V auguste uskutočnili v krajine renomované agentúry 8 prieskumov preferencií (posledný zverejnila Forsa 30. augusta). Išlo o súboj „hlava pri hlave“ medzi CDU, ktorá mala podporu 30 – 34 % a AfD s preferenciami 30 – 32 %. CDU „zvíťazila“ v 6 prieskumoch a AfD v dvoch. Všeobecne však panoval názor, že AfD nemá také šance vyhrať voľby ako v Durínsku. Tretia sa umiestňovala BSW s podporou od 11 do 15 %. Až na štvrtom mieste sa nachádzala SPD s podporou 5 – 7 %. Zelení mali preferencie 5 – 6 % a oproti začiatku roka im klesli. Ľavica ani FDP nemali podľa prieskumov šancu dostať sa do Landtagu

Na webovej stránke davum.de v prehľade DAWUM-Wahltrend, kde sa uverejňujú volebné trendy na základe prieskumov, mali 31. augusta jednotlivé strany tieto hodnoty preferencií: CDU 32,2 %, AfD 30,8 %, BSW 13,2 %, SPD 6,4 % a Zelení 5,7 %. Na rozdiel od Durínska bola vo výsledkoch len jedna štatistická odchýlka, a to v prospech BSW.

Výsledky volieb

Účasť na voľbách bola 74,4 %, čo bolo najviac od roku 1990. Výrazne, takmer o 9 %, stúpla účasť v porovnaní s rokom 2019 (66,5 %). Sasko patrí ku krajinám s nižšou účasťou na voľbách, keď najnižšia bola v roku 2014 (49,1 %). Aj tu tento ukazovateľ naznačil rastúci záujem ľudí o riešenie problémov svojho života (nespokojnosť s jeho súčasnými podmienkami).  

Podľa úplných a neoficiálnych údajov na stránke volebnej komisie sme výsledky volieb do Landtagu podľa hlasovania za krajinský zoznam zhrnuli do tabuľky.

Pozn. Priame mandáty získali: AfD 28, CDU 27, Zelení 2, Ľavica 2 a Slobodní voliči 1. Na základe zisku 2 priamych mandátov má Ľavica nárok na 4 ďalšie poslanecké miesta aj keď neprekročila kvórum. Celkom teda 7 poslancov je zo strán, ktoré neprekročili kvórum.

Niekoľko poznámok k hodnoteniu výsledkov volieb

Väčšina komentárov hodnotí volebné výsledky v Sasku a Durínsku, spolu, akoby jedným dychom. Pre neoliberálov či už v Nemecku, ale aj inde na Západe sú studenou sprchou.

Volebné výsledky v Sasku sa od Durínska odlišujú najmä v tom, že CDU znovu voľby vyhrala, aj keď historicky najtesnejšie od roku 1990 (len o 1,3 %). Prvá trojica je však rovnaká (aj keď jej poradie sa v oboch krajinách líši vlastne len vo víťazovi, pričom treťou je s dvojcifernými ziskami BSW).

To vedie časť komentárov k záveru, že hlavným víťazom volieb sú populisti, či inak neprívetivo označované strany AfD a BSW. Kriticky pravdu povediac, úspechy CDU neboli nijak výrazné a boli skôr spojené s jej opozičnou pozíciou na spolkovej úrovni. Zmeniť sa musí preto nielen politika strán semaforovej koalície, ale realisticky uvažujúce kruhy to odporúčajú aj CDU.

Na volebných trendoch na stránke dawum.de sa zatiaľ nič nezmenilo. Pre ilustráciu uvedieme, že 3. septembra sa uvádzala priemerná podpora na spolkovej úrovni: CDU/CSU 32,0 %, AfD 17,6 %, SPD 14,7 %, Zelení 11,2%, BSW 8,0 %. FDP sa už dostalo pod kvórum (4,7% ) a s Ľavicou sa už takmer nepočíta (2,8 %). Zmena sa prejaví asi až po dlhšom čase a to budú ešte 22. septembra krajinské voľby v Brandebursku (tiež „novej“ spolkovej krajine).

O Ľavicu na spolkovej úrovni prestáva už byť záujem. Okrem toho sa mnohé komentáre snažia stavať BSW na jednu rovinu s AfD, v čom cítiť dlhodobý odpor nemeckých médií hlavného prúdu voči ľavicových silám, ktoré ostro kritizujú neoliberalizmus. Nevôľu aj mimo Nemecka na Západe vyvoláva úspech národno-konzervatívnych síl, pričom v popredí je kritika AfD. O BSW, najmä odlišnosti jej sociálno-ekonomických návrhov od AfD, sa hovorí oveľa menej. Neodpustíme si uštipačnú poznámku o zdesení a zlosti veľkej časti politicko-mediálnej sféry, ktorá v ČR šíri fialovsko-pavelovský naratív.

Záver

Situácia strán semaforovej koalície sa zhoršila. Doplníme, že do konania spolkových parlamentných volieb, ktoré sa stanovili na 28. septembra 2025, budú už len mestské voľby v Hamburgu 2. marca 2025. Strany sa teda môžu dosť dlho sústrediť na aktivity na spolkovej úrovni.

V súvislosti s výsledkom volieb v Durínsku a Sasku, hoci rozprúdili veľké politicko-mediálne diskusie, treba zdôrazniť, že sa konali v krajinách, kde žije necelých 9,5 % obyvateľov Nemecka (a to ešte na území bývalej NDR). Ich výsledky sú na spolkovej úrovni najmä varovaním, ktoré však môže ovplyvniť atmosféru aj širšie.

Otázka je, ako vládne strany, ale aj CDU, na voľby, do ktorých zostáva ešte rok, zareagujú. Nevidieť však nijakú vyhliadku zásadnej zmeny kurzu, ktorý je obzvlášť deformovaný už viac ako dva roky sebazničujúcim sa podriaďovaním požiadavkám Washingtonu (ale aj oboch Bruselov) v ekonomickej a bezpečnostnej oblasti. Je to však nielen problém Nemecka, ale aj druhej „hlavnej sily“ EÚ, Francúzska. A o ťažkostiach ďalších štátov EÚ by to bolo asi tiež len smutné čítanie. A to našťastie (podľa autora) Veľká Británia je už preč z EÚ, lebo ani tam si nová labouristická vláda zatiaľ s problémami po 14-ročnej vláde konzervatívcov nevie poradiť a len prispieva k úpadku Západu.

Východisko zo „superkrízy“ Západu, ktorá sa zhoršuje, zatiaľ nevidieť. Vládnuce elity sú však vcelku spokojné, len aby im tiekli aspoň nejaké zisky. Je to varovné, ale o to viac si to vyžaduje zvýšené aktivity obyvateľstva proti zhoršujúcim sa sociálno-ekonomickým a bezpečnostným podmienkam života, ako aj vytváranie síl, ktoré sa to pokúsia prekonať.

Uverejňujeme so súhlasom redakcie.

Zdroj: noveslovo.eu