V marci a apríli sa v Istanbule dosiahla dohoda medzi Kyjevom Moskvou, potom medzi USA a Zelenským. O šialenstve nájazdov do Kurska.
Victoria Nulandová úprimne uviedla, že Spojené štáty zmarili rokovania v Istanbule v marci a apríli 2022, keď boli Kyjev a Moskva krok od dosiahnutia mieru. Bývalá námestníčka ministra zahraničných vecí USA pre politické záležitosti uviedla, že ukrajinské úrady sa v čase uzavretia dohody, pozostávajúcej z troch dokumentov, ktorá bola dohodnutá a napísaná čierne na bielom takmer vo všetkých jej častiach, obrátili na svojich spojencov, predovšetkým na Spojené štáty a dostali odpoveď „nie“, vďaka ktorému všetko zlyhalo.
Nulandová označila tieto dohody za úplne nevýhodné pre Ukrajinu, pretože na kyjevský arzenál boli uvalené limity a Rusi neboli požiadaní, aby sa „stiahli“, čím by Ukrajina vyšla oslabená.
NULANDOVEJ MLČANIE A KLAMSTVÁ
Dohoda dosiahnutá v 90 % nevyriešených otázok, ako zdôraznil bývalý Zelenského poradca Oleksij Arestovyč, s niekoľkými záverečnými detailmi, ktoré by sa mali definovať v rámci záverečného stretnutia Putina a Zelenského, avšak bola sabotovaná.
Faktom zostáva, že ak je pravda to, čo hovorí Nulandová, teda že Rusko požiadalo o obmedzenie zbrojenia Kyjeva, pričom sa to v podstate akceptovalo, nie je absolútne pravda, že Moskva by naďalej kontrolovala časť Donbasu, ktorá bola vtedy okupovaná.
Fiona Hill to napísala v časopise Foreign Policy v septembri až októbri 2022, kde informovala o indiskrétnosti niekoľkých amerických predstaviteľov a zopakoval to aj bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder, ktorý sa na rokovaniach zúčastnil.Vojna do posledného Ukrajinca musela pokračovať a pokračuje. A po toľkej devastácii a toľkom krviprelievaní sa teraz možnosť stiahnutia z Donbasu vytratila z horizontu ruských vyhliadok.
V súvislosti s udalostiam z apríla 2022 a tlakom na sabotáž rokovania, ktoré vtedy prebiehali medzi Rusmi a Ukrajincami, je dnes skutočnou novinkou potvrdenie reality, že to bola Nulandová, ktorá vtedy zohrala vedúcu úlohu.
V skutočnosti to bola okrem inštitucionálnej pozície ona, kto v plnom rozsahu diktoval americkú agendu Ukrajine. Úloha, ktorú využila na to, aby vytlačila rokovania z koľajníc a k čomu sa v tomto zmysle až teraz v plnom rozsahu priznala.
Je zaujímavé, že Nulandová za dva roky trvania vojny nič z tohto nepovedala, ponechala tok voľných „informácií“ na tápanie po dôvodoch a podrobnostiach neúspechu rokovaní, pričom mainstreamové informácie nielenže úplne ignorovali tento rozhodujúci moment mierového ukončenia konfliktu, ba dokonca odhalenia v tomto zmysle označili za ruské dezinformácie…
V tomto bode je zaujímavá pasáž z prejavu Vladimíra Putina na nedávnom Východnom ekonomickom fóre vo Vladivostoku: „Oficiálne orgány v Kyjeve vyjadrili poľutovanie nad tým, že keby len nadviazali na podpísaný oficiálny dokument, o ktorom rokovali s ruskými predstaviteľmi na rokovaniach v Istanbule v marci 2022 namiesto toho, aby poslúchali svojich pánov iných krajín, vojna by sa skončila už dávno.“ Informoval o tom M. K. Bhadrakumar na Indianpuncheline v článku, v ktorom poznamenáva, ako sa Putin vo svojom prejave vyhol identifikácii druhej strany ako „kyjevského režimu“ a namiesto toho ju definoval ako „kyjevskú vládu“. Vyjadrenie, ktoré však nebude vítané, ako naznačuje Zelenského súčasný hyperaktivizmus.
PESIMIZMUS A TEROR
Zelenského aktivizmus však tentoraz nebol odmenený. V skutočnosti na stretnutí kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny v Ramsteine, z ktorého dúfal, že prinesie domov oficiálnu zelenú na použitie rakiet dlhého doletu proti Rusku, nielenže nedostal žiadnu zelenú, ale musel si vypočuť aj pesimistické vyhlásenia Lloyda Austina.
Šéf Pentagonu v skutočnosti vyhlásil, že „žiadna zbraň nebude rozhodujúca v tom, aby Ukrajina mohla odraziť ruskú inváziu v plnom rozsahu, a že použitie zbraní dlhého doletu Spojenými štátmi proti Rusku nezmení priebeh vojny v prospech Ukrajiny“ (Zhrnutie Rádia Slobodná Európa).
Pesimizmus, ktorý sa nachádza aj v článku, spoločne podpísanom šéfom CIA Willamom Burnsom a šéfom britskej MI6 Richardom Moorom, uverejneným vo Financial Times, ktorí síce nešetria chválou, potrebnou na upokojenie nekontrolovateľného pesimizmu v súvislosti s vpádom Ukrajiny do Ruska, ale zároveň píšu, že nemajú jasno v stratégii Bidenovej administratívy, hoci, samozrejme, nás všetkých vyzývajú, aby sme sa neodchýlili od cesty, ktorou sme sa vydali.
Pesimizmus však zostáva, a to až do takej miery, že Indianpuchline zhŕňa závery článku takto: „Burns a Moore naznačili, že tajné teroristické operácie Kryla Budanova, šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky, sú jedinou možnosťou, ktorá v tejto zástupnej vojne zostáva. Aký shakespearovský drift pre superveľmoc!“ To znamená, že takáto stratégia môže byť implementovaná s raketami dlhého doletu, ktoré pravdepodobne skôr či neskôr dorazia.
Pokiaľ ide o Kurskú ofenzívu, Bhadrakumar zaujímavým spôsobom zhŕňa to, čo sa deje: „Pri spätnom pohľade sa Zelenského – Kurská ofenzíva sa ukázala ako chyba himalájskej výšky, ktorá priviedla vojnu do bodu obratu v prospech Ruska.“
„Ukrajinská hlúposť rozmiestniť svoje najlepšie brigády a západné obrnené vozidlá v Kurskej oblasti, aby dosiahli neprekonateľnú pozíciu otvára dvere Rusom pre viaceré možnosti do budúcnosti.“ Postup v Kursku bol v skutočnosti zablokovaný a ruský postup na Donbase pokračuje zrýchleným tempom. A mier zostáva chimérou, pokiaľ americké voľby neprinesú o ňom nejaké správy…
Nádej je nevyhnutnosťou, rovnako ako je nevyhnutnosťou, aby sme sa vyhli ilúziám.
Piccole Note
Preklad: Dana Bystrická
