Dušan Piršel: Bohatí budú mať vždy lepšiu starostlivosť ako chudoba

Minimálne 30 rokov sa tu plieskame po stehnách, že chceme dobré zdravotníctvo. Ako malé deti sa točíme okolo pojmu, ktorého obsah nevieme definovať.

Preto si znovu kladiem otázku, čo je dobré zdravotníctvo. Ak nevieme, skúsme jednoduchšie. Kde je dobré zdravotníctvo? Je krajina, kde je zdravotníctvo také, ktoré chceme? Nie časť, ale celok.

Aký chceme model. Každý má svoje klady, každý má svoje zápory a žiaden systém neuspokojí všetkých. Čím viac ľudí je spokojných, tým je systém náročnejší na zdroje. Iba ak by očakávania boli minimálne.

Na trhu zdravotníckych pracovníkov je neskutočná konkurencia. Bohaté krajiny víťazia. Tak ako s každým typom pracovníka. Zdravie je nádherná vec, ale zdravotná starostlivosť je tovar, služba, ktorá podlieha trhu. Ako všetko. Chceme starostlivosť pre všetkých zadarmo? Výsledok je nízka ale dostupná kvalita. Alebo chceme starostlivosť drahú, kvalitnú, ale obmedzenú.

Jednoznačne mám obavu, že bohatí budú mať vždy lepšiu starostlivosť ako chudoba. V našom systéme je niekedy pacient na poslednom mieste. Bohužiaľ. A je to zjavne cieľ, nie náhoda. A ľudia volia často politikov, ktorí ten model udržujú a vylepšujú. A pred voľbami nasľubujú na plagátoch hory, doly. A zo systému miznú lekári, pre ktorých je to poslanie, umierajú alebo odchádzajú a sú nahrádzaní často tými čo vedia ako to  v systéme chodí.

Žiaľ, politická moc a vôľa nikdy v našich podmienkach, česť výnimkám nebýva vždy na strane zdravotníctva a školstva, s cieľom zlepšenia a zefektívnenia.

Ak chceme naše zdravotníctvo vyliečiť, riešenia v zdravotníctve musia byť systémové, nesmú byť závislé na individualitách. Inak systém kolabuje.

Systém, kde sa striedajú jeden lepší primár a 3 zlí stále dookola podľa môjho názoru vedie k anomáliám v systéme. Protežovaniu, vyciciavaniu systému, preťahovaniu pacientov a robenia sa na dobrých a zlých, neschopných.
Takéto vnímanie systému nás môže dostávať nazad.

Ale späť k podstate. Zlé zdravotníctvo nemáme vinou zlých primárov. Zlých primárov generuje zlý systém.

Znovu sa teda pýtam. Aké miesto by malo mať zdravotníctvo v našej spoločnosti?
Priamo v zdravotníctve, medzi vlastníkmi zdravotníckych zariadení, dodávateľmi a manažérmi nájdeme veľa takých, ktorí zdravotníctvo vnímajú len ako odvetvie ekonomiky, ktoré ako celok má mimoriadne vysokú ziskovosť.

A kde na svete je lepší model?
Čo keby sme sa skúsili kvôli inšpirácii pozrieť napríklad na Island .
Na Islande myslím nemajú žiadne súkromné zdravotné poisťovne. Zdravotníctvo sa financuje z daní a prakticky všetky zdravotnícke zariadenia sú štátne. Zdravotná starostlivosť je v princípe bezplatná, doplatky za služby predstavujú asi 16 % z celého rozpočtu zdravotníctva, ale doplatky sa netýkajú detí, starších ľudí a invalidov. Zaujímavé je aj to, že na Islande sa dlhodobo vedie diskusia podobne ako na Slovensku o tom, že odtiaľ utekajú lekári za lepšími platmi napríklad do Nórska, a že je nutné zdravotnú starostlivosť privatizovať.

Pokiaľ mám dobré informácie , tak dôkazom, že peniaze zdravotníctvo nerieši, sú USA. V zdravotníctve USA je viac ako 2 krát viac finančných prostriedkov vzhľadom k HDP, než na Slovensku na obyvateľa je rozdiel medzi USA a Slovenskom 8 – 10-násobný.

Ale zdravotníctvo v USA je pre bežných ľudí oveľa drahšie, ako na Slovensku a veľké skupiny občanov k nemu majú len obmedzený prístup.

Naše zdravotníctvo liečilo ho už veľa ministrov. Zjavne ministri nie sú na to, aby niečo liečili, skôr majú spravovať a dávať nejaký smer pre rezort . V každom prípade ide o zle nastavený systém, ktorý občas požiera a znechucuje tých, ktorí v ňom pracujú a to sa odráža potom na kvalite práce zdravotníkov, ktorú potom negatívne vnímajú aj pacienti.

Je mi z toho smutno, ale momentálne svetlo na konci tunela nevidím. Ale som rád, že sa niektorí ľudia ešte snažia.

Politikárčenie v slovenskom  zdravotníctve sa stalo trvalým základom systémových rozhodnutí, ktoré v konečnom dôsledku negatívne ovplyvnia zdravie a život miliónov ľudí.

Osobne som však presvedčený, že z každej krízy, či spoločenskej, medzinárodnej ba dokonca aj rodinnej, alebo každej ľudskej vedie cesta cez rozum a svedomie.

Ak toto bude aplikované v slovenskom zdravotníctve, tak pacient bude v centre záujmu.