Ministerstvo obrany SR po dlhom čase pripravilo naozaj dôstojné oslavy 80. výročia Karpatsko-duklianskej operácie. Význam tejto najstrašnejšej bitky, aká sa kedy odohrala na území Slovenska, po ktorej sa podľa miestnych legiend sfarbili potoky dočervena od krvi, sa nedá dosť dobre oceniť. Francúzi majú svoj Verdun, Rusi majú svoj Stalingrad a my máme Duklu. Na to sa nesmie zabudnúť.
Aj ikonická fotografia osádzania hraničného stĺpu, ktorá obletela celý svet, má svoj vlastný príbeh, ktorý nebol taký jednoduchý a priamočiary, ako sa to učia deti v školách. Vojak, ktorému sa dostalo tej cti, aby vyzdvihol hraničný stĺp so štátnym znakom na česko-slovenskej hranici, bol Rudolf Belavý z Pružiny pri Považskej Bystrici – jeho meno by si mal zapamätať každý vlastenec. Za ranného šera 6. októbra 1944 vyrazila skupina česko-slovenských vojakov v obrnenom vozidle k hranici. Okrem desiatnika Belavého sa na akcii zúčastnil desiatnik Ferenc Farkaš, desiatnik Cibuľa a vojak Studnička. Bolo to riskantnejšie ako si väčšina ľudí dokáže predstaviť. V skutočnosti vyrazili ešte dve ďalšie skupiny s vlastnými stĺpmi, no tie do cieľa nedorazili, zlikvidovali ich nemeckí vojaci.
Cesta ešte nebola odmínovaná, preto šofér vozidla Belavý (na fronte tankista, v civilnom živote zlievač) volil trasu mimo nej. Bola hustá hmla, skoro nič nevidel. Krajina sa otriasala detonáciami a okamžite po nich začali páliť Nemci. Hoci nezranili nikoho, guľky prelomili žrď vlajky a jej látku úplne roztrhali. Preto si vojaci museli pomôcť narýchlo zhotovenou papierovou vlajkou. Keď prieskumník oznámil, že sú na mieste a označil hranicu, Rudolf Belavý zakopal do zeme stĺp a osadil naň štátny znak ČSR, ktorý deň predtým zhotovil z plechu havarovaného lietadla. O pár minút dorazil k hranici veliteľ 1. brigády čs. armádneho zboru generál Jaroslav Vedral-Sázavský, ktorý chcel chlapcom zablahoželať. Jeho auto však narazilo na mínu, výbuch vyvrátil stĺp a generál bol na mieste mŕtvy. Belavý sa musel pokúsiť o vztýčenie stĺpu po druhýkrát. No akoby bol prekliaty, na priestor priesmyku sa spustila nemecká mínometná paľba, ktorej tlaková vlna stĺp opäť vyvrátila. Belavému sa podarilo pevne zasadiť stĺp až na tretí raz. Od radosti vyhodil do vzduchu svoju vojenskú čiapku.
Tento reálny opis udalostí sa však do učebníc a filmov nesmel dostať. Boli to predsa hrdinovia, muselo sa to podariť na prvýkrát… Podobne to bolo aj s legendou, že vojaci po prekročení hranice bozkávali od šťastia rodnú zem. V skutočnosti (podľa svedectva veliteľa 3. brigády čs. armádneho zboru Karla Klapálka) si máloktorý z nich uvedomoval, kde sú, a v rachote nepriateľskej streľby a dunení kanónov, kde každý chybný krok znamenal smrť, nemal nikto z nich chuť sa zastavovať. Mýty vznikli až dodatočne. Napríklad aj ten, že generál Svoboda dorazil na hranice na bielom koni…
Dukla, to je naozaj zdroj tých najdramatickejších a najslávnejších príbehov našich moderných dejín. Som rád, že si súčasná slovenská vláda jej význam uvedomuje. Som však roztrpčený z toho, že opozícia tieto štátne oslavy takmer kompletne odignorovala (prišiel iba Milan Majerský, nie však ako predseda KDH, ale ako predseda Prešovského samosprávneho kraja). Načo chcú organizovať okrúhle stoly, keď si nedokážu spoločne pripomínať ani len štátne sviatky a pamätné dni? Tu predsa nejde o Fica alebo Danka (ktorý ani nedorazil), tu ide o vzťah k štátu a jeho tradíciám. Ak chceli opoziční politici demonštrovať nejaký vzťah k vládnym politikom, tak sa im to nepodarilo a vyslali správu len a len o sebe, že nie sú opozíciou voči Ficovej vláde, ale voči Slovensku, jeho obyvateľom a ich hrdinským skutkom. A za to im nepatrí nič iné ako pohŕdanie.
To isté platí aj o niektorých bývalých hlavách štátu. Kde bola zasa Zuzana Čaputová (ktorá nebola ani na oslavách SNP a dala prednosť vyvaľovaniu sa na jachte v Jadrane) či Andrej Kiska? To im platíme doživotnú rentu vo výške platu poslanca NR SR, limuzínu so šoférom, ochranku a kanceláriu preto, aby si prdkali do vankúša? A čo štátni predstavitelia Českej republiky? To vážne kvôli Ficovi odignorovali uctenie si pamiatky stoviek Čechov, ktorí padli na Dukle? Ani trošku sa necítia trápne, že ich zahanbil aj čínsky alebo maďarský veľvyslanec? Pritom málokto vie, že maďarská armáda bojovala na Dukle po boku tej nemeckej. Ale maďarská vláda vie, čo sa patrí – na rozdiel od tej českej protektorátnej. Dukla je symbolom jednoty spojencov. Jednoty, ktorá mala byť demonštrovaná na mieste, inak je to urážka jej hrdinov.
Zamrzelo ma tiež už tradičné politizovanie premiéra, ktoré sa na takéto štátne oslavy vôbec nehodí. Do svojho inak výborného prejavu Robert Fico zbytočne vložil poznámku, že Západu by sa zišla bomba hodená do nejakej fontány v Bruseli, aby pochopil, že nemá podporovať vojnu medzi dvoma slovanskými národmi. Necítite v tom pokrytectvo? Pre mňa je to rovnako neakceptovateľné, akoby niekto rozvíjal úvahu, že slovenská vláda si zaslúži bombu do fontány pred Úradom vlády SR, lebo podporuje dodávky munície pre Ukrajinu. Ešte ani v takýto deň si premiér neodpustil svoj často opakovaný bonmot „Keď nevyrobíme my, vyrobia iní“. Znie to rovnako cynicky ako keby povedal „Keď nezabijeme my, zabijú iní“. Je to absolútne pomýlené uvažovanie. Nie, takto mierová politika nevyzerá! Bomby nesmú padať ani na Brusel, ani na Bratislavu! A kto nechce vojnu, nemôže podporovať zbrojenie! Toto zastarané uvažovanie s morálkou neolitu by sme už mali konečne opustiť.
Zdroj: progresivne.com
To čo sa nespomína je, že žiadna krv nemusela byť na našom území preliata. Sovietsky ťah na Berlín išiel cez poľsko. Nebiť SNP tak na v prvej SR nebude dosť nemcov aby sa sem vôbec pozerali. A aj po SNP tu nebolo dosť nemcov aby ohrozili postup sovietov na Berlín.
Čisto propagandisticky sem prišli aby vybojovali naše oslobodenie. Rovnako by nás oslobodili, keby mašírovali na Berlín a po kapitulácií Nemecka by sa všetky nemecké jednotky na celom svete vzdali, čo aj reálne urobili. Len my sa hrdíme tým, že tu tiekli potoky krvi.
Sme chorá spoločnosť.
Hrdíme sa tým, že sa našlo toľko citlivých a statočných vojakov, Sovietov, Čechov, Rusínov, Slovákov…, ktorí sa dokázali postaviť neľudskosti, ktorú páchali Nemci v čase 2.svetovej vojny; len v Bielorusku vyvraždili viac ako 2 milióny obyvateľov a dopúšťali sa najbrutálnejších zverstiev, keď nevraždili iba odporujúcich vojakov alebo civilistov z radov mužov, ale aj ženy, mníšky a deti. Kompletne vypaľovali obce často aj s ich obyvateľmi zahnanými masovo do väčších budov, ktoré boli následne zapálené. V dedine Dory boli obyvatelia zapálení s kňazom v kostole. Prichádzalo aj k takým udalostiam ako napríklad jednej, kde hodili do jám s pieskom deti a dôstojník im hádzal do jám sladkosti, zakiaľ sa topili a kričali o pomoc. Na inom mieste zamkli deti od dvoch do desiatich rokov vo vagónoch a nechali ich tam až kým nezomrú.
A čo koncentračné tábory, v ktorých sa páchali ohavné zločiny?
Takže opozícia sa nedokázala prísť pokloniť na Duklu tým, ktorí sa dokázali vzoprieť zverstvám páchaným na ĽUĎOCH aj za cenu vlastného života. ČESŤ padlým na Dukle!!!
HANBA tým, ktorí Duklu odignorovali, HANBA Čaputovej, Kiskovi, PS, SaS, KDH, Demokratom, Matovičovmu „Slovensku“, HANBA IM!!! 🤢🤢🤢
ale rusini češi slovaci rumuni madari boli na strane fašizmu a tiahli s fašistom proti rusom, to ste zabudli?
Áno, no mnohí tí, ktorí boli svedkami obludnosti, názor zmenili a prebehli na stranu Červenej armády. Dokonca mnohí nemeckí vojaci odmietali bojovať. V Levočských Lúkach, malej osade, kde som prežila detstvo, boli uväznení v pivnici šľachtiteľskej stanici, ležali tam na zemi hladní, vysilení…prinútili ich, napriek tvrdej zime, vyzliecť sa donaha a ísť sa okúpať do miestneho potoka. Ich veliteľa omotali ostnatým drôtom o stĺp a zastrelili.
Aj vedľa domu mojej babky v Levoči museli odsúdení nemeckí vojaci kopať bunker a každý deň vždy jedného museli „vyprevadiť“ na miestny cintorín a tam ho zastrelili. Každý deň jedného. „Kamaráti, rýchlo!“ kričal mladý nemecký vojak odsúdený na smrť. Mamka spomínala, že keď sa z cintorína vrátili, veliteľ plakal. Vojna je svinstvo!!!