VIDEO: „Vybral som si slobodu pred neuskutočniteľnou spravodlivosťou,“ vyhlásil zakladateľ WikiLeaks Julian Assange v prejave na pôde Rady Európy

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PACE) v Štrasburgu 2. októbra 2024 odhlasovalo rezolúciu, podľa ktorej bol novinár a zakladateľ WikiLeaks Julian Assange „politickým väzňom“. Na rokovaní PACE deň pred tým vystúpil s prejavom aj samotný Julian Assange.

Zakladateľ WikiLeaks Julian Assange v utorok pred výborom pre právne záležitosti a ľudské práva Parlamentného zhromaždenia Rady Európy povedal, že jeho priznanie v prípade obvinení zo špionáže bol potrebné, pretože právne a politické úsilie na ochranu jeho slobody bolo nedostatočné.

„Napokon som si zvolil slobodu pred neuskutočniteľnou spravodlivosťou,“ povedal Assange v prvom verejnom vyhlásení od prepustenia z väzenia.

„Chcem, aby to bolo úplne jasné. Dnes nie som na slobode, pretože systém fungoval. Dnes som na slobode preto, že som sa po rokoch väznenia priznal k novinárskej práci. Priznal som sa k tomu, že som vyhľadával informácie od zdroja. Priznávam sa k získaniu informácií zo zdroja. A priznávam sa k tomu, že som informoval verejnosť o tom, aké informácie to boli. K ničomu inému som sa nepriznal,“ dodal Assange.

„Dúfam, že moje dnešné svedectvo poslúži na to, aby upozornilo na slabiny existujúcich ochranných opatrení a pomohlo tým, ktorých prípady sú menej viditeľné, ale ktorí sú rovnako zraniteľní. Pozorujem viac beztrestnosti, viac utajovania, viac odviet za hovorenie pravdy a viac autocenzúry,“ skonštatoval.

„Ešte nie som v stave, aby som hovoril o tom, čím som prešiel. Izolácia si vyžiadala svoju daň,“ povedal Assange. Vedľa neho sedela manželka Stella, ktorú si vzal počas pobytu v londýnskom väzení Belmarsh. V auguste povedala, že jej manžel bude potrebovať istý čas, kým sa po dlhom väzení zlepší jeho zdravie a psychický stav.

Viac vo videu:

Assange sa čiastočne priznal k špionáži v súvislosti so zverejnením tajných dokumentov týkajúcich sa najmä pôsobenia americkej armády v Afganistane a Iraku. Podľa vlastných slov sa nazdával, že publikovaním týchto materiálov koná v medziach amerického ústavného práva na slobodu prejavu. Po tomto priznaní americké úrady súhlasili s jeho prepustením z väzby v Británii. Strávil v nej päť rokov, čakajúc na možné vydanie na stíhanie do Spojených štátov.

Podľa záverov správy Parlamentného zhromaždenia Rady Európy bol Assange politickým väzňom. Správa zároveň vyzvala Britániu, aby preverila, či bol Assange vystavený neľudskému zaobchádzaniu.

Medzi najkontroverznejšie úniky WikiLeaks patria utajené dokumenty americkej armády a videá z vojen v Iraku a Afganistane v prvej polovici nultých rokov, ktoré poukázali na neľudské zaobchádzanie s väzňami, porušovanie ľudských práv a úmrtia civilistov. Podľa amerických úradov tieto úniky ohrozili národnú bezpečnosť a životy tajných agentov.

Rada Evropy: Assange splňuje definici politického vězně

Definice politického vězně byla PACE po předložení Radou Evropy přijata v roce 2012. Tato definice obsahuje několik kritérií. Dvě její kritéria stanoví osobu za politického vězně, pokud „se jedná o osobu, která byla zbavena svobody čistě pro politické důvody bez spojitosti s obviněním. Nebo byla zbavena svobody kvůli politickým motivům a délka nebo podmínky jejího zatčení nejsou v souladu s údajným obviněním“.

V přijaté rezoluci PACE se uvádí, že Assange jako politický vězeň trpěl „více než deset let politicky motivovaným stíháním za svou novinářskou práci“. Rezoluce varovala, že „nepřiměřeně tvrdé zacházení“ s Assangem „vytváří nebezpečný, mrazivý efekt a atmosféru autocenzury, která ovlivňuje všechny novináře“.

Rezoluce také upozornila britské úřady, že nedokázaly „účinně chránit svobodu projevu a právo Juliana Assange na svobodu“. Spojené království by nyní mělo „provést nezávislé přezkoumání“ zacházení s ním „s cílem zjistit, zda nebyl vystaven mučení nebo nelidskému či ponižujícímu zacházení“.

Den před hlasováním o rezoluci vystoupil na shromáždění s prvním veřejným projevem od svého červnového propuštění také Assange.

Celý projev Assange:

Rada Evropy je orgán zabývající se lidskými právy. Byla založena v roce 1949 a sídlí ve Štrasburku. Je nezávislá na Evropské unii a sdružuje 46 zemí, téměř všechny země Evropy plus pozorovatelské státy jako Vatikán nebo Spojené státy.

Zdroj: pravda.sk / epochtimes.cz / bezpressu.news / InfoVojna