Monitor politických relácií

T. Gašpar nevidí dôvod na odchod ministra vnútra z funkcie

        Bratislava 19. októbra (TASR) – Podpredseda Národnej rady (NR) SR Tibor Gašpar (Smer-SD) nevidí dôvod na odchod ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) z funkcie. Uviedol to v diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy. Ak sa Šutaj Eštok rozhodne napríklad pre post predsedu parlamentu, Gašpar to bude rešpektovať. Minister podľa neho má výsledky. Poslankyňa Mária Kolíková (SaS) si myslí, že Šutaj Eštok možno z funkcie odíde a pozícia predsedu NR SR bude pre neho „únikom“. Kritizuje ho najmä za destabilizáciu Policajného zboru.

        „Nevidím dôvod, prečo by mal položiť funkciu,“ uviedol Gašpar o ministrovi vnútra v súvislosti s personálnym stavom v polícii. Minister má podľa neho výsledky, keďže za posledné obdobie klesla majetková kriminalita. „Pokiaľ sa sám rozhodne, že pôjde robiť, ja neviem, predsedu parlamentu, a bude robiť viac v prospech politickej strany s poslancami Hlasu, budem to rešpektovať,“ dodal.

        Minister podľa Kolíkovej nezvláda svoju funkciu, keď likviduje kľúčové jednotky boja proti organizovanému zločinu. V opozícii zvažujú podať návrh na jeho odvolanie, no podľa nej je možné, že odíde sám. „Je možné, že nás minister predbehne. Myslím si, že únik na post predsedu parlamentu je práve z toho dôvodu, že túto rolu nezvláda,“ povedala.

        Kolíková Šutaja Eštoka kritizuje aj za odchody príslušníkov z polície a zrušenie Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Zrušenie NAKA podľa Gašpara neovplyvňuje počty v polícii. Dodal, že NAKA bola nahradená dvoma útvarmi. Gašpar by pre policajtov navrhoval napríklad zmenu v platových triedach či špecifický príplatok na vyššie životné náklady.

        Gašpar v reakcii na ponúknutý kompromis pre zdravotníkov avizuje nárast platov aj v rezorte školstva a vo verejnej správe. Kolíková si myslí, že konsolidačný balík je nastavený nezodpovedne a „udusí ľudí“. Dodala, že neobsahuje žiadnu reformu, vďaka ktorej by sa zúžili výdavky štátu. „Proces pri konsolidačnom balíku je za hranicou ústavy,“ povedala s tým, že SaS zvažuje v tejto veci podanie na Ústavný súd SR.

        Zodpovedné riešenia nevidí opozičná poslankyňa ani v návrhu štátneho rozpočtu, pretože obsahuje ďalšie obrovské výdavky. Gašpar reagoval, že štát sa snaží aj znižovať výdavky, napríklad sa má znižovať počet štátnych zamestnancov. Myslí si, že rozpočet sa podarí bez väčších problémov schváliť do konca roka. Kolíková nevidí priestor na jeho podporu.

        Vláda robí podľa Gašpara všetko preto, aby sa zníženie dane na vybrané potraviny odrazilo na zníženej cene potravín. „Rokuje sa s reťazcami, robia sa kontrolné opatrenia zo strany ministerstva pôdohospodárstva,“ povedal. Reťazce podľa neho nemôžu špekulovať s cenami vo vzťahu k DPH. Kolíková si nevie predstaviť, ako môžu byť nižšie ceny, keď je zavedená transakčná daň. Označila ju za zlo, ktoré zaťaží všetkých, udusí ekonomiku a zvýši ceny.

Premiér chce od ZMOS-u návrh reformy na riešenie problému malých obcí

        Bratislava 20. októbra (TASR) – Na budúci rok očakáva premiér Robert Fico (Smer-SD) od Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) návrh reformy, ktorá by vyriešila „večný“ problém malých obcí. Nechce však vziať obciam právo na vlastnú reprezentáciu. Povedal to v diskusnej relácii TA3 V politike. Zároveň zdôraznil, že nechce škrtať rozpočet pre zdravotníctvo, no očakáva od ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD) opatrenia. Premiér tiež chce, aby splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie ochorenia COVID-19 Peter Kotlár doplnil svoju správu. Fico si nemyslí, že otázka predsedu parlamentu sa vyrieši do konca roka.

        Premiér zopakoval, že ZMOS-u pomohla vláda 50 miliónmi eur, ale očakáva od združenia myšlienku na reformu, ktorá by spájala malé obce. „Nehovorím, že chceme zobrať právo obci mať vlastného starostu alebo mať nejakú reprezentáciu, ale nemôžeme pravdepodobne udržať v tejto kvalite 2700 samospráv, kde máme starostu, obecný úrad, zastupiteľstvo,“ povedal. Vláda nechce brať samosprávam peniaze. Majú zvážiť sústreďovanie činností. Pripomenul projekt tzv. spoločných úradovní. „Bude jedna úradovňa, ktorá bude pokrývať potreby viacerých obcí,“ povedal s tým, že jeden účtovník by mohol pracovať pre viaceré obce. Na tento projekt sa dajú podľa neho získať európske peniaze.

        Ministerstvo zdravotníctva je pod plnou politickou podporou Hlasu-SD, zdôraznil premiér. Za dôležité považuje ustrážiť stredný zdravotný personál. Predpokladá, že pri ňom sa zvýšia platy tak, ako sa pôvodne navrhovalo. „Všade inde sa musia hľadať kompromisy,“ dodal. Verí, že minister dotiahne rokovanie o financiách do konca.

        Fico sa má v nasledujúcom týždni stretnúť so splnomocnencom vlády pre prešetrenie pandémie. Chce, aby nechal chvíľu „na bok“ filozofie o očkovaní. Žiadať bude od neho, aby sa sústredil na „hlúpe“ nákupy zdravotníckych pomôcok či vakcín. „Splnomocnenec predložil správu, v ktorej zatiaľ nevidím všetko, čo by som tam chcel vidieť,“ povedal. Chce, aby Kotlár zistil od Najvyššieho kontrolného úradu SR a ďalších inštitúcií informácie o tom, kto prevádzkoval mobilné odberné miesta, alebo kto nakupoval množstvo vakcín v roku 2022, keď vtedy podľa premiéra neboli potrebné.

        „Hlavným ukazovateľom fungovania vládnej koalície je schopnosť prijímať rozhodujúce opatrenia,“ ozrejmil Fico s tým, že všetko vo vláde aj v parlamente sa darí schvaľovať. „Momentálne platí, že Národnú radu bude riadiť Peter Žiga,“ odpovedal na otázku, či bude novým predsedom parlamentu šéf Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok. Poslancom Smeru-SD odporučí nezúčastniť sa na žiadnej voľbe predsedu parlamentu, pokiaľ nebude „krvou podpísaná dohoda“. Ak sa dohodne Hlas-SD s SNS, Smer-SD rád podporí Šutaja Eštoka na tomto poste. Nemyslí si však, že voľba bude v krátkom čase, keďže nie je v koalícii dohoda. „To si naozaj nemyslím,“ odpovedal na otázku, či bude voľba ešte do konca roka.

Samosprávy by mali mať podľa Majerského a Danka viac kompetencií

        Bratislava 20. októbra (TASR) – Podpredseda parlamentu a líder koaličnej SNS Andrej Danko aj poslanec Národnej rady (NR) SR a predseda opozičného KDH Milan Majerský sa zhodujú na potrebe väčšej decentralizácie krajiny. Samosprávy by podľa ich slov mali mať viac kompetencií. Vyplýva to z ich vyjadrení v diskusnej relácii STVR O 5 minút 12.

        „Decentralizácia alebo dokončenie decentralizácie je to, čo pomôže,“ povedal Majerský. Poukázal pritom na systém verejnej správy v Česku. „Mestá, obce a hlavne vyššie územné celky sú najefektívnejším správcom verejných financií,“ skonštatoval. K téme reformy verejnej správy, prípadne aj zmeny volebného systému, by mali rokovať politici naprieč celým spektrom pri okrúhlom stole.

        Danko mieni, že treba otvoriť debatu o súhre štátu a samospráv. Očakáva, že starostovia, primátori a predsedovia samosprávnych krajov predstavia ich návrh reformy. „Aby to nebol diktát štátu,“ podotkol. Súhlasí aj s prípadnou väčšou decentralizáciou. Hovoril o väčších kompetenciách pre mestských policajtov či možnosti výberu pokút samosprávami za prekročenie rýchlosti.

        Politici diskutovali aj o slovenskom zdravotníctve. Zhodli sa na potrebe reformy a systémových zmien. Danko upozornil na to, že v rezorte sa strácajú peniaze. Opätovne kritizoval exministerku Zuzanu Dolinkovú (Hlas-SD). Treba podľa neho začať diskutovať o úpravách pri viacerých problematikách, napríklad o zisku v zdravotníctve či o možnosti financovania športu zdravotnými poisťovňami.

        Obaja veria, že potrebné opatrenia predstaví nový šéf rezortu Kamil Šaško (Hlas-SD). Zdravotníctvo sa však podľa Majerského musí stať premiérskou témou. „Nemôže to byť téma iba jednej vládnej politickej strany. Premiér sa musí osobne zasadiť za to, aby do zdravotníctva išli finančné prostriedky a urobila by sa dobrá konsolidácia,“ dodal.

        Diskutujúci otvorili aj otázku predsedu parlamentu. Líder SNS deklaroval, že rešpektuje poverenie pre Petra Žigu (Hlas-SD) viesť NR SR. „Aj keď mám výhradu k jeho plnej moci,“ povedal. Voľba nového šéfa parlamentu sa podľa jeho slov bude riešiť až po dohode v rámci koalície. Predseda kresťanských demokratov skritizoval, že parlament ešte nemá riadneho predsedu. Označil to za hanbu.

        Politici sa venovali aj vojenskému konfliktu na Ukrajine. Danko zopakoval, že je proti vstupu Ukrajiny do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) a v tejto fáze aj Európskej únie (EÚ). Rovnako podľa vlastných slov odmieta dodávky zbraní do krajiny. „Máme s tým vnútrokoaličný problém,“ poznamenal. Majerský deklaroval, že je za vstup Ukrajiny do EÚ aj NATO, ale len v prípade splnenia všetkých podmienok.