„Smrť je len nenávratno. Iba zabudnutie je koniec života…,“ napísal Ladislav Novomeský v jednej zo svojich básní. Jeho nasledovník Vladimír Mináč zdôraznil, že úlohou Matice slovenskej je organizovať kultúrnu pamäť národa. Odhaľovanie pamätných tabúľ, búst či pamätných izieb má slúžiť predovšetkým budúcim generáciám, aby nezabudli na veľké osobnosti, ktoré sa dokázali obetovať pre ušľachtilú ideu.
V prípade Novomeského a Horvátha môžeme hovoriť o obrovskej životnej tragédii dvoch významných osobností, ktoré sa zlatými písmenami zapísali do dejín slovenskej literatúry, kultúry, ale aj školstva, zahraničných vecí či samotnej slovenskej štátnosti, no „odmenu“ dostali v podobe vykonštruovaných procesov v 50. rokoch. Spája ich mesto Senica, ale aj pobyty v Prahe a Bratislave, láska k modernému umeniu a literatúre, aktivita na prvom Kongrese slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach, participácia na Vianočnej dohode a ilegálnej Slovenskej národnej rade, budovaní vojnou zničenej republiky, medzinárodný význam pri povojnovom usporiadaní krajiny a napokon silné humanistické a vlastenecké presvedčenie.
Matica slovenská, Inštitút ASA, Spoločnosť Ladislava Novomeského v spolupráci s ďalšími inštitúciami (medzi nimi i Klub Nového slova, pozn. red.) okrem odhalenia búst pripravili tiež konferenciu, uviedli raritné filmové dokumenty a aktivity boli doplnené napísaním rozsiahlych vedeckých článkov pre www.matica.sk.
V piatok 25. 10. t.r. matičiari odhalili v Aleji národných dejateľov pri budove MS v Martine bustu predsedu inštitúcie, ale aj Spolku slovenských spisovateľov, povereníka, básnika, žurnalistu, kultúrneho politika a politického väzňa Dr. h. c. Ladislava Novomeského (27. 12. 1904, Budapešť – 4. 9. 1976, Bratislava). Slávnostné podujatie sa začalo slovenskou hymnou, po ktorej nasledovali slávnostné príhovory pozvaných hostí a predsedu MS Mariána Gešpera. Program obohatila divadelná scénka Stretnutie starého s novým, dramatická črta zo života Ladislava Novomeského (Novomeského si zahral Peter Schvantner, Tajovského Peter Vrlík, ktorý je po boku autora článku spoluautorom scenára). Na podujatí nechýbali významní hostia, ako minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár, europoslanci a zástupcovia kultúrnych inštitúcií. STVR z podujatia pripravila krátku reportáž. Dokumentárny film Svetlo medzi tieňmi: Odkaz Laca Novomeského (réžia Ján Seman, scenár Lukáš Perný, Marián Gešper) si ku dnešnému dňu pozrelo už 2 500 ľudí. Bustu z dielne Petra Valacha odhalili predseda MS M. Gešper, minister J. Blanár a iniciátor osadenia a autor tohto článku L. Perný.
„Voda Dunaja je sivá, Želka má sivé oči, Želka má oči ako Dunaj. A na lícach má dve jamky, oh, tie jamky, rád by ich bozkával deň a noc. … (bratislavský) hrad bol krásny, Laco ho mal veľmi rád. Vedel o ňom, že jeho začiatky siahajú až po prvé storočie a vraj bol vybudovaný rímskymi légiami. Keď sa pohrúžil do snenia, cítil sa vojakom rímskych légií, spomínal si, ako niesol s druhmi ťažké kamenie a práca mu bola sladká, lebo vedel, že tento hrad bude raz ozdobou hlavného mesta Slovenska…,“ to sú slová z diela Laco a Bratislava od spisovateľa Ivana Horvátha, ktoré po slávnostnom odhalení busty 26. 10. na historickej Slovenskej národnej rade v Bratislave prečítala Deana Horváthová-Jakubisková, symbolicky vo výhľade na neďaleko stojaci bratislavský hrad. Slovenský spisovateľ, politik, diplomat, publicista a prozaik, esejista JUDr. Ivan Horváth (26. 6. 1904, Senica – 5. 9. 1960, Bratislava) patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej literárnej moderny. Horváth bol a je ťažko zaraditeľný autor, ktorý priniesol do slovenskej literatúry netradičné, avantgardné, moderné poňatie prózy, v ktorom dominuje osobný pomer k citovému životu; význam zmyslov a vášní, sily aj slabostí; senzitívnosť vo vzťahu k skutočnosti; snivosť, blúznivosť, asociatívnosť, lyrickosť, psychologizovanie cez silné emócie a pudy postáv, fascinácia (ne)poznanými silami, filozofické meditácie nad zmyslom existencie, nad rozporuplnými prejavmi lásky a emócií. Jeho novely z obdobia štúdií v Paríži a jeho ciest po Európe vyšli v povojnovom období v MS. Tá niekoľkokrát tiež iniciovala v kooperácii s francúzskym veľvyslanectvom ich preklad do francúzštiny, žiaľ, zatiaľ bez úspechu. Na odhalení busty sa zúčastnili predseda a správca MS Marián Gešper a Maroš Smolec, poslanci slovenského parlamentu Zuzana Plevíková a Michal Bartek a rodinní príslušníci Ivana Horvátha na čele s jeho dcérou Janou Schillerovou Horváthovou, vnukmi Ivanom a Ivorom a neterou Deanou Jakubiskovou. Busta s pamätnou tabuľou je zvečnená na priečelí budovy SNR na Župnom námestí.
Nasledovala vedecká konferencia, na ktorej sa okrem rodiny zúčastnili významné osobnosti, spisovatelia, vedci, žurnalisti, napr. Martin Muránsky, Eduard Chmelár, bratia Svetozár a Martin Krnovci, Juraj Janošovský, Ladislav Skrak, Jozef Schwarz, Branislav Fábry a mnohí ďalší. Rodina Horváthovcov získala na podujatí slávnostné poukazy a zakladajúce členstvo v MS. Poďakovanie venujem predsedovi MS za podporu projektu, správcovi MS za pomoc pri občerstvení, Elene Dancziovej, riaditeľke TIÚMS za pomoc pri všetkých administratívnych problémoch. Bez nich by bolo podujatie nerealizovateľné.
Snímky: www.matica.sk
Autor: Lukáš Perný
Prevzaté od: noveslovo.eu
Ani slovo o likvidicii slovenskej identyty „cechoslovakizmom“, dovod kvoli ktoremu putovali na Slovensku do vezeni po 2. vojne. Likvidacie Turciansky sv.Martin, , Sv.Mikulas atd. boli v praxi tvrdym ceskym nacionalizmom aj kyjom Prahy „normalizatorov“ KSC.
Autor zrejme svetovu literaturu velmi nepozna, inak by si mohol vsimnut, ze i.Horvat bol silne ovplyvneny Kafkom a jeho stylom oslovenia reality….
Prekracovat hranice, klast si otazky a nechrlit namiesto nich bezduche odpovede Marxa, Stalina, Benesa, Masarika nie je silnou strankou Stareho ale ani noveho slova …
Rezim sa zmenil, ale vykastrovani sudruhovia zneuzivajici aj slovensku kulturu na svoje politicke ciele, ako v antifasistickej diktature a politickom cechoslovakizme Prahy, nie.
Pri zneuzivani MS sk vypadla z hry len STB …