Diskusia na palete s generálnym tajomníkom služobného úradu Ministerstva kultúry SR Lukášom Machalom. Na úvod rozhovoru moderátor konštatoval, že vedenie rezortu kultúry rázne presadzuje programové vyhlásenie vlády, čo naráža na odpor progresívno-liberálnej opozície. Na otázku, či sa dá v takejto atmosfére normálne pracovať, Machala odpovedal, že baníci či záchranári majú podstatne ťažšie podmienky na svoju prácu. Je to naše poslanie, preto vieme zvládnuť akýkoľvek tlak a nezmyselnú nenávisť, povedal.
Moderátor pokračoval, že započul, že nie všetci pracovníci ministerstva sú stotožnení so zámermi jeho vedenia. Hosť pripustil, že časť zamestnancov nie je lojálna k vedeniu a kladú mu “polená pod nohy”, s čím však po nástupe do funkcií rátali. Ako dodal, väčšina pracovníkov dodržiava zákon o štátnej službe a svoju prácu si robia dobre, za čo im poďakoval. Pripustil, že na Slovensku je všeobecne nedostatok odborníkov v rôznych oblastiach – nielen na ministerstvách.
V ďalšej časti rozhovoru sa venoval otázke Slovenského rozhlasu a televízie a rozhlasu. Fakt, že štyri mesiace po prijatí zákona o STVR poslanci parlamentu stále nezvolili zvyšných piatich členov deväťčlennej Rady STVR (štyroch podľa zákona už vymenovalo ministerstvo kultúry) komentoval slovami, že nerozumie počínaniu niektorých ministrov Hlasu-SD a ďalších osôb z prostredia tejto strany. Tí blokujú hlasovanie o členoch rady tým, že v rozpore s koaličnými dohodami do rady nominujú neprijateľné osoby, ktoré odmietajú Smer-SSD i SNS. Ide o bývalého ministra kultúry z čias Radičovej vlády Daniela Krajcera a niekdajšieho šéfa Rady RTVS Igora Galla. Opýtal sa, či sa títo politici Hlasu budú vedieť pozrieť svojim voličom, ktorí tiež požadovali zmeny v RTVS, do očí.
Čím väčšmi sa podľa jeho slov odďaľuje voľba rady, ktorá má voliť generálneho riaditeľa STVR, tým ťažšia bude situácia v inštitúcii na budúci rok. Doplnil, že ak sa podarí dovoliť v NR SR Radu STVR v decembri, nový generálny riaditeľ môže byť radou zvolený najskôr koncom januára 2025. Momentálne RTVS nespĺňa kritériá verejnoprávneho vysielateľa, pripomenul. Očakáva, že po nástupe nového manažmentu začne televízia a rozhlas fungovať profesionálne po vzore iných verejnoprávnych inštitúcií v zahraničí a politický aktivizmus v spravodajstve sa zmení na skutočnú novinárčinu.
Okrem Fondu na podporu umenia a Audiovizuálneho fondu podľa Machalu pripravuje rezort kultúry aj reformu ďalšieho verejnoprávneho fondu – Fondu na podporu národnostných menšín – momentálne sa konajú rokovania so zástupcami národnostných menšín, z ktorých mnohí nie sú spokojní s doterajším fungovaním fondu. Ide o to, aby všetky fondy, platené z daní ľudí, fungovali účelne a spravodlivo. Niektoré prípady klientelizmu a šafárenia s peniazmi spomenutých fondov, keď sa ich prostredníctvom financovali nezmyselné projekty, “aby mohli niektorí ľudia kráľovsky žiť”, ministerstvo zverejní.
Dotkol sa i kritiky opozície, mimovládok a médií za odvolávanie šéfov organizácií priamo riadených Ministerstvom kultúry SR. Poznamenal, že niekdajší minister kultúry Milan Kňažko po svojom nástupe počas niekoľkých dní odvolal nielen všetkých generálnych riaditeľov rezortu, ale pristúpil aj k plošnému odvolaniu štatutárov všetkých štátnych kultúrnych inšitiúcií na Slovensku. “Dnes, keď sme z 29 priamo riadených organizácií za rok odvolali siedmich štatutárov, čo je necelá štvrtina, padá nám nebeská klenba a naša galaxia sa dostáva do čiernej diery,” povedal Machala.
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová má právo legitímne si uplatniť svoje právomoci, ak niekto manažérsky zlyháva alebo má ministerstvo inú predstavu o fungovaní tej-ktorej organizácie, zdôraznil. V prípade vymenovania Zuzany Ťapákovej do vedenia SND je s jej doterajším pôsobením spokojný, pričom inštitúciu riadi nezávisle, ministerstvo do jej práce nijako nezasahuje. Odmietol, že by v národnom divadle bola akákoľvek cenzúra.
Záver rozhovoru patril téme pripravovanej novele jazykového zákona z dielne MK SR. Prijatie novely obsahuje programové vyhlásenie vlády, pričom v tomto prípade ide o posilnenie pozície slovenčiny ako štátneho jazyka. Konštatoval, že za posledné roky postavenie spisovného jazyka ako štátotvorného a integračného prvku upadá a silný vplyv najmä na mladú generáciu má angličtina, nemčina či čeština.
Bez slovenčiny slovenský národ nebude slovenským národom, myslí si Machala, ktorý sa nechce spreneveriť odkazu Ľudovíta Štúra. Zákon má za úlohu zabezpečiť, aby všetci občania SR dôkladne ovládali štátny jazyk, a aby sa vo verejnom styku a v publikáciách, médiách či reklame čo najviac eliminoval vplyv inojazyčných kultúr, najmä často nezmyselne používaných anglicizmov.
Viac vo videu:
Zdroj: Diskusia na palete – YouTube
Slovenčina, krásna a ľubozvučná, je dnes zaplienená burinou cudzojazyčných výrazov. Tam, kde sa výraz nedá nahradiť slovenským, tam to je v poriadku. Ale keď počujem „ľubozvučné rýdzo slovenské“ okej, dvíha sa mi tlak.