Modernizácia a nový štart matičného vydavateľstva
Vydavateľstvo Matice slovenskej prešlo v posledných dňoch radikálnymi zmenami. Bola založená nová fb-stránka, prebehla inventarizácia, vznikli nové kampane na predaj kníh a postupne sa zlepšuje aj komunikácia s kníhkupectvami a distribútormi. Matica slovenská sa vďaka novej riaditeľke zúčastnila aj na celoslovenskom kultovom knižnom festivale.
BIBLIOTÉKA, kde sa na jednom pódiu odprezentovali predseda Matice slovenskej Marián Gešper, všetci šéfredaktori periodík i riaditeľky sekcií. Predstavila aj knižné novinky ako napríklad BERNOLÁKOVCI z pera autora tohto rozhovoru, ktorá bola vďaka novej riaditeľka zaradená aj do veľkých knižných distribúcií. Za tieto aktivity možno vďačiť skúsenej vydavateľke Ingrid Majerikovej, ktorá je zároveň slovenskou spisovateľkou, publicistkou, prekladateľkou, ba dokonca na mnohých podujatiach Matice slovenskej aj vynikajúcou moderátorkou. V súvislosti s DAVom DVA treba pripomenúť, že moderovala aj podujatie k 120-ročnici davistu Ladislava Novomeského v Martine, kde mu bola odhalená busta v Aleji národných dejateľov pri sídelnej budove Matice slovenskej.
Ingrid Majeriková pochádza zo Spiša resp. slovensko-poľského pohraničia, je dcérou etnografa Viktora Majerika a poetky Anny Majerikovej-Ivančákovej. Viktor Majerik (* 1930 – † 2004) ), etnograf, folklorista, osvetár, učiteľ a kronikár, ocenený Miroslavom Válkom za jeho záslužnú činnosť v oblasti kultúry vyznamenanie Zaslúžilý pracovník kultúry a spolupracoval tiež odborne na desiatkach filmových projektov s režisérom Martinom Slivkom. Bol zakladateľom, umeleckým vedúcim a choreografom niekoľkých folklórnych súborov na Zamagurí.
Ingrid študovala na Pedagogickej fakulte UPJŠ a zároveň absolvovala aj akademický rok v Inštitúte poľskej filológie na Jagelovskej univerzite v Krakove. Jej sestra Milica Majeriková-Molitoris je taktiež mimoriadne aktívnou spisovateľkou a kultúrnou činovníčkou najmä v oblasti slovensko-poľských vzťahov. Ingrid Majeriková pôsobila vo Vydavateľstve Lúč, Petit Press a Goralinga.
Je spoluautorkou diel Doživotná umiestnenka (2010), regionálnych brožúr a publikácií ako Spišská Stará Ves a krajina na brehoch Dunajca (2011), Spišské Hanušovce (2013), dvojjazyčnej slovensko-poľskej brožúry Spoločný turistický priestor Spiša (2014), Borinka (2024) a i. Podieľala sa tiež na audiovizuálnom projekte Goralské rozprávky a zahrala si v slovenskej rozprávke O liečivej vode.
1. Pozdravujem pani riaditeľka, čo Vás motivovalo prejsť z malého, ale úspešného vydavateľstva Goralinga do Vydavateľstva Matice slovenskej? Čo považujete za svoj zatiaľ najväčší vydavateľský úspech?
Vyrastala som v národne orientovanej rodine kultúrnych činovníkov. Otec bol etnograf a regionálny historik, ktorý dlhé roky pôsobil ako osvetár v regióne Zamaguria. Mama pracovala ako vedúca strediskovej
knižnice. Takže som doslova „vyrastala v kultúrnom dome.“ Rodičia cez lásku k rodnému kraju v nás vybudovali lásku k domovine.
So sestrou sme obe vyštudovali históriu, obe sme boli vychované v národnom duchu a obe sa angažujem v oblasti národnej kultúry.
Po šestnástich rokoch pôsobenia vo vlastnom vydavateľstve som dostala ponuku od Matice slovenskej, tak som ju s nadšením prijala, pretože je pre mňa česť pracovať v najstaršej slovenskej kultúrnej ustanovizni. Za najväčší úspech považujem, že som dokázala svoj rodný kraj, Zamagurie, pozdvihnúť prostredníctvom vydávaných kníh, ale aj iných aktivít. Respektíve podarilo sa mi rozšíriť povedomie o svojom rodnom kraji.
2. Čo sa Vám ako prvé podarilo presadiť? Aké zmeny ste pripravili?
Už ako bežná čitateľka matičných kníh som si všimla, že sú ťažko dostupné, resp. ťažko sa v hľadali. Preto som rozhodla zmeniť doterajšie fungovanie distribúcie. To bola prvá zásadná vec – distribúcia. Druhá dôležitá záležitosť je posilnenie marketingu, ktorý je v 21. storočí základom pre akúkoľvek firmu, tzn. sociálne siete, mailovú komunikáciu a reklamné kampane s tematickým knižnými balíčkami, napr. k téme bernolákovcov či storočnici Ladislava Ťažkého. Do tretice je dôležité budovať živý kontakt s čitateľmi, a to predovšetkým s mladšou generáciou.
Podarilo sa nám naše publikácie dostať aj do veľkopredajní kníh. Tešíme sa na prvú nahlášku z predaja.
3. Aká je Vaša vízia Vydavateľstva Matice slovenskej?
Mojou víziou je okrem iného obnovenie vydávania kvalitnej detskej literatúry a mám taký sen, založiť špeciálnu edíciu zameranú na predstavenie archeologických nálezísk na území Slovenska, kde by sme populárno-náučnou formou informovali o ich význame, a to nielen pre Slovensko, ale aj svetový kontext.
Mojou víziou je dosiahnuť, aby sme knihy nielen vydávali, ale ich aj dostali k čitateľom. Je potrebné kriticky dodať, že mnohé kvalitné knihy práve pre doterajšiu absenciu marketingu a kontaktu s čitateľmi zostali v skladoch, čo je škoda.
Už teraz sa mi podarilo predať niekoľko kusov tzv. ležiakov ako prílohy k tohtoročným novinkám napr. k bernolákovcom. Taktiež ma mrzí situácia okolo
periodík, ktoré majú väčší potenciál ako sa v súčasnosti ukazuje. Uvediem ako príklad Slovensko – Národné spektrum, ktoré bude mať od nového roka zmenený dizajn a obsahovú štruktúru. Pokúsime sa ho dostať viac medzi ľudí.
V budúcnosti by sme radi pripravili samostatnú webovú stránku s e-shopom a taktiež zintenzívnili prezentácie kníh „v teréne“ za účasti autorov. Darí sa nám predávať knihy aj na matičných podujatiach. Mimochodom, knihy sa už dajú kúpiť aj priamo u nás v Dome Matice slovenskej v Bratislave, čo dodnes už mnohí čitatelia využili.
Je veľmi dôležité, aby sme oslovili aj detských čitateľov a násťročných. V tejto súvislosti by som rada presadila aj niektoré vlastné nápady.
4. Aké knihy plánujete v blízkom horizonte vydávať? Darí sa Vám predávať aj tzv. ležiaky? Ak áno, tak akým spôsobom? Čo sa Vám podarilo na Bibliotéke?
V najbližšom horizonte uzrú svetlo sveta dva zborníky, a to k 80. výročiu SNP v kontexte účasti matičiarov v povstaní a k roku slovenských žien v národnom hnutí.
Tzv. ležiaky sa snažíme posunúť späť do predaja, napr. pri príležitosti výročia narodenia či úmrtia autora, výročia udalosti, podujatia, no zároveň si vypomáhame sociálnymi sieťami, čo má celkom dobrú odozvu. Naposledy sa MS pod krídlami svojho vydavateľstva zúčastnila Bibliotéky v roku 2019. Na tohtoročnej
Bibliotéke sa však zúčastnila prvýkrát v histórii samostatne, nezávisle od vydavateľstva.
V tomto roku sme na knižný veľtrh priniesli niekoľko noviniek, napr. knihu BERNOLÁKOVCI: PREMOŽITELIA ČASU či publikáciu CESTA K SLOVENSKEJ DEMOKRATICKEJ ŠTÁTNOSTI a predstavili sme aj reedíciu knihy SKVITNE EŠTE ŽIVOT o živote Ľudovíta Štúra a ďalšie dve diela Ľudovíta Štúra: NAUKA REČI SLOVENSKEJ a STARÝ A NOVÝ VEK SLOVÁKOV.
Prvýkrát mala Matica slovenská k dispozícii dvojhodinovú prezentáciu, na ktorej sa zúčastnili všetci šéfredaktori periodík, ako aj predseda Matice slovenskej Marián Gešper.
Toho roku sa nám v rámci veľtrhu podarilo uskutočniť aj určitú sondu do záujmu našich čitateľov, pretože sme na malej ploche dokázali čitateľom ponúknuť okolo 300 titulov. Na základe úspešnej prezentácie nás oslovilo aj niekoľko kníhkupectiev i e-shopov, ktoré prejavili záujem o spoluprácu. Samozrejme, BIBILIOTÉKA je aj o osobných stretnutiach s kolegami. Podarilo sa nám dohodnúť zaujímavú spoluprácu napr. s vydavateľstvom zo Srbska, o ktorej však nechcem prezradiť viac…
5. Založili ste aj fb-stránku matičného vydavateľstva s názvom Vydavateľstvo – Matica slovenská. Dostavili sa už nejaké výsledky?
Našu stránku, ako aj jednotlivé príspevky ľudia zdieľajú a komentujú. Výsledkom sú prvé objednávky kníh, z čoho mám veľkú radosť. Zároveň s nami ľudia cez sociálne siete aj živo komunikujú.
Okrem toho je významnou prekladateľkou. Do slovenčiny preložila diela poľského historika Stanisława Andrzeja Sroku Štúdie z dejín stredovekého Spiša (1998), Jánošík: pravdivá história karpatského zbojníka (2009) a Bardejov v XV. storočí a iné. Pre Divadlo Commedia preložila tragikomédiu poľského dramatika Sergiusza Piaseckého Zápisky dôstojníka Červenej armády. V roku 2008 založila vydavateľstvo Goralinga, ktoré dosiahlo niekoľko úspechov. Napr. kniha Jonatán malý ako omrvinka (2014) autora Jána Milčáka získala ocenenie Najlepšia detská kniha leta a kniha Kráľ hadov strážca pokladov autorov Viktora Majerika a Petra Glocka s ilustráciami Martina Kellenbergera výtvarné ocenenie Najkrajšia kniha leta 2015. Spolu so sestrou Milicou získali v roku 2023 prestížne ocenenie Identifikačný kód, ktoré udeľuje spoločnosť Artem pod kuratelou Európskej akadémie vied a umení so sídlom v Salzburgu.
6. Ste tiež spisovateľka a prekladateľka… na ktoré diela z tejto sféry Vašej činnosti ste najviac hrdá a ktoré by ste prípadne odporučili čitateľom Slovenských národných novín?
Odporúčam poslednú monografiu o obci Borinka, nakoľko doteraz obec nemala ani žiadny propagačný materiál. Rovnako som hrdá na knihu, ktorú som robila spoločne so sestrou o obci Nedeca, ktorá bola ocenená v roku 2022 v prestížnej súťaži Kronika Slovenska. Samozrejme som pyšná aj na všetky detské knihy, obzvlášť na tie, ktoré získali ocenenia v Bibiane. Z prekladateľských úspechov by som jednoznačne spomenula komédiu Sergiusza Piaseckého, ktorú popradské divadlo Komédia má už niekoľko rokov zaradené vo svojom repertoári.
7. Vydávala ste aj tzv. záhadologické knihy? Čo bolo tajomstvo ich úspechu?
Prvou knihou vydanou v mojom vydavateľstva bolo dielo Po stopách templárov na Slovensku, ktorej spoluautorom bol „slovenský Däniken“ Miloš Jesenský. K dnešnému dňu sa z tejto knihy predalo 8500 výtlačkov. Vydali sme tiež publikáciu Čarodejnice, alchymisti a hľadači pokladov. Tajomstvo úspechu? Ľudia milujú záhady a tajomno. Možno by sme aj v Matici slovenskej mohli vydať niečo podobné, napr. knihu o bratislavskom Faustovi Kempelenovi.
V lete vyjde vo vydavateľstve Goralinga druhá časť úspešného titulu Po stopách templárov na Slovensku, kde Miloš Jesenský, mimochodom autor, ktorý publikoval aj v DAVe DVA, odhalí nové skutočnosti, ktoré mnohých iste prekvapia.
8. Aktívne činné sú aj Vaša matka a sestra? Čomu sa venujú? Na BIBILIOTÉKE prezentovali obrovské množstvo autorských kníh. Ako je možné, že sú dve sestry takto talentované?
Moja mama celý život pracovala ako vedúca strediskovej knižnice. Spoločne s našim otcom v nás vypestovali lásku k literatúre, umeniu a kultúre. Mama Anna je autorkou šiestich básnických zbierok, jednu z nich sme svojho času prezentovali aj na BIBLIOTÉKE. Sestra Milica je redaktorkou krajanského časopisu Život (časopis Slovákov v Poľsku). Je významnou historičkou, ktorá sa zaoberá slovensko-poľskými vzťahmi v 20. storočí. Medzi jej zásadné knižné publikácie patria monografie VOJNA O SPIŠ či VOJNA PO VOJNE. Vyše 10 rokov sa vydavateľstvo Goralinga zúčastňuje knižného veľtrhu spolu so Spolkom Slovákov v Poľsku. Mávame aj spoločné prezentácie. V ich tlačiarni vychádzajú aj všetky publikácie Goralingy a ja osobne s nimi spolupracujem aj pri tvorbe krajanského časopisu Život.
9. Kto Vás vo Vašej práci najviac inšpiruje?
Mojou najväčšou inšpiráciou je otec Viktor Majerik, predovšetkým v jeho entuziazme. Bola som vychovaná k tomu, že práca pre kultúru, národ, hoc nie je adekvátne zaplatená, je vyšším zmyslom existencie.
Presne v deň, keď otec opustil tento svet, sa narodila moja dcéra Zuzka. Bolo pre mňa ťažké zmieriť sa s jeho odchodom. Keďže bol veľmi činorodý, v jeho pozostalosti ostalo množstvo nespracovaného etnografického materiálu, čo bolo hlavným podnetom pre založenie vydavateľstva Goralinga, ako aj pre vyrovnanie sa s jeho odchodom. Celou svojou tvorivou prácou sa snažím pokračovať v tom, čo on nestihol dokončiť.
10. Venujete sa aj nejakej ďalšej činnosti?
V minulosti som bola členkou programovej rady Zamagurských folklórnych slávnosti… Som hrdá hlavne na jeden z programov. Pripravila som ho v roku 2023 a volal sa Rozdelení hranicou, spojení koreňmi. V rámci neho sme prvýkrát v dejinách festivalu odprezentovali spojené Zamagurie, teda slovenských obyvateľov naprieč hranicami Zamaguria v dvojhodinovom galaprograme, ku ktorému sme ako bonus pripravili diskusiu o histórii obcí na území Spiša, ktoré v roku 1920 pripadli Poľsku, etnografickú výstavu a knihu rozprávok Pastierik na zlatom voze, v ktorej sa nachádzajú rozprávky z oboch častí Zamaguria.
Keďže môj otec bol jedným z rozprávkárov, ktorí tieto rozprávky na Zamagurí zbierali, vo svojom vydavateľstve som pokračovala v jeho odkaze… a tak sme v roku 2011 spolu s divadlom RAMAGU pripravili DVD s tromi sfilmovanými rozprávkami.
11. Aký zmysel má podľa Vás Matica slovenská v 21. storočí, čo by mali byť jej prioritné úlohy?
Prioritne by si mala získať mladých ľudí, čo sa v posledných rokoch aj vďaka jej predsedovi Mariánovi Gešperovi úspešne deje. V dobe súčasnej globalizácie by Matica slovenská mala rozvíjať slovenskú národnú kultúru, uchovávať tradičné hodnoty, ale aj reflektovať na podnety z modernej kultúry. Taktiež by mala byť centrom pre slovenských intelektuálov, ktorých vždy podporovala. Matica slovenská sa snažila byť vždy nestranícka, spolupracovali v nej ľudia rôznych náboženských a politických názorov, čo je v dnešnej rozdelenej spoločnosti veľmi dôležité.
12. Sme na pôde ľavicového DAVu DVA, ktorý nadväzuje na kultúrny odkaz medzivojnových davistov. Moderovali ste aj podujatie k 120-ročnici Ladislava Novomeského. Ako na Vás zapôsobila táto osobnosť?
Ako stredoškoláčka som Novomeského vnímala predovšetkým ako spisovateľa, básnika, a teda cez jeho básne. Neskôr som ho ako študentka histórie začala vnímať aj ako kultúrneho politika. Patrí do plejády slovenských literátov, ktorí boli aj aktívne činní v politike a nestratili svoju tvár ani na ťažkých dejinných križovatkách. Preto je v mojich očiach hodný obdivu popri takých osobnostiach ako Mináč, Válek, Ballek či Peter Jaroš. Bolo mi cťou sprevádzať účastníkov tohto podujatia hovoreným slovom. Zaujímavá bola v kontexte davistov a ľavičiarov aj konferencia o odkaze Ivana Horvátha, kde sa zúčastnila aj jeho rodina.
13. DAV DVA sa hlási k tzv. Mináčovskej ľavici a národnej neomoderne. Ako vnímate fenomén tradičného a moderného v rámci kultúrnej politiky? Dá sa skĺbiť podpora tak tradícií, ako aj modernej slovenskej kultúry?
Nielenže sa dá, ale sa aj musí. Nemáme iné východisko. Ak chceme, aby tradičné hodnoty boli pozitívne vnímané v širšej verejnosti, musíme sa prispôsobiť dobe. V opačnom prípade budeme len skanzenom, ktorý budú navštevovať iba ľudia zo svojej bubliny. Nie je to ľahká cesta, keďže ja sama mám niekedy problémy vystúpiť zo svojej vychodenej cestičky, ale keďže mám dvadsaťročnú dcéru, ktorá študuje grafický dizajn, trošku mi v tomto smere otvorila oči. Musím sa priznať, že je potrebné inšpirovať sa aj ľuďmi s opačným názorom a diskutovať s nimi, pretože automatické zavrhnutie iného názoru vedie k stagnácii…
Sama sa usilujem zapojiť do knižnej tvorby aj odkaz moderných výtvarníkov, napr. Fullu na obálke knihy Čarovný svet a skutočný život profesora Doruľu či Benku na obálke knihy Od mýtov k rozprávkam Miroslava Piusa. Spoluorganizovala som so Spolkom Slovákov v Poľsku niekoľko výstav slovenských výtvarníkov v ich Galérii slovenského umenia v Krakove. Ale na druhej strane som zanietená folkloristka, etnografka a fascinuje ma archeológia. Zúčastnila som sa vykopávok v Nižnej Myšľi, na Kláštorisku atď.
S dcérou vediem spor o povahe súčasného umenia v kontexte niektorých postmoderných konceptualistov a ich diel, ktorých je ona naopak fanúšička. Snažím sa však pri diskusiách pochopiť aj tento druh umenia, ale priznám sa, že zatiaľ som mu neprišla na chuť. Už aj do divadla chodievam až po zrelej úvahe. Ani divadlo už nie je čo bývalo, pretože často pri predstavení dominuje viac politický aktivizmus, než umelecký odkaz.
14. A tu sa dostávame k zaujímavej otázke. Vy aj Vaša sestra mate skúsenosti aj s hejtermi. Ako to prežívate, ako sa voči tomu bránite a prípadne, je možné nájsť nejaký komunikačný kompromis s ľuďmi, z takpovediac tej druhej strany, ktorá nám nepraje, dokonca si praje náš zánik. Ako presvedčiť človeka, ktorý má napríklad voči Matici slovenskej predsudky alebo verí rôznymi propagandistickým konštrukciám, ktoré voči nej oponenti používajú? Veď napokon spoločnosť je naozaj rozdelená. Je veľmi ťažké, ju spájať, ba dokonca sú barikády postavené aj v kultúre či dokonca v rodinách. Pričom práve kultúra by mala spájať tak folkloristov, ako aj modernistov, ako aj ľudí, ktorí majú rôzne hudobné, filmové, literárne či iné chute, a taktiež iné názory. Prečo tomu tak nie je, a čo sa s tým dá urobiť?
Ja osobne to riešim nasledovným spôsobom. Prizývam k spolupráci na projektoch „ľudí z druhej strany“, a pre dobro veci sa snažíme spojiť sily. Či už je to v oblasti folklóru či pri príprave poslednej monografie, ktorú vydalo vydavateľstvo Goralinga. Myslím si, že pokiaľ človek neprezentuje extrémne vyhranené názory, s takýmto človekom sa dá komunikovať a spolupracovať. Horšie je to však s hejtermi, ktorí vyslovene útočia aj na podstatu osobnosti človeka neférovými spôsobmi, ktoré sme tu mali možnosť vidieť aj 50. rokoch minulého storočia, s čím súvisí aj problematika vykonštruovaných obvinení voči davistom. Moja rodina má osobnú skúsenosť z 50. rokov, ako aj zo súčasnosti. Po atentáte na premiéra SR to dospelo do extrémnej podoby, kde sa slová môžu premeniť v činy. Aj Matica by sa mala snažiť istými čiastkovými krokmi o nové spôsoby prezentácie svojich aktivít, tak aby ich zatraktívnila, ukázala ich pravú tvár a prebila tak obrovskú masu propagandy, ktorá voči nej pôsobí. Pomaly sa nám začína dariť, čoho dôkazom sú aj úspechy na
Bibliotéke, matičné filmy na YouTube, atraktívne podujatia či práca s mládežou.
15. Rozhovor ukončíme pozitívne, ako sa Vám darí v novom kolektíve, akí sú matičiari osobne…
Mám tých najlepších kolegov a kolegyne na svete. Prijali ma medzi seba a mám pocit, akoby som tu pracovala už celé storočie. Keď prídem do martinskej budovy Matice slovenskej, ešte stále do nej vstupujem s bázňou a úctou, pretože si predstavujem všetkých velikánov, ktorí v týchto priestoroch svojou každodennou prácou prispeli k povzneseniu nášho národa a uchovaniu našej národnej identity.
Zdroj: davdva.sk
