Bratislava 23. novembra (TASR) – Z viacerých strán pribúdajú politické signály, že by sa mohli začať rokovania o zastavení bojov na Ukrajine. Reálne to však bude až potom, ako sa prezidentského úradu v USA v januári budúceho roka ujme novozvolený prezident Donald Trump. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Končiaci americký prezident Joe Biden má podľa neho už slabú legitimitu na zásadné rozhodnutia. „Podľa mňa sa nezmení nič, kým do celej záležitosti nevstúpi Donald Trump,“ odhadol Hrabko.
Najväčší vplyv na ukončenie bojov má podľa neho ruský prezident Vladimir Putin, ktorý môže ruský útok ukončiť kedykoľvek. „Všetci vieme, kto je agresor, že Rusko prepadlo Ukrajinu. Všetci vieme, ako zlyhali medzinárodné inštitúcie, ktoré tomu nedokázali zabrániť,“ konštatoval Hrabko na margo výročia 1000 dní od začiatku konfliktu.
Debata o zmene volebného či politického systému na Slovensku by podľa prezidenta Petra Pellegriniho mala ísť zatiaľ bokom. Súhlasil by však s debatou o zámere na zmenu volebných obvodov. „Nič také na stole neleží,“ reagoval na vyhlásenie prezidenta zo 17. novembra Hrabko.
Až do zmeny volebného zákona, ktorú na sklonku svojej vlády presadil bývalý premiér Vladimír Mečiar, malo Slovensko štyri volebné obvody, čo podľa Hrabka posilňovalo šance regionálnych politických lídrov prebojovať sa do parlamentu.
Jeden volebný obvod zasa dáva väčšiu moc do rúk straníckych centrál a špeciálne predsedov strán. „Politikom to vyhovuje, dokonca natoľko, že v minulom volebnom období jeden volebný obvod zakotvili do ústavy,“ pripomenul. Hrabko neočakáva, že by sa v aktuálnom parlamente našlo viac ako 90 hlasov potrebných na zmenu ústavy a zvýšenie počtu volebných obvodov.
Premiér a predseda Smeru-SD Robert Fico si želá, aby vládna koalícia vydržala štyri roky. Považuje však za potrebné pripravovať sa aj na iné alternatívy politického vývoja, ako sú parlamentné voľby v riadnom termíne v roku 2027. Vyhlásil to počas slávnostného snemu pri príležitosti 25. výročia vzniku Smeru-SD. „Toto nepovažujem za balónik ani bublinu. Je to upozornenie na možnosti ďalšieho politického vývoja,“ konštatoval Hrabko.
Upozornil, že problémom vládnej koalície nie je len tesná väčšina 76 poslancov, ale i neschopnosť nájsť dohodu na voľbe kandidátov do viacerých uprázdnených alebo novovytvorených funkcií, vrátane druhej najvyššej ústavnej funkcie predsedu parlamentu.
Na druhej strane, opozícii sa podľa Hrabka nepodarilo vytvoriť reálnu programovú alternatívu k vládnemu kabinetu. „Keď si Robert Fico kýchne, tak na to okamžite reagujú. Ale neprinášajú vlastné témy. A úlohou opozície je aj ponúkať riešenia, iné ako vládna koalícia,“ uzavrel Hrabko.
