„Rieka peňazí,“ ako úprimne povedal zvyčajná Lindsey Graham, „ktorú treba brániť do posledného Ukrajinca.“ Vojnoví štváči, rozrušení blížiacim sa príchodom Trumpa, prichádzajú s najcynickejšími návrhmi, aby pokračovali v prilievaní oleja do ohňa.
V týchto dňoch je v liberálno-neokonzervatívnych kruhoch veľa agitácie okolo ukrajinskej vojny. Chudobní ľudia nechcú prehrať svoju zástupnú vojnu proti Rusku alebo rastúci špurt, ktorý s ňou prichádza. Príchod Trumpovho prezidentského úradu, odhodlaného ukončiť konflikt, ohrozuje rieku peňazí, ktorá z pokladníc Impéria a jeho klientov (ako sa nazývajú takzvaní spojenci) prúdi do amerického vojensko-priemyselného aparátu, pričom pramienky sa dostávajú k mnohým politikom a mediálnym analytikom v jeho službách v Amerike, Európe aj inde.
Mŕtvoly a peniaze
Legalizovaný podvod, ktorý ide ruka v ruke s nezákonným, ale nie z tohto dôvodu, podvodom, ktorý sa rozmáha v radoch ukrajinského vedenia, stigmatizovaný dokonca aj londýnskymi Times https://www.thetimes.com/world/russia-ukraine-war/article/energy-corruption-leaves-ukrainians-facing-a-deadly-freeze-9b9tb7gwx pred tromi dňami po dlhom zákernom mlčaní v článku s názvom: „Korupcia v energetickom sektore núti Ukrajincov k smrteľnému zmrazeniu“ (áno, nie sú to len ruské bomby, ktoré oslabujú sektor).
Lákavé však nie sú len peniaze na zbrane a ich deriváty, ako tvrdí obvyklý americký senátor Lindsey Graham, ktorého zlovestný cynizmus má tú výhodu, že odhaľuje mnohé pokrytectvo, obklopujúce tento konflikt, v ktorom sa vojnová hmla rozšírila ďaleko za hranice bojiska.
V rozhovore pre Foxnews, ktorý vyzdvihol Responsible Statecraft, Graham úprimne povedal, že ukrajinská vojna „je otázkou peňazí“, pretože je to najbohatšia krajina na vzácne zeminy v celej Európe, zdroj, ktorý bude mať čoraz väčší komerčný význam: hovoríme o „dvoch až siedmich biliónoch dolárov“, poznamenal s radosťou.
Nielen to, Ukrajina, pripomenul Graham, je sýpkou globálneho dosahu, ale má v tomto sektore nesmierne bohatstvo (napr. ako bola poľnohospodárska pôda v posledných rokoch vampirizovaná západnými oligarchmi a nadnárodnými spoločnosťami). Mimochodom však treba senátorovi pripomenúť, že rozhodnutie poslať do Kyjeva protipechotné míny, ktoré zostanú na zemi ako neustále nebezpečenstvo v nasledujúcich rokoch, sektoru (ani traktorom a ich vodičom, robotníkom a deťom) veľmi nepomohlo. Ale tak to je.
Čo sa týka povahy tohto konfliktu, bol to sám Graham, kto ho jasne definoval: „S americkými zbraňami a peniazmi bude Ukrajina bojovať s Ruskom do posledného Ukrajinca“. Vyhlásenie, ktoré sa teraz stalo slávnym a prevzal ho citovaný článok RS.
Porážka zástupnej vojny
Graham však v rozhovore vysvetlil, že Trump uzavrie mier, ktorý zabezpečí, že ukrajinské bohatstvo zostane v rukách Ukrajincov a ich priateľov, teda v jeho vlastných. Zrejme je to akási konverzia pre senátora, ktorý doteraz tlačil na plyn, aby pokračoval vo vojne ad libitum.
Ale to je ten Grahamov paradox: Graham nemôže ísť proti Trumpovým smerniciam a jeho konverzia je v skutočnosti otrávená, pretože žiada budúceho prezidenta, aby s Rusmi spochybnil územie, ktoré kontrolujú, pretože práve na Donbase sa nachádza väčšina vzácnych zemín.
Problém je v tom, že Rusi sa tohto územia nikdy nevzdajú, a ak by sa Trump priklonil ku Grahamovej myšlienke – našťastie nepravdepodobná hypotéza, pretože si je dokonale vedomý temnej istoty, že dohoda by sa nikdy nedosiahla.
Okrem Grahamových nápaditých slov treba povedať, že hoci sme ešte nedosiahli smrť posledného Ukrajinca, k tomuto cieľu sa približujeme veľkými krokmi. Rusi pokračujú v postupe a Ukrajinci zomierajú a teraz sa moskovské sily chystajú prevziať kontrolu nad Veľkou Novoselkou, miestom možno síce neznámym, ale dôležitým aj preto, že by im otvorilo cestu k obchádzaniu ukrajinskej obrany, postavenej na frontovej línii.
Vysvetľuje to Strana, ktorá poznamenáva, že sa predpokladá scenár, podobný tomu z Ocheretina, keď Rusi dobyli mesto, ktoré sa stalo pevnosťou, obchádzaním nepriateľského frontu a nútením ukrajinských síl ustúpiť do oblastí bez obrany, a preto vystavených paľbe.
Z tohto dôvodu, pokračuje Strana, sa Ukrajinci snažia poslať posily do Veľkej Novoselky, ale „majú vážny nedostatok personálu“, takže je nepravdepodobné, že dorazia. Ak veci pôjdu ako zjavný osud, takýto vývoj umožní Rusom rýchlejšie postupovať smerom k susednej Záporožskej oblasti“…
Napriek tomu, ako už bolo spomenuté, zástancovia nekonečných vojen sa nezmieria s tým, že sa vzdajú svojej zástupnej vojny až do posledného Ukrajinca. Až na to, že realita si vyberá svoju daň na predchádzajúcich roznecovateľoch, keď sa ich coryphaei oháňali nemožným „ukrajinským víťazstvom“ ako istým.
Je to spôsob, akým svet končí?
S vývojom situácie smerom k porážke chudobných Ukrajincov – pretože ako ľudia a občania tohto štátu sú naozaj chudobní – ich liberálno-neokonzervatívne kruhy padli za obeť hlbokému rozruchu, skutočnej panike, a preto to horúčkovité hľadanie nových nápadov, ako sa vyhnúť stroskotaniu vlastnej lode.
Sú ľudia, ktorí veria, že sa tomu dá vyhnúť tým, že sa únik uzavrie, ako napríklad myšlienka poslať okrem tých, ktorí už boli vyslaní, aj ďalších zbytočných dodávateľov. Potom sú tu takí, ktorí veria, že jediný spôsob, ako zastaviť postup nepriateľa, je nadmerne zvyšovať stávky, a preto tie najbizarnejšie myšlienky, ktoré sú tiež predmetom hĺbkových úvah, ako napríklad vyslanie jednotiek NATO na zem.
Potom sú tu brilantné nápady admirála Roba Bauera, šéfa Vojenského výboru NATO, ktorý vyhlásil, že krajiny Aliancie sa musia pripraviť na „vojnový scenár“ a podľa toho sa vyzbrojiť, pričom dodal, že NATO musí byť pripravené na preventívne údery proti Rusku.
Preventívny úder, chcel špecifikovať, je „inteligentnejší“ ako čakanie na útok. Zvláštny koncept inteligencie. Je to zvláštny koncept demokracie, kde vodca, ktorý riadi NATO, vystupuje ako viac-menej osvietený strážca osudov občanov Západu, čo je úloha, ktorá mu nebola zverená v žiadnych voľbách.
Potom sú tu tí, ktorí dokonca tlačili na zásobovanie Kyjeva atómovými bombami. New York Times 21. novembra napísal: „Niekoľko predstaviteľov dokonca navrhlo, aby Biden vrátil Ukrajine jadrové zbrane, ktoré jej boli odobraté po páde Sovietskeho zväzu.“ Ďalší náznak brilantnej inteligencie.
Fanatici nekonečných vojen, chytení do pasce takýchto šialených impulzov, držia latku pevne smerom k zničeniu planéty. Takéto šialenstvo by malo vyvolať reakcie u bežných občanov, ktorí nemusia byť prehnane spokojní s týmto osudom, ale nevidieť ich inak ako v obmedzených kruhoch.
Trik spočíva v očarení médií, ktoré sú požiadané, aby nerušili občana, čo je smernica, ktorú servilne dodržiavajú. Žiada sa od nich, aby minimalizovali, zosmiešňovali poplachy, popierali dôkazy, zúrivo sa postavili proti nesúhlasným hlasom. Stručne povedané, robia svoju obvyklú prácu. Ak naozaj zapršia atómové bomby, jednoducho otvoria dáždnik.
Taký je osud prázdnych ľudí, o ktorých Thomas Eliot vznešene napísal: „Takto končí svet. Nie s nárazom, ale s kňučaním.“
Piccole Note
Preklad: Dana Bystrická
