Inštitút podal podnety na Najvyšší kontrolný úrad na preskúmanie rozhodnutí ÚHPa RRZ v rokoch 2020 až 2023. Môže ísť o stámiliónové škody pre štát

Inštitút sociálnej demokracie podal tento týždeň podnety na Najvyšší kontrolný úrad SR
(NKÚ). Tento krok má za cieľ preskúmať rozhodnutia a analytické materiály Útvaru hodnoty
za peniaze (ÚHP) a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) z obdobia rokov 2020 až 2023.
ISD vznáša vážne obvinenia týkajúce sa neobjektívnych analýz, politicky motivovaných
rozhodnutí a následne nesprávneho a neefektívneho používania verejných zdrojov. Podania
sa zameriavajú najmä na činnosť týchto inštitúcií počas pandemického obdobia COVID-19
(ÚHP) a pri riešení otázok verejných financií a dôchodkového systému (RRZ). Zároveň ISD
tvrdí, že činnosť časti štátnych analytikov je zneužívaná na politickú činnosť a prípravu
odborných materiálov pre politickú stranu Progresívne Slovensko. Je preto potrebné riadne
preveriť všetky skutočnosti v ÚHP aj RRZ, či neprichádza k zneužívaniu informácií
a skutočností, ktoré by mali zostávať na príslušných úradoch či manipulácií analýz
a hodnotení.

Preskúmanie činnosti ÚHP (2020 – 2023)

ISD už v minulosti kritizovalo ÚHP za odporúčanie realizácie očkovacej lotérie, ktorá mala
podľa analytikov z ÚHP zvýšiť zaočkovanosť a tým znížiť finančné náklady spojené s
pandémiou. ISD poukazuje na to, že očkovacia lotéria sa ukázala ako mimoriadne
neefektívna – výdavky na ňu boli o 340% vyššie v porovnaní so sprostredkovateľským
bonusom, ktorý bol alternatívnym opatrením na podporu očkovania.
„Očkovacia lotéria, ktorú presadzovalo ÚHP, stála na jedného dodatočne zaočkovaného
občana štát až 4 400 eur, zatiaľ čo sprostredkovateľský bonus mal náklady len 1 000 eur na
jedného človeka. Tento obrovský rozdiel v efektivite jasne poukazuje na zlé rozhodnutia ÚHP
a jeho vedenia. Riaditeľom ÚHP bol v tom čase pán Kišš, ekonomický expert Progresívneho
Slovenska“, uviedol Martin Halás.

ISD sa tiež pýta, ako mohol ÚHP tak zásadne podceniť ekonomickú efektivitu svojich
odporúčaní, keď rozdiely v nákladoch boli také výrazné. ISD žiada, aby tieto rozhodnutia boli
NKÚ dôkladne prešetrené. Okrem toho ISD upozorňuje, že mnohé z týchto odporúčaní boli
prijaté pod vplyvom politických objednávok bývalých vlád pánov Matoviča, Hegera a Ódora,
čím ÚHP stratil nezávislosť a kredibilitu ako odborný útvar.

Prioritizácia dopravných projektov

Ďalším príkladom nesprávnych rozhodnutí ÚHP pod vedením pána Štefana Kišša,
ekonomického experta Progresívneho Slovenska je podľa ISD prioritizácia dopravných
projektov na Slovensku. ÚHP napríklad vyhodnotilo výstavbu obchvatu Levíc ako najvyššiu
prioritu z hľadiska spoločenskej hodnoty, zatiaľ čo diaľnica na východ Slovenska, ktorá mala a
má strategický význam aj s ohľadom na situáciu na Ukrajine či príchodom automobilky Volvo,
bola zaradená ÚHP až na tretie miesto z pohľadu strategických priorít dopravných projektov
Slovenska.

„Nerozumiem, prečo ÚHP, respektíve pán Štefan Kišš ako riaditeľ ÚHP preferoval obchvat
Levíc, keď naša krajina čelila a aj v súčasnosti čelí naliehavým strategickým výzvam v
súvislosti s rozvojom východného Slovenska či hospodárskymi vzťahmi s Ukrajinou. ÚHP
svojimi rozhodnutiami poškodilo nielen rozvoj regiónov ale aj kľúčovú dopravnú
infraštruktúru na východe Slovenska. Javí sa, že si vymýšľali a prispôsobovali metodiku
hodnotení, ktorá viedla k týmto až nepochopiteľným rozhodnutiam. Pýtam sa však pána
Štefana Kišša, keď sa preukáže, že ÚHP pochybilo v prioritizácii dopravných projektov
a v súčasnosti musia za rovnakú diaľnicu na východe Slovenska zaplatiť daňoví poplatníci o 1
miliardu eur viac, kto túto miliardu eur zaplatí pán Kišš?“ uviedol Halás.

ISD požaduje, aby NKÚ preskúmal nielen finančné rozhodnutia ÚHP, ale aj spôsob, akým
útvar vyhodnocoval spoločenské prínosy jednotlivých projektov. ÚHP údajne v rokoch 2020
až 2023 často používalo „vymyslené kritériá“ a manipulovalo výstupy tak, aby podporili
projekty nie z pohľadu efektívnosti ale z pohľadu politického zadania.

Preskúmanie činnosti RRZ (2020 – 2023)

ISD zároveň dalo NKÚ podnet, aby vykonalo dôkladnú kontrolu činnosti Rady pre rozpočtovú
zodpovednosť (RRZ) ako aj Kancelárie RRZ. Podľa ISD RRZ dlhodobo manipuluje výstupy
svojich analýz v oblasti dlhodobej udržateľnosti verejných financií a to v prospech druhého
piliera dôchodkového systému a zámerne znižuje význam prvého, priebežného piliera, čím
odborne, ale aj politicky ovplyvňuje verejnú diskusiu a politické rozhodnutia v mediálnom
priestore v neprospech bežných občanov.

Manipulácia s metodikou a politická agenda

ISD tvrdí, že RRZ často používa prispôsobené a neoverené metodiky a konštanty, ktoré nie sú
zhodné s výpočtami iných štátnych analytických útvarov, medzinárodných štandardov
a medzinárodných odporúčaní a tieto výstupy systematicky manipuluje napríklad v prospech
druhého piliera. ISD poukazuje na to, že RRZ dlhodobo zneužíva svoje zákonné postavenie na
presadzovanie politickej agendy, a to najmä v súlade s programom Progresívneho Slovenska.
„RRZ bola v minulosti prepojená na bývalého premiéra Ľudovíta Ódora, čo len potvrdzuje
naše obavy, že výstupy tejto inštitúcie boli a sú politicky motivované napríklad v prípade
druhého piliera, ktorý RRZ obhajuje v neprospech prvého, priebežného piliera dôchodkového
systému. NKÚ podľa nás musí čím skôr preveriť tieto možné manipulácie a najmä rozpory v
metodike. Táto je zjavná, keď pri výpočtoch a analýzach RRZ dochádza k významným
rozdielom vo výpočtoch v dôsledku metodologických nesúladov, rozdielnych predpokladov
ale najmä interpretácií údajov. Ukázalo sa to napríklad pri zjavných rozporoch pri metodike
výpočtov s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, kde samotné ministerstvo ale aj RRZ
poukazovali na rozdielnu metodiku. Rovnaký „problém“ má RRZ aj s rozdielnymi výpočtami
s Národnou bankou Slovenska. RRZ dáva od nástupu novej vlády výstupy, ktoré sa nedajú
označiť inak ako politické. Takto to pomenovalo opakovane aj Ministerstvo financií SR na
adrsu RRZ.

„Nie nadarmo RRZ vo svojej mediálnej komunikácii, napríklad na Facebooku používa volebný
slogan Progresívneho Slovenska. Zaujímavé budú určite aj prepojenia na tzv. politicky
exponované osoby, rôznych rodinných príslušníkov, zástupcov bánk, poisťovní či
správcovských spoločností, ktorí sa podľa našich informácií priamo či nepriamo podieľali na
príprave analytických materiálov a výstupov. Teda inak povedané na manipulácii verejnej
mienky v médiách pod hlavičkou RRZ v prospech svojich finančných záujmov. Toto dúfam už
čoskoro začne preverovať audit v Kancelárii RRZ o ktorý sme pred časom požiadali
Ministerstvo financií SR a útvar auditu,“ dodal Martin Halás.

RRZ manipuluje podľa ISD verejné politiky, najmä 2 dôchodkový pilier

Podľa ISD sú výstupy RRZ dlhodobo zmanipulované, a to napríklad aj v prospech súkromných
dôchodkových fondov, ktoré profitujú na úkor priebežného dôchodkového systému a
verejných financií.

„RRZ hrá kľúčovú úlohu pri formovaní dôchodkovej politiky na Slovensku, no jej výstupy sú
často skreslené v prospech druhého dôchodkového piliera. Toto je neakceptovateľné,
pretože poškodzuje všetkých občanov, ktorí sú závislí na prvom pilieri. Môže tak prichádzať
k politickej aj ekonomickej manipulácii doslova s miliardami eur daňových poplatníkov
v prospech úzkej skupiny firiem v neprospech ľudí. Miliardy eur sa takto vyvážajú na
zahraničné účty s posvätením inštitúcie, u ktorej máme ako ISD podozrenie, že manipuluje
metodiku a politicky zneužíva svoje postavenie zo zákona na plnenie politických cieľov
Progresívneho Slovenska,“ dodáva Halás.
ISD verí, že kontrola NKÚ odhalí, že mnohé rozhodnutia a analýzy RRZ boli zmanipulované a
zamerané na politické ciele, čím inštitúcia neplnila svoju zákonnú úlohu objektívne
posudzovať udržateľnosť verejných financií a dôchodkového systému.

Záver

ISD je presvedčený, že výsledky kontrol NKÚ budú zásadné pre pochopenie, aké chyby a
nedostatky viedli k nesprávnym rozhodnutiam ÚHP a RRZ v posledných rokoch. Tento krok je
podľa ISD nevyhnutný pre zvýšenie transparentnosti, objektivity a spravodlivosti vo
verejných financiách a v dôchodkovom systéme Slovenska.
„Veríme, že kontrola NKÚ prinesie dôležité zistenia, ktoré pomôžu napraviť dlhodobé
deformácie v činnosti týchto inštitúcií a prispeje k lepšiemu fungovaniu verejných politík v
prospech všetkých občanov,“ uzatvára Martin Halás.