V dňoch 26. júla až 11. augusta 2024 sa v Paríži uskutočnia Letné olympijské hry (LOH). Napriek tomu, že by malo ísť o sviatok športu, posledné olympiády boli z veľkej časti o politike a škandáloch. Preto aj táto olympiáda už pred začiatkom vyvolala mnoho kontroverzií a stala sa predmetom viacerých diskusií.
V nasledujúcom texte sa budem venovať desiatim významným kontroverziám, ktoré sa objavili už pred olympiádou:
1. Vylúčenie ruských a bieloruských športovcov
2. Športovci z Izraela a palestínska otázka
3. Parížska pevnosť a Potemkinova dedina na Seine
4. Migranti a poriadok v meste
5. Invázia ploštíc
6. Vybavenie olympijskej dediny
7. Neposlušní boxeri
8. Drag quinn verzus nosenie hidžábov
9. Ruský kuchár a destabilizácia hier
10. Rodčenkovov zákon a americké vyšetrovanie čínskych plavcov
1. Vylúčenie ruských a bieloruských športovcov
Asi najkontroverznejším aspektom LOH 2024 sa stala zásadná politizácia podujatia vo vzťahu voči krajinám, ktoré vedú vojenské konflikty. Tento prístup sa vo vzťahu k ruským a bieloruským športovcom stal už doslova evergreenom. Nepochopiteľné sa zdá vylúčenie najmä v prípade Bieloruska, pretože jeho armáda sa v ukrajinskej vojne priamo nezúčastňuje, hoci Moskvu inak podporuje. Konanie Bieloruska sa dá trochu porovnať s konaním SR pri protiprávnej agresii proti Juhoslávii v roku 1999. Aj my sme vtedy poskytli naše územie na prelety útočiacich lietadiel, ale vylučovať preto SR zo športových podujatí by bolo absurdné. Osobne som proti vylučovaniu športovcov nielen v prípade Bieloruska, ale aj Izraela alebo Ruska. V 21. storočí sa totiž odohralo mnoho protiprávnych agresií, avšak žiadne sankcie neboli aplikované dokonca ani voči agresorom z Iraku 2003, ktorí svojím konaním doslova rozvrátili celý región.
Pokiaľ ide o ruských športovcov: Niektorí sa na LOH formálne môžu zúčastniť, ale len pri splnení celého zoznamu požiadaviek, najmä: neutrálny status športovcov, žiadny technický personál, úplné vylúčenie z kolektívnych športov, žiadna forma podpory pre ruské vojenské operácie, ani vyjadrenia na sociálnych sieťach, zákaz ruskej vlajky a hymny, ale aj emblémov a symbolov pripomínajúcich Rusko a Bielorusko, obmedzenia pre tlačové konferencie, atď. A hoci to Medzinárodný olympijský výbor (IOC) prezentoval ako „veľkorysosť“, na LOH 2024 sa z Ruska zúčastní iba 15 športovcov – pre porovnanie, na LOH 2021 v Tokiu sa zúčastnilo 335 športovcov, ktorí získali 71 medailí, vrátane 20 zlatých. Mnohí ruskí športovci sa na LOH 2024 odmietli zúčastniť, iní si zasa našli náhradnú krajinu, ktorú budú reprezentovať namiesto Ruska. Pod cudzou vlajkou sa tak predstaví 63 Rusov, najviac za Uzbekistan (8). Treba pritom dodať, že nie všetci sa takto rozhodli až pred LOH v Paríži, viacerí si zvolili „novú vlasť“ už dávnejšie, pretože konflikty medzi IOC a Ruskom trvajú skoro celé desaťročie.
2. Športovci z Izraela a palestínska otázka
Zatiaľ čo Rusko a Bielorusko organizátori LOH vylúčili kvôli invázii na Ukrajinu, Izrael obmedzeniam nečelí, a to napriek konaniu jeho armády v okupovanej Palestíne. V Gaze pritom nejde o stret dvoch skutočných armád a pri operáciách zahynulo viac detí než na Ukrajine, najviac pracovníkov OSN od jej vzniku, ale aj rekordný počet novinárov. O obetiach vojny v Gaze som sa vyjadril bližšie v jednom z minulých článkov. Kvôli týmto dôvodom aj Palestínsky olympijský výbor vyzval na na vylúčenie Izraela z LOH 2024. Zdôraznil pritom porušovanie olympijského prímeria, ktoré malo nastať už od 19. júla. Palestínčania tiež už niekoľko mesiacov priebežne IOC informujú o útokoch na palestínskych športovcov a poukazujú na fakt, že pri útokoch zomrelo asi 400 palestínskych športovcov, ako aj faktickú likvidáciu športovej infraštruktúry v Gaze. Otvorené výzvy pre IOC s požiadavkou na vylúčenie Izraela vyjadrili aj ďalšie štáty regiónu.
Na Blízkom Východe rozhorčenie nad dvojakými štandardami voči ruským a izraelským športovcom pretrváva. Často sa poukazuje na to, že mnohí izraelskí športovci majú väzby na izraelskú armádu, zatiaľ čo v prípade ruských športovcov by čokoľvek podobné viedlo k vylúčeniu z LOH. Veľké množstvo kritikov izraelskej účasti na LOH sa objavuje aj priamo vo Francúzsku či v rôznych krajinách Západu. V tejto súvislosti zorganizovali aj viacero protestov v Paríži či vo švajčiarskom meste Lausanne, kde sídli IOC. Dokonca aj počas olympijského futbalového zápasu Izrael – Mali 1:1 z 24. júla demonštrovala na tribúnach skupina fanúšikov s palestínskymi symbolmi. Jednou z najaktuálnejších otázok uvedených sporov sa stalo video, v ktorom sa objavujú vyhrážky voči izraelským športovcom pred LOH 2024 v Paríži. Video malo pochádzať od hnutia Hamas, ktoré však akékoľvek väzby na video poprelo a naopak, tvrdí, že išlo o propagandistickú akciu izraelských ozbrojených síl na zvýšenie sympatií voči Izraelu počas olympiády. Žiaľ, LOH v Paríži zjavne nebudú podujatím, ktoré zbližuje, ale naopak, budú podujatím, ktoré demonštruje nepriateľstvo medzi rôznymi národmi sveta.
3. Parížska pevnosť a Potemkinova dedina na Seine
Ako bolo vidieť už pri otváracom ceremoniáli, ústrednou tepnou hier sa stala rieka Seina. A keďže si organizátori stanovili ambíciu, že LOH sa majú stať najekologickejšími, bolo prijaté rozhodnutie, že časť vodných súťaží sa bude konať na rieke. Tá však bola v katastrofálnom stave, na mnohých miestach upchatá a podľa organizácie Surfrider Foundation aj extrémne špinavá. Organizátori vynaložili na čistenie Seiny 1,5 miliardy eur, a tak prezident Emmanuel Macron, starostka Paríža Anne Hidalgo a ministerka športu Amelie Udea-Castera vopred sľúbili, že si ako prví zaplávajú vo vodách vyčistenej rieky. Sľub však splnila iba ministerka a aj to urobila len v neoprénovom odeve, čo vyvolalo otázky o skutočnej čistote Seiny. A hoci obyvatelia Paríža čistenie rieky ocenili, mnohých podráždilo, že pretým sa mnoho rokov nič nedialo a len kvôli olympijskej „Potemkinovej dedine“ sa čistenie začalo. Časť obyvateľov Paríža rozbehla na sociálnych sieťach iniciatívu #JeChieDansLaSeineLe23Juin (23.júna sa vyse…m do Seiny), čím chceli dať najavo svoj postoj k organizácii LOH.
Život obyvateľov veľmi skomplikovali aj prípravy LOH a najmä otváracieho ceremoniálu. Ten sa neuskutočnil na jednom štadióne, ale v rôznych častiach mesta, pričom v niektorých štvrtiach sa začali obmedzenia už v marci. Otvárací ceremoniál bol pripravený veľkolepo, bol však pomerne dlhý (4 hodiny), program príliš nahustený a kvalitné vystúpenie niekedy zanikli medzi tými slabšími. Realizáciu ceremoniálu na rieke Seine skomplikoval aj hustý dážď. Keby sa otvorenie uskutočnilo na štadióne, prinajmenšom diváci by boli pred dažďom lepšie chránení. Otázne je aj to, či inovatívny a nákladný príjazd účastníkov na lodiach s rôznym počtom výprav bol lepší aj pre samotných športovcov – pochod štadiónom v rámci vlastnej výpravy má tiež svoje čaro. Čaro pre obyvateľov však nemala príprava na LOH: dopravné obmedzenia, bezpečnostné opatrenia, rampy a ploty. Unavujúce boli aj všadeprítomné QR kódy – niektoré aktivistické skupiny, ktoré organizáciu LOH odmietali, LOH nazvali Olympijskými hrami QR kódov.
4. Migranti a poriadok v meste
Jedným z dlhodobých problémov Paríža sú státisíce migrantov a bezdomovcov, ktorí sa masovo zdržujú v stanoch v rôznych častiach mesta. Obyvatelia sa dlhé roky dožadovali riešenia problému a volali po bezpečnostných opatreniach. Tie však nikto nerealizoval, zväčša kvôli právam migrantov, ale niekedy aj kvôli neefektivite úradných postupov. Pri príprave LOH však zasiahli úrady razantne a migrantov či bezdomovcov presunuli do dočasných táborov. Tým sa na obdobie LOH vážny reputačný problém mesta odstránil, ale mnohí obyvatelia sa opäť pýtali, ako je možné, že riešenie, ktoré sa roky nedalo zrealizovať, úrady teraz zorganizovali?! Zrazu to išlo a celkom rýchlo! Postup, pri ktorom odsunuli migrantov a bezdomovcov z centra mesta, nebol jednoduchý a dal by sa nazvať sociálnou čistkou. Mnohí z nich sa dožadovali svojich práv, avšak konanie parížskych úradov v mnohom pripomínal konanie štátov, ktoré Francúzsko kritizuje kvôli porušovaniu ľudských práv.
Zaujímavosťou bolo aj to, že Francúzi si na plnenie policajných úloh povolali aj policajtov z krajín, ktoré predtým kritizovali. Na bezpečnostných opatreniach sa podieľali aj policajti z Kataru, ktorý Francúzi pred MS 2022 vo futbale kritizovali kvôli porušovaniu ľudských práv. A už prvé dni ukázali, že Francúzi sa majú čo učiť aj od katarskej polície. Zatiaľ čo Katar zvládol organizáciu celých MS 2022 pomerne dobre, už v prvý deň futbalového turnaja LOH 2024 organizátori zlyhali. Na konci zápasu Argentína – Maroko 1:2 vtrhla skupina marockých fanúšikov na ihrisko, pričom ohrozovala argentínskych hráčov. Vyjadrili tak svoju nespokojnosť s vyrovnávajúcim gólom Argentíny na 2:2. Po dvoch hodinách núteného prerušenia zápasu VAR vyrovnávajúci gól zrušil a zápas sa ešte tri minúty dohrával. Argentínsky tréner to komentoval: „To, čo sa stalo na ihrisku, bol škandál. Toto nie je dedinský turnaj, toto sú olympijské hry.“
5. Invázia ploštíc
Jednou z tém LOH 2024 sa stali i celkom nečakaní návštevníci olympijského mesta – ploštice. Téma sa stala populárna v októbri 2023, keď sa objavili videá a obrázky poukazujúce na daný problém. Počiatočná panika sa síce rýchlo upokojila, avšak ploštice sú v Paríži naozaj rozšírené a to vyvolalo obavy zo zamorenia počas LOH. Od polovice 20. storočia došlo k masívnej eliminácii ploštíc kvôli lepším pesticídom, ich rezistencia sa však v novom storočí zvýšila. Dôvodom môže byť turistický ruch, spojený s novými druhmi, avšak jedným z dôvodov budú asi aj neustále rozpočtové škrty na verejné služby. Pre rozhodovacie procesy je totiž typické, že prvým objektom znižovania výdavkov, napr. v nemocniciach, bývajú dezinfekčné prostriedky. Aj keď budú menej účinné, verejnosť na ich redukciu nebude reagovať tak podráždene ako pri snahe o znižovanie personálnych nákladov. A skutočné negatíva „racionalizácie“ výdavkov na dezinfekciu sa prejavia až po určitom čase, pričom vedenie mesta už môže byť úplne iné.
6. Vybavenie olympijskej dediny
Zaujímavým rozhodnutím organizátorov LOH bolo, že sa rozhodli neinštalovať klimatizáciu v miestach pobytu športovcov. Cieľom bolo znížiť uhlíkovú stopu LOH v rámci zelených iniciatív, kritici však mali obavu, že ide skôr o zníženie nákladov. Ekologický systém vodného chladenia bol navrhnutý tak, aby vyriešil problém vysokých teplôt, pri ktorých je pre športovcov nemožné normálne trénovať, zotavovať sa a odpočívať. Jeho sila však buď nestačila, alebo nebola nainštalovaná vo všetkých zariadeniach a preto si napr. čínska športová delegácia so sebou priniesla klimatizáciu. Olympionici z viacerých krajín oznámili, že si so sebou prinesú mobilné klimatizácie a ventilátory. Okrem toho boli klimatizácie vypnuté vo verejnej doprave. Športovci z Číny si brali tašky na ľad. Klimatizácia by sa mohla stať problémom najmä vtedy, ak by bola výhodou pre športovcov, ktorí nežijú v olympijskej dedine a pri súťaži by profitovali z lepšej regenerácie.
Účastníci LOH v Paríži sa sťažujú i na kvalitu postelí či jedlo v olympijskej dedine. V dedine je 82 budov, reštaurácia, mobilné predajne potravín, telocvične, nemocnica, pošta, atď. Niektorí športovci sa však sťažujú na kvalitu postelí, ktoré majú byť vyrobené z lepenky. Austrálska hráčka vodného póla Tilly Kearns napísala: „Prvá noc na kartónových posteliach. Čoskoro prídem o chrbát.“ Podobnú kritiku vzniesla Whitney Tee z Pobrežia Slonoviny. Iní športovci zasa zostali sklamaní nedostatkom televízorov v izbách, jednou kúpeľňou pre štyri osoby, kvalitou potravín či dokonca aj nedostatkom toaletného papiera. Americká gymnastka Alea Finnegan nazvala jedlo v reštaurácii olympijskej dediny nevýrazným.
7. Neposlušní boxeri
Zaujímavou témou, ktorá unikla pozornosti na Slovensku, je aj komplikovaný vzťah IOC k Medzinárodnej boxerskej federácii (IBA). IBA je totiž organizácia, ktorá v rámci svojich súťaží umožňuje ruským a bieloruským športovcom vystupovať pod vlastnou vlajkou a s ruskou hymnou. Je to ovplyvnené aj tým, že na čele organizácie stojí Umar Kremlev, ktorý je ostrým kritikom protiruských sankcií IOC. IOC mal už v minulosti s IBA spory, najmä v roku 2019, tie však súviseli skôr s financiami. Od nástupu Kremleva v roku 2020 však eskalovala hlavne téma ruskej vlajky. IOC však prestal IBA ešte v roku 2019 uznávať ako športovú federáciu a na LOH 2024 nebudú boxeri pôsobiť v rámci pravidiel IBA. Pre LOH 2028 však IOC pripravil ešte vážnejšie sankcie a chce zakázať účasť všetkým boxerom, ktorí spadajú pod národné zväzy – členov IBA. IBA sa tieto rozhodnutia pokúsila napadnúť na Športovom arbitrážnom súde (CAS), ten však v apríli jej podanie odmietol. Od používania ruských a bieloruských zástav a hymien však IBA napriek tomu ustúpiť nechce.
8. Drag quinn verzus nosenie hidžábov
Zaujímavú úlohu na LOH 2024 zohrali otázky ideológie. Na jednej strane sa objavilo mnoho podporných aktivít pre hnutie LGBT+, na druhej strane sa však objavili zásadné obmedzenia pre športovkyne, ktoré chceli nosiť hidžáb, moslimskú šatku na pokrytie hlavy. Propagácia silnela už 14. júla, keď olympijský oheň niesol parížsky transvestita Minima Gesté. Svoju časť štafety bežal na vysokých podpätkoch, v parochni a korzete. Minima Gesté otvorene vyhlasuje, že jeho aktivity majú politický charakter a sú namierené proti „obmedzeniam heteronormatívnej a patriarchálnej spoločnosti.“ Veľmi silno však bolo ideami LGBT+ ovplyvnené aj samotné otvorenie LOH. Okrem vystúpenia konkrétnych drag quinns bola aj módna prehliadka na ceremoniáli ovplyvnená danými ideami. Takisto používanie ružovej farby, napr. pre tzv. pompoms tanečníkov okolo Lady Gaga vyvolávalo dané asociácie.
Propagácia LGBT+ by však zďaleka nebola takým zásadným problémom, keby sa šport vo Francúzsku nestal nástrojom potlačovania iných ideológií. Francúzsko uvalilo na svoje športovkyne zákaz nosenia hidžábu, pričom ministerka športu Amelie Oudea-Castera pôvodne oznámila zákaz už v roku 2023. To kritizoval aj Úrad Vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR). Ku kritike sa pridala najmä Amnesty International a niekoľko ďalších organizácií, ktoré sa rozhodli spoločne poslať list IOC. Nasledovala výmena názorov, pri ktorých IOC argumentoval možnosťou rôznych interpretácií náboženských slobôd, avšak zákaz sa zrušiť nepodarilo. Niektorí pritom varujú, že zákazy hidžábu vo francúzskom športe demotivujú moslimské ženy a dievčatá, aby sa rozhodli pre konkrétny šport. Takisto sa kriticky vyjadrujú k dvojakým štandardom a odmietajú tvrdenia, že LOH 2024 prispievajú k rodovej rovnosti.
9. Ruský kuchár a destabilizácia hier
Jednou z najzvláštnejších otázok začiatku LOH 2024 sa stalo obvinenie miestneho šéfkuchára, pôvodom Rusa, z pokusu o destabilizáciu podujatia. Má ísť o 40-ročného muža, ktorý žije vo Francúzsku od roku 2010, avšak podrobnosti o jeho destabilizačných krokoch nie sú známe. Údajne mal spolupracovať s tajnými službami cudzích mocností a je očividné, že francúzski vyšetrovatelia špekulujú o vplyve ruských tajných služieb. Na prvý pohľad to celé môže vyzerať ako neveľmi podstatná konšpiračná teória, celá záležitosť však môže byť oveľa nebezpečnejšia než sa zdá. Ruské služby akiste v Európe pôsobia, avšak „hľadanie ruských agentov“ sa stalo pomerne rozšíreným fenoménom. Dá sa tým vysvetliť v podstate každý neúspech jednotlivých vlád a ak by niečo pri organizácii LOH zlyhalo, „ruská stopa“ by sa mohla stať vysvetlením, ktoré by určitá časť spoločnosti s radosťou akceptovala. Ruský šéfkuchár by sa tiež mohol priznať a ako „kajúcnik“ ukázať na zopár osôb, kritických k vláde, ako na agentov Ruska… Preto len dúfajme, že k žiadnej destabilizácii LOH nepríde!
10. Rodčenkovov zákon a americké vyšetrovanie čínskych plavcov
Jednou z hlavných tém každej olympiády je doping a téma neobišla ani obdobie pred LOH 2024. Zaujímavosťou je, že americké orgány činné v trestnom konaní začali vyšetrovať doping medzi čínskymi plavcami, pričom začali obchádzať aj Svetovú antidopingovú agentúru (WADA). Používa na to tzv. Rodčenkovov zákon, ktorý USA prijali v roku 2020 a umožňuje Američanom stíhať porušovateľov pravidiel WADA po celom svete. Ak sa americké orgány činné v trestnom konaní domnievajú, že fyzická alebo právnická osoba porušila antidopingové pravidlá na významnom turnaji za účasti amerických športovcov, majú právo poslať obvineného na 10 rokov do väzenia alebo uložiť pokutu 250-tisíc dolárov pre jednotlivcov alebo 1 milión dolárov pre právnické osoby.
Objavili sa totiž informácie, že 23 čínskych plavcov krátko pred olympijskými hrami v Tokiu 2020 malo pozitívny test na Trimetazidín. ČĽR tvrdila, že látka sa do tela plavcov dostala náhodne, a to kvôli znečisteniu. WADA vysvetlenie akceptovala, a preto umožnila čínskym športovcom zúčastniť sa LOH. USA sa však domnievali, že WADA a IOC zlyhali, a tak začali vlastné vyšetrovanie na základe Rodčenkovovho zákona. Na americký súd predvolali aj prezidenta Medzinárodnej federácie vodných športov (Brent Nowitzki), WADA však americké vyšetrovanie v rozpore s vlastnými pravidlami odmietla a použila tvrdú rétoriku proti americkým orgánom, dokonca hrozby. Je málo pravdepodobné, že sa USA hrozieb zľaknú, celý prípad by však eskaloval, keby USA obžalovali alebo odsúdili konkrétnych čínskych športovcov a následne žiadali ich vydanie, napr. zo štátu, kde prebieha nejaká plavecká súťaž. A hoci tak ďaleko ešte nie sme, prípadný konflikt USA s Čínou by mal pre svetový šport ešte ničivejší účinok než nedávna športová vojna proti Rusku. LOH 2028 v Los Angeles by zrejme boli ešte menej univerzálne než LOH 2024 v Paríži bez Rusov…
Snímky: www.wikimedia.commons
Uverejňujeme so súhlasom autora.
Prevzaté od:
OH 2024 vstúpia do histórie ako najväčšie, najškaredšie a najhnusnejšie divadlo a predstavenie celého západu. Väčší hnus, je totiž už len veľmi ťažko vyprodukovať. Fuj.