Za veľkej nervozity EÚ sa uskutočnili voľby v Gruzínsku, ďalšom postsovietskom štáte, ktorý sa Západ snaží dostať pod svoj definitívny vplyv. V decembri 2023 mu bol udelený štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ. Po prijatí zákona o zahraničných agentoch, ktorý Západ považuje za nedemokratický, však Brusel v júli 2024 pozastavil prístupový proces Gruzínska a zmrazil mu aj desiatky miliónov eur finančnej pomoci.
Gruzínsko prešlo po rozpade ZSSR veľmi zložitým vývojom. Je v ňom chudoba, ale sociálno-ekonomicky neupadlo až tak ako Ukrajina a Moldavsko. Politický vývoj v Gruzínsku je mimoriadne protirečivý s množstvom politických kríz a násilia, spojeného aj s ozbrojenými konfliktmi. Podmieňuje ho aj to, že na jeho území sú dva čiastočne uznané štáty – Republika Abcházsko a Republika Južné Osetsko, kde sa samozrejme voľby nekonali.
Gruzínsko ma v súčasnosti podľa odhadov zhruba 3,7 milióna obyvateľov. V Abcházska je okolo 240 000 a v Južnom Osetsku asi 50 000 obyvateľov.
Po sčítaní 99,96 % hlasov (v jednom volebnom obvode boli výsledky vyhlásené za neplatné) volebná komisia uviedla, že víťazom volieb je strana Gruzínsky sen s 53,92 % a 89 kreslami v 150 člennom parlamente. Druhá sa umiestnila Koalícia pre Gruzínsko (s 11,04 % a 19 kresiel). Za ňou nasledujú Jednota-národné hnutie (s 10,16 % a 16 kresiel) a Silné Gruzínsko (s 8,81 % a 14 kresiel). Poslednou stranou, ktorá sa dostala cez volebný prah 5 %, je Za Gruzínsko (s 7,77 % a 12 kresiel). Na voľbách sa zúčastnilo 18 politických subjektov. Účasť na nich bola 58,94 % (o 3,24 % vyššia ako v roku 2020).
Gruzínsky sen, ktorý bol založený v máji 2012, je vládnucou stranou od volieb v októbri 2012, ale vo svojej politickej orientácii sa odvtedy zmenil. Ďalšie štyri strany, ktoré sa dostali do parlamentu, sú v opozícii voči Gruzínskemu snu. Takmer všetky opozičné strany podpísali v máji 2024 Gruzínsku chartu, iniciovanú radikálne prozápadnou prezidentkou Salome Zurabišviliová, ako reakciu na politiku Gruzínskeho sna pred voľbami.
Predstavitelia opozície dúfali, že jej strany v parlamente získajú viac kresiel ako Gruzínsky sen a prevezmú moc v štáte. Už počas vyhlasovania čiastkových výsledkov volieb však oznámili, že ich neuznajú, pričom hovorili o „ukradnutých voľbách a ich falšovaní“. Vyzvali aj k organizovaniu protestov. K neuznaniu výsledkov volieb a protestom vyzvala aj prezidentka, ktorá sa údajne obáva toho, že môže skončiť vo väzení. Podľa nej sa Gruzínsko stalo obeťou ruskej špeciálnej operácie…
EÚ i USA všeobecne vyzvali, aby sa narušeniami volieb zaoberalo. Nedá nám nepoznamenať, že v USA by lepšie urobili, keby sa v posledných záchvevoch bidenovskej moci pred prezidentskými voľbami chystali na to, čo bude u nich doma po prezidentských voľbách, lebo atmosféra v kampani ani v celej spoločnosti neveští nič dobré.
V Gruzínsku napriek tomu, že v ňom je prozápadná prezidentka, Gruzínsky sen, ktorý sa dostal do sporov s EÚ, nedopustil také manipulácie pred voľbami ako to bolo v Moldavsku. Zahraničné pozorovanie volieb bolo pripravené precízne a vytvorila sa jedna misia, v ktorej boli zastúpení predstavitelia parlamentných zhromaždení OBSE, Rady Európy, NATO (čože to bude za demokracia, na ktorú chce dohliadať NATO – pozn. autora) ako aj Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva OBSE. Podľa monitorovacej misie voľby boli všeobecne dobre zorganizované. Vytýkané nedostatky sú bežné nielen v Zakaukazsku, ale niektoré sa objavujú aj v liberálnodemokratických štátoch. Ide napr. o málo žien, polarizáciu spoločnosti, finančné nejasnosti, zvýhodňovanie vládnucej strany, rôzne prejavy nátlaku, atmosféru nenávisti, narušovanie tajnosti volieb, kupovanie hlasov a pod.
Vo voľbách bola v popredí voľba medzi západným a „proruským“ smerovaním, ktorá je však v Gruzínsku veľmi zložitá. Poznamenáme, že Gruzínsko má s Ruskom od roku 2008 po vojne v Južnom Osetsku prerušené diplomatické vzťahy. Súčasná situácia je výsledkom dlhšieho vývoja a viacerých okolností v Zakaukazsku i v širšom postsovietskom priestore. K jeho pochopeniu je vhodné stručne sa oboznámiť s politickým (bezpečnostno-politickým) vývojom Gruzínska od roku 1991, v ktorom došlo k viacerým dramatickým obratom. Súvisia nielen s vnútorným bojom o moc, ale aj so zmenami v zahraničnej politike a klasik by povedal, že všetko je stále v pohybe.
Okrem toho si treba počkať nejaký ten deň, lebo atmosféra je vybičovaná, ako sa budú vyvíjať protesty, ktoré sú v Gruzínsku veľmi časté. Treba sa vrátiť aj k pozadiu kampane pred voľbami a analyzovať i ich širšie súvislosti a dôsledky. Dá sa predpokladať, že Západ nijaké kroky voči Gruzínsku kvôli týmto voľbám nepodnikne.
