Zoskupenie BRIC (skratka vznikla pre pôvodný formát ekonomickej spolupráce Brazílie, Ruska, Indie a Číny), ktoré v medzinárodných vzťahoch pôsobí od roku 2009, sa stalo významným aktérom globálneho vývoja. Po druhom rozšírení v roku 2024 sa začalo označovať za BRICS+, čo budeme ďalej používať aj v texte.
V Kazani (hlavné mesto Republiky Tatarstan, piate najväčšie mesto v Rusku) sa konal v dňoch 22. – 24. októbra 2024 XVI. samit zoskupenia. Stal sa výnimočným najmä tým, že išlo o najväčšie medzinárodnopolitické stretnutie na území RF od začiatku jej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine.
Účastníci samitu
K termínu konania samitu mal BRICS+ 9 členských štátov (Brazílska federatívna republika, Čínska ľudová republika, Egyptská arabská republika, Etiópska federatívna demokratická republika, Indická republika, Iránska islamská republika, Juhoafrická republika, Ruská federácia a Spojené arabské emiráty). Na samite sa zúčastnili ich prezidenti alebo predsedovia vlád. Prezident Brazílie kvôli úrazu na samit neprišiel, ale pripojil sa naň vo videokonferencii. Zastupoval ho minister zahraničných vecí Mauro Vieira.
Saudská Arábia, ktorá bola k 1. januáru 2024 tiež pozvaná do BRICS+, doteraz nepotvrdila svoje členstvo. Na samite ju zastupoval minister zahraničných vecí Faisal bin Farhan Al Saud, ktorý vyhlásil, že sa na ňom zúčastňuje ako predstaviteľ štátu prihláseného do BRICS+. Doplníme, že za člena BRICS+ bola schválená aj Argentína, ale jej novozvolený extravagantný a nevypočítateľný Javier Milei od toho ustúpil.
Okrem najvyšších predstaviteľov členov BRICS+ boli na samit pozvaní najvyšší predstavitelia ďalších štátov. Oficiálny zoznam všetkých účastníkov samitu zo štátov mimo BRICS+ sme nenašli ani na jeho webovej stránke. Ak sa BRICS+ porovnáva s G7, je na zamyslenie, že informovanie o samitoch G7 je rozsiahlejšie, ako to bolo v prípade samitu BRICS+ v Kazani.
V médiách sa neoficiálne uvádzala prítomnosť predstaviteľov až z 27 ďalších štátov (údaje sa nedali dôveryhodne overiť). Prezidenti prišli z Azerbajdžanu, Bieloruska, Bolívie, Kazachstanu, Kirgizska, Konžskej republiky, Laosu, Mauritánie, Palestíny, Tadžikistanu, Turecka, Turkmenistanu, Uzbekistanu a Venezuely. Predsedovia vlád zastupovali Arménsko a Vietnam. Z Malajzie bol prítomný minister hospodárstva. Zo Srbska prišiel podpredseda vlády Aleksandar Vulin (pozvaný prezident Aleksandar Vučić sa nemohol zúčastniť, lebo o. i. v čase konania samitu do Belehradu prišla delegácia EÚ – aká to náhoda – pozn. autora). Z Bahrajnu, Bangladéšu, Indonézie, Nikaraguy, Srí Lanky a Thajska sa zúčastnili ministri zahraničných vecí. Z Mongolska bol prítomný vedúci prezidentskej administratívy. Na samite sa zúčastnil aj Milorad Dodik, prezident Republiky Srbskej z Bosny a Hercegoviny. Účasť odriekol na poslednú chvíľu prezident Kuby kvôli energetickej kríze, ktorá tam prepukla a zastupoval ho minister zahraničných vecí.
Na samit pricestoval aj generálny tajomník OSN António Guterres. Vyvolalo to vlnu kritiky na Západe a charakterom reakcií Kyjeva sa vo svetle jeho dlhodobých zúfalých hodnotení situácie vo svete nebudeme ani zaoberať. Naznačuje to, že Západ „toleruje“ OSN len do tej miery, ako sa podriaďuje jeho záujmom. A. Guterres vo vystúpení na samite zopakoval známe stanovisko OSN o potrebe spravodlivého mieru na Ukrajine v súlade s Chartou OSN, medzinárodným právom a rezolúciami Valného zhromaždenia. Poukázal aj na potrebu zastavenia bojov na Blízkom východe.
Novú rozvojovú banku BRICS so sídlom v Šanghaji, ktorá bola založená v roku 2014, zastupovala jej prezidentka Dilma Rousseffová. Na samite sa zúčastnil aj predstaviteľ Šanghajskej organizácie spolupráce.
Priebeh samitu a stretnutia v jeho rámci
V prvý deň samitu 22. októbra sa nerokovalo, bol len neformálny obed. Jadrom samitu bol jeho druhý deň. Uskutočnilo sa zasadnutie v úzkom formáte, len za účasti hláv štátov a vlád členov BRICS+. Potom bolo zasadnutie v širšom formáte účastníkov (BRICS Plus/Outreach plenary session). Tretí deň samitu sa uskutočnili dve ďalšie zasadnutia v širšom formáte. Po skončení samitu sa uskutočnila tlačová konferencia Vladimira Putina.
Viac ako 30 štátov rôznym spôsobom vyjadrilo záujem o spoluprácu s BRICS+. Členské štáty sa však rozhodli neponáhľať sa s ďalším rozširovaním zoskupenia a vytvoril sa štatút krajín-partnerov BRICS+. Námestník ministra zahraničných vecí Indie, ktorý za ňu vystupuje v zoskupení ako jej šerpa, uviedol, že pred samitom každý člen BRICS+ pripravil prehľad preferovaných krajín-partnerov a na tomto základe sa zostavil spoločný zoznam. O jeho konečnom znení sa rozhodlo na zasadnutí 23. októbra.
Udelenie štatútu krajín-partnerov BRICS+ bolo jedným zo základných výsledkov samitu. Stali sa nimi: Alžírsko, Bielorusko, Bolívia, Kuba, Indonézia, Kazachstan, Malajzia, Nigéria, Thajsko, Turecko, Uganda, Uzbekistan a Vietnam.
Podľa správ na stránke prezidenta RF sa V. Putin počas samitu stretol so 7 prítomnými hlavami štátov a vlád členov BRICS+ a prezidentkou Novej rozvojovej banky. Okrem toho mal postupne rokovania aj s prezidentom Venezuely Nicolasom Madurom, prezidentom Turecka Recepom Erdoğanom, prezidentom Laosu Thonglounom Sisoulithom, prezidentom Palestíny Mahmudom Abbásom, prezidentom Mauritánie Muhammadom uldom Ghazuáním, predsedom vlády Vietnamu Phạmom Minhom Chínhom a prezidentom Bolívie Luisom Arcem. 24. októbra sa stretol aj s generálnym tajomníkom OSN A. Guterresom.
Došlo aj k radu stretnutí ďalších účastníkov samitu. Zostavenie ich prehľadu je sťažené, pretože informácie o nich sú rozptýlené.
Stručne o obsahu deklarácie Kazanského samitu
Na rokovaní samitu 23. októbra bol prijatý rozsiahly dokument Каzanská deklarácia BRICS. Má 134 bodov na 43 stranách, ktoré sú zaradené do štyroch základných častí:
- Upevnenie mnohostrannosti pre spravodlivejší a demokratickejší svetový poriadok (6 – 23),
- Upevnenie spolupráce v záujmoch globálnej a regionálnej stability a bezpečnosti (24 – 56),
- Prehĺbenie finančno-ekonomickej spolupráce v záujmoch spravodlivého globálneho rozvoja (57 – 118),
- Rozšírenie humanitárnych výmen v záujmoch sociálno-ekonomického rozvoja (119 – 132).
V poslednom bode sa uviedlo, že budúci rok bude samit BRICS+ v Brazílii, ktorá na začiatku roka 2025 preberie aj predsedníctvo v zoskupení.
V rozsiahlom dokumente sa nastolilo pochopiteľne veľa problémov. Nedá sa chápať ako program, ale skôr ako príspevok do diskusie o ďalšom vývoji globalizácie. Zdôrazníme, že predstavuje zásadne odlišný pohľad na stav sveta a spôsoby riešenia jeho problémov, než odznieva na samitoch G7, NATO, EÚ či iných západných „formácií“. Západné elity, najmä v súčasnom formálnom (prechodnom?) zjednotení, sa vôbec nechystajú vzdať predstáv o vedení sveta (možno aj vládnutia v ňom). Deklarácia však vychádza z faktu, že svet sa nachádza v prelomovom čase a BRICS+ predstavuje prinajmenšom aktívny spôsob hľadania jeho iného usporiadania, ako je medzinárodný poriadok založený na pravidlách (vykonštruovaných v USA), ktorý však čím ďalej tým menej funguje. Mnohé štáty vo svete zápasia s problémami, ale to, čo predvádzajú najmä USA, Veľká Británia, Nemecko a Francúzsko, nejaké veľké nádeje na to, že by mohli viesť svet tak ako predtým, nedávajú. Disponujú však stále silnými nástrojmi vo svetovej politike a ekonomike, veľkým potenciálom i skúsenosťami, pričom pri výbere prostriedkov sa príliš neokúňajú a bezohľadne idú za mocou a bohatstvom (ziskami). Indický predseda vlády Naréndra Módí už dávnejšie povedal, že BRICS nie je protizápadný, on je len nezápadný.
Médiá vo svete z deklarácie vyberajú rôzne konštatovania a závery. Zrejme treba nechať odznieť prvé poznámky o nejasnosti, prázdnote, abstraktnosti a pod. dokumentu, ktoré na Západe majú neraz aj jedovatý charakter. Nebudeme sa pokúšať urobiť ani nejaký rýchly prehľad o tom, čo rôzne médiá v obsahu deklarácie zdôrazňujú.
Zostaneme len pri všeobecnom konštatovaní, že samit potvrdil rolu BRICS+ ako predstaviteľa záujmov nezápadného sveta, ktorý presadzuje multipolaritu. V nej by mali rozvojové štáty (globálny Juh) viac možností získať výhody z univerzálnej a inkluzívnej ekonomickej globalizácie. Nový svetový poriadok na základe multipolarity by mal byť demokratický a rešpektovať kultúrno-civilizačnú mnohotvárnosť ľudstva. Zdôrazníme jeden z detailov vystúpenia prezidenta ČĽR Si Ťin-pchinga, ktorý zopakoval starú známu čínsku tézu o potrebe úsilia o dosiahnutie harmónie medzi civilizáciami. Kvetnatým štýlom dodal, že by sa mal vytvoriť „sad svetových civilizácií, kde sa mohli všetky navzájom obdivovať“. Sú to však vôbec ochotní pripustiť kdejakí neoliberáli, progresivisti atď., ktorých je už toľko, že si sami idú po krkoch?
S rizikom zjednodušenia predsa len uvedieme, že v kazanskej deklarácii sa zvýrazňujú štyri línie riešenia problémov súčasnosti: vytvoriť spravodlivejší svetový poriadok (multipolaritu), dosiahnuť globálnu i regionálnu stabilitu a bezpečnosť (v širokom chápaní bezpečnosti), zmeniť finančno-ekonomickú oblasť v záujme globálneho rozvoja a zohľadniť humanitárne aspekty tohto rozvoja.
Po nejakom čase sa bude vhodné vrátiť k hodnoteniu deklarácie samitu ako aj k jeho duchu a „signálom“, ktoré vyslal svetu. A potom aj na základe politicko-mediálnych reakcií v rôznych častiach sveta sa bude môcť systematickejšie zhodnotiť, ktoré otázky považuje BRICS+ za rozhodujúce pre riešenie problémov sveta a ako môžu pôsobiť.
Záver
Samit BRICS+ v Kazani ukázal, že Rusko nie je v takej izolácii, ako sa to politicko-mediálne interpretuje na Západe. Iste, na Západe je vytlačené na úplný okraj politiky a ekonomiky, ale v nezápadnom svete to je iné.
Stretnutie je úspechom V. Putina, na čo sa poukazovalo aj v rámci BRICS+, kde sa zvýrazňovali aktivity RF, ktorá je v tomto roku jeho predsedníckym štátom. Aj v samotnej RF vkladajú do BRICS+ veľké nádeje v súvislosti s tým, že jej umožňuje reagovať na sankcie, ale aj udržiavať dobré styky s veľkou časťou sveta.
Už pred samitom v Kazani bolo zrejmé, že pohľad naň na Západe bude nielen kritický, ale predovšetkým rusofóbny. Ani na Západe však nemajú všetky štáty a kruhy na Rusko vo všetkom rovnaký názor. A svet ani v pohľade BRICS+ nie je čiernobiely a v jeho vnímaní u jednotlivých členov sa tiež objavujú rozdiely. Iná situácia môže nastať, ak reagujú na problémy jednotlivé štáty BRICS+ a iná, ak ide o jeho spoločnú reakciu.
A okrem toho, zrejme aj pod vplyvom čínskej (orientálnej) filozofie, BRICS+ sa neponáhľa. Cesta k vytvoreniu nového medzinárodného (svetového) poriadku je dlhá i protirečivá a nie je nalinkovaná. Avšak čas na nej nehrá pre Západ, ktorý je mocensky zacyklovaný v štvor- či päťročných volebných obdobiach.
Zdroj: noveslovo.eu
