Prvé kolo prezidentských volieb v Iráne skončilo prvýkrát od roku 2005 bez víťaza, čo však očakávali viaceré komentáre. Ešte pred ich konaním sa zo šiestich vzdali dvaja kandidáti, ktorí nemali šance na dobré výsledky. Na prvom mieste v ňom skončil Masúd Pezeškján, ktorý bol jediným reformistom spomedzi kandidátov. Do druhého kola postúpil aj tvrdý konzervatívec Sajíd Džalílí. Zrejme aj v Iráne sa prejavuje špecifická polarizácia spoločnosti, keď populárny umiernený konzervatívec označovaný za technokrata Mohammad Báker Kálíbáf (predseda parlamentu), ktorého časť zdrojov považovala za favorita volieb, skončil až tretí.
Voľby sa zdramatizovali a výsledok druhého kola bol nejasný. Obaja konzervatívni kandidáti, ktorí nepostúpili do druhého kola, podporili S. Džalílího a tak mal formálne, číselne väčšie šance na víťazstvo. Časť komentárov však predpokladala, že ak bude vyššia účasť voličov, môže zvíťaziť M. Pezeškján.
V druhom kole zvíťazil M. Pezeškján (*1954) a stal sa deviatym iránskym prezidentom. Hoci to bolo neočakávané, nešlo o prekvapenie, lebo už pred prvým kolom volieb sa objavili názory, že môže „zamiešať“ ich priebeh. Na jeho šance ukazovali aj výsledky prieskumov preferencií.
Účasť na druhom kole sa zvýšila takmer o 10 % na 49,68 %, pričom M. Pezeškján získal takmer 16,4 milióna hlasov (54,76 %). Na porovnanie uvedieme, že tragicky zosnulý prezident Ebráhím Raísí, ktorý zvíťazil vo voľbách v júni 2021 už v prvom kole, získal o niečo viac ako 18 mil. hlasov. V prvom i druhom kole volieb boli volebné miestnosti otvorené dlhšie, ako sa pôvodne stanovilo.
Po necelej trojročnej prestávke sa tak na čelo štátu dostal znovu reformista, ktorého média často označujú za umierneného. Podľa „tónu“ väčšiny západných komentárov sa po víťazstve M. Pezeškjána neočakáva väčšia zmena pomerov v Iráne, ani smerovania jeho politiky. Poukazuje sa na to, že nie je ani taký známy ani taký výrazný reformista ako bol Hasan Rúhání, prezident v rokoch 2013 – 2021. Časť zdrojov nejasne uvádza, že napriek tomu, že má odlišné názory od Alí Chameneího, sa považuje za jeho stúpenca. M. Pezeškján je vraj vzdelaný a moderný, ale zároveň má silné náboženské presvedčenie.
Aj to, že kandidatúru M. Pezeškjána schválila Rada strážcov, sa považovalo za znak, že je pre režim „prijateľný“. Kandidoval už v roku 2013, ale pred konaním volieb sa vzdal účasti na nich. V roku 2021 ho rada k voľbám nepripustila.
V iránskej politike M. Pezeškján nie je nováčikom, ako sme to už napísali v komentári pred prvým kolom volieb. Vyštudoval medicínu (neskôr sa špecializoval na kardiochirurgiu). Počas iránsko-irackej vojny slúžil na fronte v zdravotníckej brigáde. Od roku 1985 prednášal medicínu a niekoľko rokov stál na čele Tabrízskej univerzity lekárskych vied. V rokoch 2001 – 2005 bol ministrom zdravotníctva a zdravotníckeho vzdelávania v druhom období vlády reformistického prezidenta Muhammada Chátamího (iránsky prezident je aj predsedom vlády). Od roku 2008 je poslancom parlamentu a v rokoch 2016 – 2020 bol jeho prvým podpredsedom. Doplníme, že jeho otec je iránsky Azerbajdžanec a matka Kurdka.
Výsledky volieb 7. júla potvrdila Rada strážcov. Podľa iránskych médií nebola na druhé kolo volieb podaná žiadna sťažnosť. Potvrdené výsledky volieb sa postúpili najvyššiemu vodcovi Iránu, ktorý dáva novému prezidentovi oficiálne poverenie. Potom by mal zložiť slávnostnú prísahu pred parlamentom. Podľa iránskych mediálnych zdrojov sa očakáva, že to bude na začiatku augusta, ale objavili sa aj skoršie termíny.
Vzhľadom na uzavretosť iránskeho režimu a zjednodušený pohľad Západu na politickú situáciu v ňom, nie je vhodné uskutočňovať ďalekosiahle závery či veľké predpovede do budúcnosti. V iránskej politike tiež pôsobia mocné záujmové skupiny, ktoré však majú iný charakter ako v západných liberálnodemokratických štátoch. Problémom je aj ambivalentnosť umiernených reformistov, ktorí síce chcú zmeny, ale v podmienkach teokracie nevystupujú proti systému, na čele ktorého je duchovný vodca, príliš dôsledne, nehovoriac už o radikalizme.
V predvolebnej kampani sa poukazovalo často na Pezeškjánovu kritiku iránskej mravnostnej polície. Pripomínala sa jeho reakcia na nepokoje, ktoré vznikli v roku 2022 po tom, ako bola zatknutá iránskou mravnostnou políciou 22-ročná Mahsá Amíníová pre nesprávne nasadený hidžáb a zomrela vo väzení. Označil za neprípustné, aby sa kvôli noseniu hidžábu zatváralo a požadoval dôsledné vyšetrenie aféry.
V kampani pred druhým kolom volieb zdôrazňoval, že sa bude usilovať o čo najrýchlejšie zlepšenie ekonomiky štátu, zrušenie sankcií, ukončenie izolácie Iránu a obnovenie rozhovorov o jadrovom programe. Tu však už vznikne problém s tým, či sankciami posadnuté USA a EÚ, ktorá ide v ich šľapajach, budú v novej situácii ochotné (schopné) čo i len minimálne reagovať. Negatívne pôsobí aj tlak Izraela na Západ vo vzťahu k Iránu aktuálne súvisiaci aj s veľkými problémami, ktoré si spôsobil kruto vedenou vojnou proti Hamásu. Na Západe, ktorý čoraz viac upadá do problémov, nie sú vplyvné vily, ktoré by chceli byť ústretové voči Iránu, upevňujúcemu svoje vzťahy smerom na Východ. Nevôľu vyvoláva aj členstvo Iránu v BRICS (od roku 2024) a Šanghajskej organizácie spolupráce (od roku 2023). Ak sa nad tým čo i len jednoducho zamyslíme, vidíme, že USA, Veľká Británia i EÚ (obzvlášť Francúzsko a Nemecko) majú svojich starostí vyše hlavy a na zlepšenie vzťahov s Iránom, nie je nielen potenciál, ale ani záujem. Na druhej strane má aj Irán vo svojej politike niekoľko protirečivých kľúčových bodov, ktoré nemieni zmeniť. Ide najmä o jadrový a raketový program, vzťah k Izraelu, podporu Palestíncov, Hizballáhu, Húsiov a i.
Za hlavnú politickú líniu až krédo M. Pezeškjána sa niekedy považuje vyjadrenie, že Irán patrí všetkým Iráncom a nielen skupinám či frakciám. Po volebnom víťazstve uviedol, že podáva všetkým priateľskú ruku a vyzval k spoločnej práci na rozvoji krajiny.
Pôsobenie M. Pezeškjána vo funkcii iránskeho prezidenta v zložitej domácej ale aj medzinárodnej situácie (regionálne na Blízkom východe i globálne) veľmi náročné. Čaká ho riešenie mnohých problémov, na ktoré jeho kompetencie nie sú dostatočné a vyžadujú aj širšiu spoločenskú dohodu.
Trochu zjednodušene možno uviesť, že zatiaľ sa neukazujú sily, ktoré by M. Pezeškjána v jeho pôsobení podporili. Kandidoval ako nezávislý, bez podpory strany či organizácie. Málo známa je situácia v reformistickom „tábore“, ale zrejme nejde o jednotne pôsobiacu silu. Médiá naznačujú, že môže mať problémy v parlamente, ktorý je výrazne konzervatívny, už pri schvaľovaní nominácií členov vlády. No a najťažšie úlohy budú v dvoch oblastiach. Prvou je snaha o zlepšenie neutešenej sociálno-ekonomickej situácie väčšiny obyvateľstva a druhou snaha zlepšiť atmosféru v polarizovanej spoločnosti, ktorej značná časť očakáva zmeny.
Nakoniec zdôrazníme známy fakt, že na čele štátu stojí najvyšší vodca. A. Chameneí je vo funkcii od augusta 1989 a má už viac ako 85 rokov. Prezident Iránu, ktorý je na čele štátnej administratívy má pomerne široký priestor pre ovplyvňovanie politiky štátu, najmä organizačne a finančne. V budúcnosti môže zohrávať určitú úlohu pri prípadnej zmene najvyššieho vodcu, o čom sa rôznym spôsobom uvažuje a mediálne špekuluje.
Irán je pre nás ďaleko a Slovensko má s ním len okrajové kontakty. Ide však o štát, ktorého význam vo vytvárajúcej sa multipolarite moci vo svete vzrastá a politicky nie je predvídavé nejaviť oň nijaký záujem.
