Ak už niekoľko mesiacov patrili k poprednej téme západného politicko-mediálneho prúdu voľby prezidenta USA, tak dnešné média správy i komentáre o nich doslova zaplavili. Nemajú sa však čím príliš chváliť, lebo ich predpovede o tesných výsledkoch prezidentských volieb sa nesplnili, čo svedčí o značnej neadekvátnosti súčasného mediálneho obrazu politiky. Už niekoľko hodín po zatvorení posledných volebných miestností v USA sa totiž ukázalo, že zvíťazil Donald Trump. Po víťazstve vo Wisconsine (10 voliteľov) má už 277 voliteľov, pričom k víťazstvu je potrebných 270. Tento stav bol uvádzaný Associated Press aj k 18:00. Chýbajú výsledky ešte z 5 spolkových štátov. Podľa počtu spočítaných hlasov v 4 z nich vedie D. Trump. Je to síce len neoficiálne, ale doteraz zverejnené výsledky sú také jasné, že niet o čom pochybovať. Na rozdiel od roku 2016 D. Trump získa nielen väčšinu voliteľov, ale aj viac hlasov ako Kamala Harrisová a zrejme aj nadpolovičnú väčšinu všetkých hlasov (zatiaľ skoro 2 milióny voličov hlasovali za iných kandidátov). Len tak mimochodom dodáme, že v USA neexistuje ústredná (federálna) volebná komisia, ktorá by celkové výsledky ohlásila a robia (spočítavajú) to média…
Víťazstvo D. Trumpa, ktorý bol 45. a bude 47. prezidentom, je len druhým prípadom v dejinách USA, keď sa bývalému vládcovi Bieleho domu po prehre vo voľbách podarilo vrátiť späť do kresla. V roku 1893 sa stal 24. prezidentom USA demokrat Grover Cleveland, ktorý bol 22. prezidentom už v rokoch 1885 – 1889. K raritám politickej kariéry D. Trumpa patrí, že ako prvý prezident USA čelil dvakrát pokusu o odvolanie, impeachmentu. Po odchode z funkcie bol aj súdne stíhaný.
Legenda: Maskotom demokratov je osol, republikánov slon.
Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
Volebné fiasko demokratov má širší rozsah. Na federálnej úrovni stratili nielen kreslo prezidenta, ale aj moc nad Senátom. V Snemovni reprezentantov, ak uveríme médiám v USA a ich prepočtom, by si republikáni mali moc udržať. Takže, ak budú známe oficiálne výsledky, bude to s najväčšou pravdepodobnosťou nebývalá výhra republikánov. Demokrati sa načas – minimálne na dva roky, keď budú nové voľby celej Snemovne reprezentantov a tretiny Senátu – ocitnú na „vedľajšej“ koľaji. Údaje o výsledkoch ďalších volieb zatiaľ sú zverejnené málo a tak sa nimi ďalej nebudeme zaoberať. Po oznámení o celkových výsledkov volieb do Senátu a Snemovne reprezentantov sa k nim bude vhodné vrátiť.
Associated Press k 18:00 uvádzala, že po ukončených sčítaniach hlasov je zo 100 senátorov 52 republikánov a 42 demokratov. V Snemovni reprezentantov (435 miest) bolo zatiaľ 199 republikánov a 181 demokratov. Ako perličku uvedieme, že do Snemovne reprezentantov bola znovu zvolená za Kaliforniu 84-ročná demokratka Nancy Pelosiová (v snemovni nepretržite od roku 1987), jej bývalá predsedníčka, ktorá je známa svojimi protičínskymi a protiruskými postojmi.
Podľa analýzy vo Financial Times minuli D. Trump a K. Harrisová na voľby najväčšiu sumu v dejinách USA. K. Harrisová získala 2,3 miliardy dolárov (1,9 miliardy využila v kampani) a D. Trump 1,8 miliardy dolárov (využil z nich 1,6 miliardy).
Dodáme, že nominovanie K. Harrisovej za kandidátku bolo v podmienkach krízy vodcov demokratickej strany len akýmsi východiskom z núdze vrátane neúspešného pokusu dať miesto Michelle Obamovej. Nie najšťastnejšou voľbou bol aj kandidát na viceprezidenta Tim Walz (guvernér Minnesoty), ktorého sprevádzali viaceré problémy.
Nedivíme sa snahe USA držať pri moci také postavy ako Maia Sanduová, Micheil Saakašvili, Volodymyr Zelenskyj a pod. Nepochopiteľné to však bolo v prípade starnúceho a čoraz dopletenejšieho Joea Bidena, ktorého vládu kriticky hodnotila aj väčšina obyvateľov USA. Aj hlbinný štát funguje lepšie, ak stojí za silným a úspešným vodcom. Demokratické elity asi strácajú zmysel pre realitu.
Zaujímavé je sledovať reakcie hláv štátov a vlád na predbežné výsledky volieb prezidenta USA. Ako prvý zablahoželal salvadorský prezident Nayib Bukele a poponáhľali sa aj predseda vlády Izraela Benjamin Netanjahu, francúzsky prezident Emmanuel Macron, ako i srbský prezident Aleksandar Vučić a rakúsky kancelár Karl Nehammer. Nechýbalo ani blahoželanie zo strany ukrajinského prezidenta V. Zelenského, ktorý sa víťazstvu D. Trumpa vôbec nepotešil a teraz čaká na to, čo sa z jeho mnohých rečí o riešení vojny na Ukrajine bude realizovať. Naopak, posilní sa pozícia maďarského predsedu vlády Viktora Orbána, ktorý si otvorene prial víťazstvo D. Trumpa.
Tradičným diplomatickým spôsobom k víťazstvu D. Trumpovi zablahoželal aj prezident SR Peter Pellegrini. Reagovali aj ďalší slovenskí politici. Spomenieme z nich predsedu vlády SR Roberta Fica, ktorý výsledky volieb označil za prehru liberálnych a progresívnych myšlienok. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok uviedol, že voľby neprehrala len K. Harrisová, ale aj všetky médiá a najrôznejšie agentúry, ktoré ju umelo pretláčali.
Dalo by sa pokračovať vo vymenovávaní ďalších vedúcich predstaviteľov štátov, ktorí zagratulovali D. Trumpovi. Okrem tradičnej diplomacie je v nich aj veľa pokrytectva. Uvedieme len, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová poslala „teplý“ pozdrav ako prezidentovi spojenca, hoci v Bruseli sa tiež netešia víťazstvu D. Trumpa. Britský predseda vlády Keir Starmer, ktorý skryte podporoval K. Harrisovú, uviedol, že netrpezlivo čaká na možnosť spolupracovať s novým šéfom Bieleho domu, ale tiež má obavy.
Na koniec prehľadu o reakciách na zvolenie D. Trumpa sa zastavíme v Pekingu a Moskve. Oficiálna predstaviteľka Ministerstva zahraničných vecí ČĽR Mao Nin oznámila, že Peking je zameraný na mierovú a vzájomne výhodnú spoluprácu s USA. Tlačový tajomník prezidenta RF Dmitrij Peskov oznámil, že Vladimir Putin sa nechystá D. Trumpovi gratulovať, lebo USA považuje za nepriateľa. Vzťahy medzi USA a Ruskom sú na rekordne zlej úrovni a prakticky sa už nemôžu zhoršiť. Kremeľ je pripravený na konštruktívny dialóg s USA a budúcnosť vzťahov závisí od nového amerického vedenia.
Napriek strašeniu médií pred voľbami to nevyzerá na čierne scenáre o neuznaní ich výsledkov. Podľa médií v USA je K. Harrisová pripravená zatelefonovať D. Trumpovi a uznať jeho víťazstvo vo voľbách. Doteraz však nevydala nijaké vyhlásenie k výsledku volieb.
Súhrnné zhodnotenie príčin návratu D. Trumpa do Bieleho domu ako aj veľkého víťazstva republikánov si vyžaduje určitý čas. Aj americkí vodcovia po zvolení pristupujú k svojim sľubom výberovo. Politici i média reagujú na to, čo môže urobiť D. Trump, ktorý toho veľa nahovorí, protirečivo. Časť z nich do neho vkladá asi príliš veľké nádeje a druhá časť vyjadruje rôzne obavy a bojí sa jeho pôsobenia. V popredí pozornosti sú najmä očakávania v ekonomickej a bezpečnostnej oblasti.
Zopakujeme to, čo sme nedávno uviedli, že napriek silným rečiam D. Trump vo svete nedokáže takmer nič vyriešiť. Horšie je však to, že svojou nevypočítateľnosťou môže šíriť chaos a nestabilitu. Zmeny prinášajú aj nové výzvy a necháme bokom strašenie, ktorého je v médiách i politike aj tak priveľa a optimisticky (možno aj naivne) vyjadríme nádej, že možno aspoň niečo bude mať prínos a situácia vo svete sa zlepší.
Zakončíme tým, že média poukazujú, že D. Trump svojim obvyklým štýlom v prvom prejave uviedol, že jeho vláda bude zlatou érou Ameriky. Nový vládca však príde do Bieleho domu až 20. januára 2025 a okrem toho bude veľa záležať aj na tom, koho si vyberie do svojho tímu.
Uverejňujeme so súhlasom redakcie
Zdroj: noveslovo.eu
