Svoj príspevok začnem v podstate tam, kde som skončil ten minulý, a to konkrétne pri veci, ktorá je v poslednom čase zrejme najviac využívaná na takzvané „politické účely“. Tou je prípad Kováčik. V stredu, 11.09.2024 podal prokurátor Generálnej prokuratúry Bohdan Čelovský odvolanie v neprospech bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Generálna prokuratúra prostredníctvom svojej hovorkyne poskytla následujúce stanovisko: „Prokurátor GP SR Bohdan Čeľovský, podal včera odvolanie v neprospech obžalovaného D. K. na ŠTS proti výroku o treste. Prokurátor odvolanie zdôvodní až po doručení písomného rozhodnutia ŠTS.“ Doposiaľ mi nie je známe, že by v danej veci urobila obhajoba Dušana Kováčika nejaký ďalší postup.
Len pre pripomenutie, ide o prípad „úplatok v knihe“, v ktorom bol 03.09.2024 Kováčik neprávoplatne uznaný za vinného. Samosudca ŠTS Michal Truban, v danej veci však Kováčikovi napokon neuložil trest, nakoľko sa mu osemročný trest v inom prípade javil ako dostatočný. Tých osem rokov bývalý špeciálny prokurátor Kováčik „dostal“ právoplatným rozsudkom Najvyššieho súdu SR, v máji 2022. To je pre zmenu prípad, v ktorom podal minister Susko dovolanie a prerušil mu do rozhodnutia senátu NS SR výkon trestu odňatia slobody. Áno to je ten prípad, kde Kolíková opakovane horlivo zdôrazňuje „on (minister) si dovolil rozhodnúť voči právoplatnému rozhodnutiu.“ Pani exministerke ne/treba pripomínať, že takéto dovolanie a prípadné rozhodnutie o prerušení výkonu trestu môže minister dať iba v už právoplatne rozhodnutej veci.
Napokon samotná Mária Kolíková, tak niekoľkokrát vo funkcii ministra spravodlivosti urobila. Ale kdeže by jej to aj napriek tomu bránilo používať takéto argumenty, a to pokojne aj opakovane, a s pre ňu príznačným zvýšeným hlasom. Určite to naši čitatelia poznajú, to je taký ten jej už „legendárny“ agresívny postoj sprevádzaný špecifickým chrapľavým hlasom na pozadí jej reči.
Vecne na chvíľu späť k rozhodnutiu prokurátora Čeľovského, zo stredy tohto týždňa. Pochopiteľne prokuratúra ako taká, má v trestnom konaní svoje postavenie. Prokurátor má po zvážení nad vyhláseným rozsudkom možnosť, buď zaujať pasívnejšie, alebo agresívnejšie(v neprospech obvineného) stanovisko. V danej veci sa rozhodol podať odvolanie a konal pomerne rýchlo. To vyplýva z tejto pasáže vyššie citovaného stanoviska GP SR: ,,Prokurátor odvolanie zdôvodní až po doručení písomného rozhodnutia ŠTS.“ Môžeme sa len domnievať, prečo konal takto promtne. Nechcem byť nejakým falošným prorokom, ale mám „podozrenie“, že tak konal najmä z obavy pred „mediálnym lynčom“. Len si predstavte, čo by s ním dorobili niektoré naše denníčky, keby tak rýchlo takýmto konkrétnym spôsobom nerozhodol.
Samozrejme, ja nebudem tento zákonný postup prokuratúry ako taký spochybňovať. Ako som spomínal prokuratúra má v trestnom konaní svoje miesto a háji určité právom chránené záujmy. Na druhej strane, nebudeme si klamať, už roky tu vidíme mediálny a „spoločenský“ tlak na to, aby OČTK a súdy konali a rozhodovali „istým“ spôsobom. To sme mohli spozorovať aj pri vyjadrení niektorých dnes opozičných politikov. Keď sa nechali počuť, parafrázujem, že súdy „by mali zohľadňovať pri svojich rozhodnutiach verejný záujem“. Robili tak opakovane a bez hanby. Napokon tie vyjadrenia sú dohľadateľné. Pre kompletnosť informácie dodám, že prokurátor Dušanovi Kováčikovi navrhoval súhrnný trest odňatia slobody na desať rokov, peňažný trest 120.000 eur a jeden rok navyše, ak by ho obžalovaný nezaplatil.
Považoval som za nevyhnutné sa v tomto pokračovaní mojich príspevkov o trestnej politike štátu, vrátiť k udalostiam okolo Dušana Kováčika. Neurobil som tak preto, že by mi išlo o neho ako osobu, nie som tu na to, aby som ho odsudzoval, obhajoval, či nebodaj súdil. Na to, sú tu iní. Na svoju zákonnú obranu využíva právne služby obhajoby, na vynášanie rozsudkov sú tu súdy. Všetky tieto skutočnosti, ako aj doteraz vynesené rozsudky súdov je nevyhnutné, ak chceme aspoň zachovať zdanie právneho štátu, rešpektovať.
Naopak, mal som potrebu sa k tejto veci vrátiť, z toho dôvodu, že je to práve dnešná opozícia a im spriaznené médiá a mimovládky, ktoré tento prípad účelovo používajú na plošný útok voči politike vedenej na rezorte spravodlivosti, ako takej. Tá je však komplexná, a skladá sa z mnohých častí, z ktorých mnohé ešte len budú realizované.
Čo sa týka konania ministra Suska, pri podaní dovolania a prerušení výkonu trestu Dušanovi Kováčikovi, tak pripojím jeho výrok, ktorý adresoval Kolíkovej v debate minulú nedeľu: „Ak by Najvyšší súd rozhodol, že Kováčik niekoľko mesiacov sedel v base nezákonne, vy by ste s tým boli v poriadku? To máte až také krvavé oči?“ Bolo by dobre sa pani exministerky opýtať, či by ona niesla prípadné finančné náklady, ktorých by sa Dušan Kováčik domáhal, ak päťčlenný senát Najvyššieho súdu SR rozhodne v jeho prospech. Pričom by tak celkom určite urobil, ak by si toto čakanie „užíval“ vo výkone trestu odňatia slobody.
Toľko môj dnešný komentár na pokračovanie k téme trestnej politiky štátu a najmä niektorým politickým a mediálnym súvislostiam, pričom už teraz viem takmer s istotou povedať, že tento príspevok bude mať svoje pokračovanie.
Autor: Dušan Deák
