Kauza „Rozuzlenie“ sa nám rozuzlila, obvinenia zrušili, no dôsledky budú pretrvávať

Jedna z posledných predvolebných akcií NAKA, ktorá sa odohrávala pred parlamentnými voľbami, v lete minulého roka, niesla názov ,,Rozuzlenie“. Išlo o „vrchol“ činnosti časti príslušníkov NAKA,  ktoré zavŕšilo ich „pôsobenie“  v období rokov 2020-2023.  V rámci tejto akcie boli obvinené viaceré osoby, a to konkrétne: bývalí riaditelia SIS Vladimír Pčolinský a Michal Aláč, šéf NBÚ Roman Konečný, bývalý šéf operatívy NAKA Ján Kaľavský, „záhadný“ podnikateľ Peter Košč, či bývalý príslušník SIS Martin Ciriak.

Zmysel tejto akcie, spolu s ďalšími akciami realizovanými NAKA v danom čase, môžeme vnímať minimálne v dvoch rovinách. Tou prvou bol tlak na personálne zmeny na určitých úradoch, spolu so snahou o „zvláštny vstup“ NAKA do politického boja pred parlamentnými voľbami. Bolo potrebné minimálne „odpáliť“ Aláča a Konečného, v tom prvom prípade, to za spoluúčasti prezidentky Čaputovej vyšlo. V tom druhom,  kvôli zákonným prekážkam už nie. Čo sa týka „zvláštneho vstupu“ NAKA do politického boja, tak na tento účel mala podľa môjho názoru slúžiť iná akcia NAKA, konkrétne „Ezechiel 7“, v rámci ktorej bol obvinený a zadržaný vtedajší kandidát na poslanca NR SR, dnes poslanec NR SR a predseda  Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Tibor Gašpar. Toľko pre tieto účely na rýchlo k prvej rovine.

V tej druhej rovine je možné, z nie len môjho uhla pohľadu túto akciu vnímať ako „zvláštny druh obrany“ niektorých príslušníkov NAKA voči obvineniam, ktorým sami čelili. Teda, ak vám nepostačuje vo veciach, kde čelíte závažným obvineniam „klasický druh obhajoby“, tak rozpútate niečo ako protiakciu. Samozrejme takýto motív bude veľmi náročné preukázať, verím však, že nie som sám, ktorý ho tam môže v tomto prípade vidieť. Len tak mimochodom názov „Rozuzlenie“, mal byť pre naivnú časť verejnosti parafrázou na to, že touto akciou sa má dať bodka za „vojnou v bezpečnostných zložkách“, ktorá mala prebiehať v období rokov 2020-2023. Pre úplnosť poviem, že opäť určite nebudem sám, ktorý to, čo sa v tom období dialo, nevníma „iba“ ako nejakú vojnu v bezpečnostných zložkách, v tom klasickom zmysle slova, kde dve skupiny bezpečnostných zložiek z mocenských dôvodov a použitím mocenských nástrojov, ktorými disponujú, bojujú proti sebe.

Takýto „príbeh“ sa nám snažila a ešte aj snaží vykresliť časť mediálnej a politickej „obce“. Zdieľam celkom iný pohľad na udalosti „týchto dní“ a pevne verím, že aspoň v nemalej časti prípadov sa to podarí aj zákonným spôsobom preukázať. Podľa môjho skromného názoru tu bola časť bezpečnostných zložiek, ktorá na politický pokyn zneužívala svoje právomoci, a časť bezpečnostných a spravodajských zložiek, ktorá sa snažila dodržiavať svoje zákonné povinnosti realizáciou svojich právomocí. Oponent by povedal, takže ako v rozprávke, dobro so zlom? Nie, dodržiavanie zákona a zákonných povinností na jednej strane, a zneužívanie zákona a marenie spravodlivosti  (vyjadrené nie právnym spôsobom) na strane druhej.

Poďme však do dnešných dní, keď sa nám ľudovo povedané „Rozuzlenie“ rozuzlilo. Myslím tým samozrejme tú skutočnosť, že momentálne nie je nikto, už nikto v tejto „fenomenálnej“ kauze obvinený. Generálna prokuratúra zrušila obvinenia voči všetkým osobám obvineným v takzvanom prípade Rozuzlenie.

Len krátko chronologicky, už koncom februára bolo generálnou prokuratúrou zrušené obvinenie Martina Ciriaka. Prvý námestník generálnej prokuratúry Jozef Kandera dospel k záveru, že bol porušený zákon v neprospech samotného obvineného, čo dokumentoval tvrdením:  „Po preskúmaní veci bolo potrebné konštatovať nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia vo vzťahu k osobe obvineného, najmä pre jeho neurčitosť, zmätočnosť, nepreskúmateľnosť a absenciu zákonom vyžadovaných náležitostí.“ Myslím si, že takéto tvrdenia jasne dokumentujú arbitrárnosť a nezákonnosť postupu vyšetrovateľa NAKA, ktorého sa dopustil takýmto uznesením.

Ale ak by to niekomu nestačilo, tak doplním ďalšiu časť z uznesenia generálnej prokuratúry: „Skutok, ako je opísaný v bode l. skutkovej vety, je neudržateľný aj z hľadiska hmotnoprávneho, nakoľko nezodpovedá právnej kvalifikácii ako zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa Trestného zákona, keďže neobsahuje také konkrétne zavinené konanie obvineného (nielen jeho), ktorým mal naplniť zákonné znaky uvedeného trestného činu. Obvinenie tak bolo vznesené pre skutok, ktorý nie je trestným činom, nakoľko v ňom absentujú zákonné znaky stíhaného trestného činu, definované v Trestnom zákone, čím došlo k porušeniu zásady stíhania len zo zákonných dôvodov.“

Poďme ďalej. Ani nie o necelý mesiac, 21.marca 2024 zrušila generálna prokuratúra obvinenie aj Pčolinskému a Konečnému. Tak sa nám začalo Rozuzlenie pomaličky, ale isto rozpadávať. A v nedávnom čase sa nám dokončil rozpad celého prípadu Rozuzlenie, nakoľko 29.07.2024 bol zbavený obvinenia aj bývalý šéf SIS Michal Aláč. Ako v prípade Aláča, tak aj v prípade vyššie spomínaných obvinených, bolo obvinenie zrušené na základe podaného návrhu podľa paragrafu 363TP. No a posledným dvom obvineným, teda Koščovi a Kaľávaskému  bolo zrušené obvinenie 12.08.2024, a to „len“ na základe sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Toto bolo možné z toho dôvodu, že podľa generálnej prokuratúry toto obvinenie voči posledným dvom menovaným nemalo ani len „základné náležitosti“.

Aj k danej téme, by sa samozrejme dalo napísať o mnoho viac. Ako príklad  však postačí podľa mňa uviesť  len to, čo to urobilo, respektíve akým spôsobom to poškodilo bývalému šéfovi SIS Aláčovi. Ako som už na začiatku textu spomenul, tak prezidentka Čaputová ho z funkcie kvôli tomuto obvineniu odvolala. Dnes je už obvinenie zrušené, ale žiaľ, ako to Aláč uviedol v rozhovore pre Plus 7dní: „Klamal by som, ak by som povedal, že to bolo jednoduché. Správa, že je zadržaný riaditeľ služby obletí celú Európu, a v bezpečnostnej komunite celý svet. Pri správe o zbavení obvinení to tak už nie je.“ Michal Aláč bol profesionálnym príslušníkom SIS pätnásť rokov, a pre Plus 7dní tiež uviedol, že kvôli jeho odvolaniu z funkcie podal sťažnosť aj na Európskom súde pre ľudské práva.

Nepoznám tohto pána a neviem, či sa niečoho dopustil, alebo nie. Nie som tu od toho, aby som jeho, či kohokoľvek iného súdil. Obvinenie aj jemu, aj ostatným, bolo síce zrušené, avšak škoda už bola napáchaná, a žiaľ niektoré veci ani jemu, ani iným už nikto nevráti. Jemu osobne však aj v prípade sťažnosti na ESĽP, či prípadne v iných právnych postupoch budem ľudsky držať palce. Ale ako všetci dobre vieme, „mlieko už bolo rozliate“, škoda bola napáchaná, a čas už nikto nevráti.

Autor: Dušan Deák