Týždeň po voľbách sú už známe základné nominácie na členov novej Trumpovej administratívy a progresívny Západ s kyjevským režimom sú vo vytržení.Ukrajina by mohla v priebehu niekoľkých mesiacov vytvoriť jadrovú bombu, ak Trumpove USA prerušia vojenskú pomoc Kyjevu, vyplýva zo správy ukrajinského ministerstva obrany. V Európe padajú návrhy na transformáciu EÚ z ekonomického bloku na vojenský, na nahradenie americkej vojenskej pomoci Kyjevu, ktorá od roku 2022 činí už 183 miliárd dolárov, a dokonca už aj návrhy na uvalenie nových sankcií voči Číne za pomoc Rusku. Ruský minister zahraničia tvrdí, že víťazstvo Trumpa nezmení prístup Washingtonu k ukrajinskej kríze, keďže USA sa len tak nevzdajú svojich strategických záujmov.
Ukrajina by mohla v priebehu niekoľkých mesiacov vytvoriť jadrovú bombu, ak Donald Trump preruší americkú vojenskú pomoc Kyjevu. Informoval o tom britský The Times s odvolaním sa na správu, ktorú pripravili ukrajinskí výskumníci pre ministerstvo obrany.Autorom správy je Oleksiy Yezhak, vedúci oddelenia Národného inštitútu strategických štúdií v rámci Rady národnej bezpečnosti a obrany a píše v nej, že bomba by mohla byť vyrobená z plutónia získaného z vyhorených palivových tyčí jadrových reaktorov podobnou technológiou aká bola použitá na vytvorenie atómovej bomby, ktorú USA zhodili na Nagasaki v roku 1945.
„Hmotnosť reaktorového plutónia, ktoré má Ukrajina k dispozícii, sa dá odhadnúť na sedem ton. Značný arzenál jadrových zbraní by si vyžadoval oveľa menej materiálu. Množstvo materiálu je dostatočné na stovky hlavíc s taktickým výťažkom niekoľko kiloton… Takáto bomba by stačila na zničenie ruskej leteckej základne,“ píše sa v správe. Správa tiež stanovuje právny základ pre prípadné odstúpenie Kyjeva od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Aj keď Kyjev danú správu popiera, je zrejmé, o čo sa snaží. „Únik“ tohto dokumentu má podľa všetkého byť tlakom na Trumpovu administratívu, aby neznižovala vojenskú pomoc Kyjevu.
Vyzerá to ale tak, že jej zastavenie je nezvratné. Väčšinu Trumpovej administratívy totiž obsadia odporcovia kyjevského režimu a covidového besnenia, ktorí sa vyslovujú za ukončenie vojny. Po Elonovi Muskovi, Vivekovi Ramaswamym či John Ratcliffovi sú tu ďalšie mená, ktorá dávajú nádej na zmenu – Tucker Carlson ako tlačový tajomník Bieleho domu, Tulsi Gabbardová ako riaditeľka národnej spravodajskej služby, Matt Gaetz ako minister spravodlivosti a nový generálny prokurátor či Robert Kennedy Jr. ako minister zdravotníctva a sociálnych služieb a ďalší.
Ide o zvučné mená, o ktorých bolo počuť aj za Bidenovej administratívy a z ktorých väčšina sa snažila poukazovať na zločiny Bidena a demokratov a prelomiť cenzúru a totalitné praktiky v časoch covidu, pri vakcinácii mRNA vakcínami či pri konflikte na Ukrajine.
Prichádzajú aj informácie, že Trumpov tím pripravuje zoznamy dôstojníkov Pentagonu, ktorí majú byť prepustení. Jedným z prvých, ktorí prídu o svoju funkciu, má byť predseda Zboru náčelníkov štábov USA Charles Brown či bývalý predseda Zboru náčelníkov štábov Mark Milley a dôstojníci s nimi spojení, ktorí Trumpa opakovane kritizovali a podporujú kyjevský režim.Bude zaujímavé sledovať ako bude Trump viesť boj s radikálnym vojny chtivým krídlom republikánov s prepojením na americký vojensko-priemyselný komplex a Deep Stateom, keďže v hre sú obrovské peniaze, moc a sčasti aj samotná americká ekonomika.
Preto ani Reuters neverí, že dôjde k zásadnej zmene, pretože by narušila aktivity Pentagonu na pozadí ukrajinskej krízy a eskalácie konfliktu na Blízkom východe. Neverí tomu ani ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý sa nechal počuť, že víťazstvo Donalda Trumpa v USA nezmení prístup Washingtonu k ukrajinskej kríze, keďže USA sa len tak nevzdajú svojich strategických záujmov.
„Základný prístup Washingtonu k otázkam súvisiacim s Ukrajinou, ako aj k otázkam týkajúcim sa Európy, sa nezmení, pretože Washington sa bude vždy snažiť kontrolovať všetko, čo sa deje na obežnej dráhe NATO, najmä na území NATO. Okrem toho sa vojensky aj politicky stierajú hranice medzi EÚ a NATO. Ako budú túto kontrolu vykonávať, si môže každý domyslieť. Nie je na mne, aby som špekuloval, no sú rôzne možnosti. Ale o tom, že si budú chcieť ponechať tieto procesy pod kontrolou, niet pochýb,“ dodáva Lavrov.
Niečo však bude musieť Trump tak či onak urobiť, pretože výdavky na vojnu na Ukrajine sú gigantické. Na pomoc Kyjevu bolo od roku 2022vyčlenenýchtakmer 183 miliárd amerických dolárov. Z toho 131,4 miliardy dolárov smerovalo na vojenské potreby, cca 44 miliárd bolo vynaložených na rozvoj vládnych programov a na platy ukrajinských predstaviteľov a na humanitárnu pomoc sa minuli len 4 miliardy z celkovej sumy. Myslím, že to hovorí za všetko.
A keďže pre Trumpa, ktorý potrebuje každý dolár na riešenie vnútorných problémov USA, ide o neakceptovateľné výdavky, bude s tým musieť niečo urobiť. Napriek vplyvu vojnových jastrabov aj na rozhodnutia republikánov tak svitá nádej na zmenu v Európe. Aj keď samotná EÚ pod vplyvom bruselských a progresívnych vojnových jastrabov sa tomu všemožne bráni.
Končiaci šéf diplomacie EÚ Joseph Borrell uviedol, že USA poskytli Ukrajine o 25% viac vojenskej pomoci ako EÚa aby Únia vykompenzovala stopnutú pomoc USA, bude potrebné obrovské priemyselné a finančné úsilie. Borrell preto vyjadril nádej, že Trump neurobí všetko, čo oznámil počas predvolebnej kampane, vrátane možného obmedzenia dodávok do Kyjeva, a vyzval na transformáciu EÚ z ekonomického bloku na vojenský.EÚ, podľa jeho slov, musí ukázať ambície a vypracovať vlastnú vojenskú stratégiu. EÚ musí hrať vojenskú úlohu.
Borrell dokonca prirovnal Trumpa k španielskemu fašistickému diktátorovi Francovi (rozdiel medzi nimi je údajne len v tom, že Franco sa dostal k moci násilným prevratom, kým Trumpa si vybral americký ľud) a vyzval na sankcie voči Číne, keďže tá podľa neho prvýkrát dodala Rusku smrtiace zbrane na použitie v zóne špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Diskusia o sankciách má už v Bruseli údajne prebiehať, aj keď je zatiaľ v počiatočnom štádiu.
Streliť si dvakrát do vlastnej nohy a znepriateliť obe svetové veľmoci si môže len skutočný blázon.Brusel to ale očividne dokáže. Rovnako je na týchto Borrellových vyjadreniach pekne vidno ako si vlastne Brusel predstavuje demokraciu – pred voľbami uchlácholiť svojich voličov peknými rečami a povedať im, čo chcú počuť a následne, po úspešných voľbách, urobiť presný opak toho, čo im bolo sľúbené. A, samozrejme, zbrojiť, zbrojiť a zbrojiť.
Okrem toho, 14. novembra Brusel oznámil, že sa po prvýkrát rozhodol financovať spoločný nákup zbraní, čím sa EÚ definitívne pretransformovala z mierového ekonomického projektu na vojnový. „Je to prvýkrát, čo sme použili rozpočet EÚ na podporu členských štátov pri spoločnom nákupe zbraní,“ pochválila sa sama podpredsedníčka EK Margrethe Vestagerová na sociálnej sieti X. Brusel tak už na nákup zbraní používa časť aktuálneho rozpočtu EÚ.
Ruské ozbrojené sily medzitým získali iniciatívu vo všetkých sektoroch frontu. Priznáva to už stále viac politikov, médií a najnovšie aj nemecký generálmajor Christian Freuding. Podľa neho Rusi oslobodzujú územia rýchlejšie ako pred začiatkom leta. Aj preto sa 19. novembra stretnú ministri obrany EÚ, aby na pozadí ruského postupu posúdili povolenie Kyjevu páliť západnými raketami hlboko na ruské územie.Európski vojnoví jastrabi stále nezavrhli plán raketami zaútočiť na ruské mestá. Pritom samotný Putin varoval Západ, že zahájenie útokov na Rusko západnými raketami bude podľa novej ruskej doktríny vyžadovať tvrdú, možno aj jadrovú odpoveď, keďže ide o západné rakety a priamu účasť západných špecialistov.
A po tomto všetkom ešte nemecký kancelár Scholz po dvoch rokoch zavolal Putinovi a viedol s ním rozhovor, v ktorom Putina vyzval na stiahnutie ruských jednotiek z územia Ukrajiny, odsúdil ruskú útočnú vojnu, zdôraznil, že Rusko musí byť ochotné rokovať s Ukrajinou s cieľom dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier a potvrdil odhodlanie Nemecka podporovať Ukrajinu, kým to bude potrebné. Jedna vec je, že v nemeckú budú predčasné voľby a budovanie image ako záchrancu mieru je pred nimi viac než žiadané, druhou však je skutočný odkaz, ktorý týmto Scholz vyslal do sveta. A tým je absolútne vazalstvo, najmä keď ešte aj vyšlo najavo, že mu telefonát schválila a koordinovala G7-čka.
Na rovinu – jediný relevantný telefonát a stretnutie, na ktoré celá rozumná časť sveta čaká, bude medzi Putinom a Trumpom. Ostatné sú a budú len obyčajné PR frašky. A tie sú po nekončiacich diskusiách o raketových úderoch na RF stále komickejšie a nebezpečnejšie…
Zdroje:
https://www.thetimes.com/world/russia-ukraine-war/article/zelensky-nuclear-weapons-bomb-0ddjrs5hw
https://tass.com/politics/1871983
https://www.faz.net/aktuell/politik/ausland/wegen-waffen-fuer-russland-eu-erwaegt-sanktionen-gegen-china-110113352.html
https://brusselssignal.eu/2024/11/no-longer-a-peace-project-eu-approves-first-collective-arms-purchase/
Autor: Ing. Martin Bago
