V nedeľu, na sviatok prijatia Ústavy SR, podpísali traja najvyšší ústavní činitelia, aktuálne menovite prezident Pellegrini, premiér Fico a podpredseda NR SR poverený funkciou predsedu NR SR Peter Žiga, takzvané „memorandum o zahraničnej politike“. Že dôjde k podpísaniu podobného aktu, bolo už dlhší čas viacerými politikmi vládnej koalície, najmä premiérom Robertom Ficom avizované.
Pochopiteľne, sa z rôznych najmä opozičných kruhov, okrem obsahovej kritiky, už objavujú aj správy o tom, že prijatie, takéhoto memoranda nie je právne záväzné. Z čisto formálneho hľadiska je to fakt, takto prijatý akt nemá akúkoľvek právnu záväznosť, a ide skôr o deklaratórne stanovisko. Avšak, ako určite mnohí dobre vieme, tak deklarácie, gestá a iné rôzne takéto a podobné výstupy sú v politike absolútne kľúčové a dôležité.
Nemám žiadnu „umelú“ potrebu akýmkoľvek politikom, a to ani vládnym poklonkovať, avšak čo sa týka formy schválenia daného aktu, tak si dovolím s nadhľadom povedať, že tá bola na vysokej, a pre takéto účely, požadovanej úrovni. Napokon Peter Pellegrini, sa podľa mňa vo svojej najnovšej funkcii našiel. Robert Fico takéto formality zvláda ľavou zadnou, a voľba ministra Blanára na prečítanie textu memoranda, bola zvolená presne na mieru. Kto tam mne nepasoval, tak to bol práve Peter Žiga. Ten podľa môjho názoru nespĺňa určité formálne štátnické kritéria na výkon funkcie druhého najvyššieho ústavného činiteľa. On je skôr, aspoň z môjho uhla pohľadu „manažérsky“, či „biznisový“ typ politika.
Prečo sa takéto a podobné deklarácie a stanoviská prijímajú? Celkom určite to nie je kvôli tomu, čoho sme tu boli v poslednom čase, najmä v období pred jednotlivými voľbami svedkami. Mám na mysli jednotlivé mediálne výstupy opozície, určitých médií, ale aj im spriaznených „neziskoviek“. Títo aktéri sa snažili slovenskú verejnosť vehementne presviedčať o tom, že kandidáti súčasnej vládnej koalície spochybňujú takzvané „zahranično-politické ukotvenie“ Slovenskej republiky. Samozrejme vyhrocovali to do nezmyselných rozmerov v štýle, že „priťahujú nás k Rusku“, „ťahajú nás preč z EÚ, či dokonca z Európy samotnej“. „Chcú tu budovať autoritárske zriadenie“, a mnoho iných podobných výmyslov a bludov.
Vyvracať takéto a podobné hlúposti je absolútne zbytočné, ba čo naopak vyslovene kontraproduktívne. To samozrejme skúsení politickí aktéri typu Fico, Pellegrini, či Blanár, veľmi dobre vedia. Takéto memorandá a iné podobné deklarácie, sa podpisujú samozrejme z úplne iných dôvodov. Pevne verím tomu, že väčšina našich čitateľov bude určite veľmi dobre vedieť prečo. Podpis takýchto „politických aktov“, celkom jednoznačne a primárne slúži ako nástroj takzvanej „strategickej komunikácie“, a to najmä smerom navonok. To ako voči štátom, ale aj medzinárodným inštitúciám, či organizáciám.
Takže, aby nebolo, aleže ani najmenších pochýb, tak: „Slovensko chce byť naďalej platným členom EÚ a NATO, plne si vedomé svojich práv. Chceme však byť hrdým členom týchto spoločenstiev,“ uviedol prezident Peter Pellegrini. Avšak, aby vyzdvihol snahu oproti svojim predchodcom o „nezávislejší“ postoj, tak dodal: „Nikdy sa nebojme hovoriť v zahraničí suverénnym hlasom, pretože aj malý štát ako Slovensko, má právo presadzovať v zahraničí záujmy svojich občanov.“
V podobnom duchu princípov suverenity, zdôraznil aj premiér Fico slovami: „Je dôležité, aby traja najvyšší ústavní činitelia zadefinovali, čo to znamená, zvrchovanosť v zahraničnej politike. Slovensko je malá krajina, ale je suverénna a zvrchovaná, a to sa musí prejaviť aj v zahraničnej politike,.“ Ale opäť, aby nebolo ani najmenších pochýb, tak memorandum podľa slov premiéra jasne a bez zaváhania definuje,„kde sa nachádzame a v akom životnom priestore žijeme“. A ešte zreteľnejšie to dal najavo, keď podotkol „nikto z nás tento životný priestor nespochybňuje.“
Pre účely tohto článku nepotrebujem vyberať jednotlivé pasáže Petra Žigu. Skôr by som odporučil čitateľom, v odkaze uvedenom nižšie, prečítať si celé memorandum samotné:
Zmyslom môjho príspevku nebolo venovať sa našej zahranično-politickej orientácii, či prípadne jej jednotlivým „odtieňom“. To by malo byť skôr súčasťou osobitých a dlhších úvah. Chcel som len v tomto príspevku stručne popísať akt podpísania tohto memoranda a niektoré pridružené súvislosti.
Záverom by som len dodal, že aj po tejto nedeli je viac ako jasné, že žiadne z posledných volieb našu zahranično-politickú orientáciu nezmenili, dokonca ani len „nenarušili“.
Autor: Dušan Deák
