,,Dajme ľuďom chlieb a hry.“ Prehlásil údajne Július Caesar a dobre vedel prečo. Bez chleba hry nebudú a bez hier ani chleba nechutí. Od minulého týždňa hrozilo, že prídeme o hry. Umelci SND vstúpili do ostrého štrajku, no jedným dychom dodali, že radosť z prázdnych divadiel nikomu neurobia a tak budú hrať na doskách ďalej. Otázka znie, čo v takom štrajku herci riskujú a čo je v stávke. Má vôbec zmysel štrajk v ktorom sa nič neriskuje? Skúsme si na chvíľu predstaviť ostrý štrajk vo fabrike VW s robotníkmi, ktorí nastúpia do šichty alebo SNP s partizánmi, ktorí pre istotu ostanú doma.
Základný problém podľa štrajkového výboru je finančná nedocenenosť, inflácia, zmeny na vedúcich postoch a v neposlednom rade osoba ministerky kultúry. Hold, umelci to nikdy nemali ľahké. Žiť z umenia bola vždy tak trochu veda. No nepredstavuje inflácia problém už niekoľko rokov? Ak áno, prečo štrajkový výbor vznikol až teraz. Pokiaľ je problém v personálnych výmenách na vedúcich postoch ministerstva treba dodať, že tieto zmeny sú výsledkom slobodných volieb. Presne preto, máme voľby. V opačnom prípade by ministerstvo kultúry bolo skanzenom socializmu, kde sú ľudia zabetónovaní vo svojich funkciách na večné časy. Ak má byť slovenská kultúra otvorená (tak ako to žiadajú protestujúci), môžu byť otvorené aj možnosti zmeny na vedúcich postoch.
Protestujúci výbor najčastejšie skloňuje slovo pestrosť. Áno, kultúra je hlavne o pestrosti a rozmanitosti. Akú pestrosť a rozmanitosť majú na mysli nespokojní herci. Pestrosť názorov a umeleckých smerov, ktoré sa navzájom prelínajú bez ohľadu na politické sfarbenie, alebo pestrosť ako synonymum pre granty a ideológiu? Chápem, že osoba ministerky kultúry pôsobí ako trest zoslaný na mimovládne organizácie. Nedá sa celkom súhlasiť s jej videním ,,tradičnej slovenskej“ kultúry a občas prezentuje kultúru asi ako päsť na oko. Nemôžeme ju porovnávať s Maďaričom a už vôbec nie s Válekom. Nezabúdajme ale na to podstatné. Táto vláda nie je výsledkom vojenskej chunty generála Pinocheta , ani výsledok Víťazného februára. Aj keď časť našich hercov to tak interpretuje. Súčasná vláda vzišla z demokratických volieb, v ktorých zvíťazil aj mentálny svet Šimkovičovej, Kuffu alebo Huliaka. Nemusí sa nám to páčiť a máme právo protestovať, ale ako by dodali starí Rimania: ,,Vox populi vox Dei.“
Autor: Dominik Petruška
Presne tak, dobre tobí a koná ministerka Šimkovičová. Držme jej palce.
..jednoznačne…
Tá banda idiotov, ktorá nevie vypočítať ani rovnicu o dvoch neznámych si myslí, že podľa nich sa bude točiť zemeguľa ? Občania, ignorujte tú svoloč. Prestanťe chodiť do divadla a kín. Čítajte radšej knihy. Určite máte lepšie predstavivosť ako nejaký buzerantský progresivistický režisér, typu “ Árpi Sszoltész“, Šimečka, Leško a spol.
..jednoznačný súhlas….!!
Dekadentná kultúra, ktorú produkujú, nikomu chýbať nebude.