Premiér Fico po nedávnom vystúpení v Ruskej televízii opäť raz polarizuje spoločnosť na tých, ktorí by s radosťou rozpútali totálnu vojnu proti Rusku a tých, ktorí by najradšej oživili ,,stratenú všeslovanskú vzájomnosť“ postavenú na pamätníkoch z druhej svetovej vojny. Skôr ako si pozrieme večerné správy a vyberieme ,,správnu stranu“ prelistujme si pár strán z pera klasika svetovej diplomacie Samuela P. Huntingtona. Jeho Stret civilizácii (Clash of civilizations) je aktuálny aj po troch dekádach od svojho vzniku.
Huntington vychádza z predpokladu, že svet sa po rozpade dvoch ideologických blokov (kapitalizmu a socializmu) pretransformoval do podoby civilizačných celkov (okruhov), ktoré pripomínajú tektonické dosky. To, čo určuje civilizačné okruhy, nie je ekonomické zameranie (ako v čase studenej vojny,) ani jazyk a etnikum, ale totožná historická, náboženská, kultúrna a právna tradícia. Rozhodujúca otázka usporiadania sveta po skončení studenej vojny nie je: kam patríme? (pretože kapitalizmus už nemá konkurenta) ale kto sme? Podľa Huntingtonovej tézy existuje deväť civilizácii: západná, pravoslávna, islamská, hinduistická, budhistická, čínska, japonská, latinsko – americká, a africká civilizácia. Na hraniciach civilizácii dochádza k otrasom podobne, ako v prípade tektonických dosák. Civilizačné otrasy sú sprevádzané vojnami, etnickým násilím a spormi, ktorých dozvuky často pretrvávajú dodnes (Arménsko, Bosna a Hercegovina, Izrael, Sudán, Pakistan, Ukrajina atď.) Príčiny stretov medzi civilizáciami vidí Huntington v hlbokých historických sporoch a neporozumení, ktoré by sme mohli prirovnať k trhlinám v zemskej kôre, k pomyselným ohniskám zemetrasení. Ideálnym príkladom je Bosna a Hercegovina, kde sa stretávajú tri civilizačné okruhy. Spojiť pravoslávnu tradíciu, so západnou demokraciou a islamským právom je dosť problematické. O čom vypovedá aj nedávna história tejto krajiny. V prípade Ukrajiny, Huntington predikoval možný konflikt s Ruskom už začiatkom deväťdesiatych rokov. Vychádzal z predpokladu, že Ukrajina je zdanlivo civilizačne jednotná, ale historicky rozpoltená medzi pravoslávnu civilizáciu ako dedičstvo Kijevskej Rusi, neskôr cárskeho Ruska a západnú civilizáciu odvodenú od Poľsko – Rakúskeho vplyvu (pokiaľ máme byť dôslední nesmieme opomenúť vplyv Osmanskej ríše a Tatárov.) Ak sa na Ukrajine stretávajú pozostatky troch civilizácii, je len otázka času, ktorá veľmoc to využije vo svoj prospech. Aj preto uvažoval o možnom rozdelení Ukrajiny na východnú a západnú. Z Huntingtonovho pohľadu malo bývalé Česko – Slovensko to šťastie, že je súčasťou rovnakej civilizácie a hranice západu sú situované viac na východ ako by sme predpokladali. Huntington nebol na rozdiel od svojho ideologického protivníka Francisa Fukuyamu idealista. Uvedomoval si úskalia západu: nelichotivé populačné trendy a atomizáciu spoločnosti. Vnímal nastupujúci radikalizmus islamu aj vzostup Číny. Zároveň upozorňoval na nebezpečenstvo vyvážania západnej demokracie do krajín tretieho sveta. Patril skôr k zástancom Kissingerovej diplomacie založenej na rovnováhe síl než k Brzezinského línii amerických jastrabov. Zdôrazňoval potrebu vytvorenia svetového poriadku založenom na spolupráci, pričom upozorňoval na nutnosť porozumenia a kooperácie medzi lídrami a duchovnými vodcami civilizácií. V opačnom prípade sme odsúdený na stret, ktorý ma vždy porazenú stranu.
Nie je v moci väčšiny čitateľov vyriešiť problém usporiadania sveta ani konflikt na Ukrajine. Ak chceme súčasnému konfliktu na východ od hraníc, aspoň trochu porozumieť mohli by sme si namiesto horúcich správ na internete prečítať s chladnou hlavou Stret civilizácií.
Autor: Dominik Petruška
pán premier, nič nepolarizuje, jednoducho hovorí reálnu pravdu v danom období, nič iné.Tak to v skutočnosti teraz na svete je.