Voľby v Gruzínsku nádherne ukázali nielen dvojaký kilometer Západu, ale doslova nenávisť a huckanie na prevrat v podaní bruselských a washingtonských politikov. Hlavnou „chybou“ staronovej gruzínskej vlády je, že chráni národné záujmy a nechce otvoriť druhý front proti Rusku. A to doslova. Západ podľa zakladateľa vládnej strany Gruzínsky sen Bidzina Ivanišviliho požadoval, aby Gruzínsko začalo vojnu s Ruskom, a to „aj keď len na tri alebo štyri dni“. Ukrajina stráca územia rekordným tempom. Už aj významný ukrajinský veliteľ – generál Dmytro Marčenko priznal, že ukrajinský front na Donbase padol. Blížia sa americké prezidentské voľby, ktoré ale Kamala Harrisová a za ňou stojaci Demokrati nemajú vôbec isté. Briti im na pomoc posielajú stovku svojich špecialistov.
Ukrajinský front na Donbase padol. Už nejde len o metaforu alebo zbožné prianie Rusov, ale o tvrdú realitu. Priznal to už aj významný ukrajinský veliteľ – generál Dmytro Marčenko. Ukrajina na Donbase stráca územia rekordným tempom. Podľa reportéra nemeckého Bildu Juliana Röpkeho hovoríme o strate cca 2 – 5 km denne. Ak nie viac. Ruská armáda za posledný týždeň obsadila mnohé osady a dve významné mestá – Gornjak a Selidovo. Boje sa tak presunuli do ďalšieho významného mesta Kurachovo. Pád mesta Toreck je už tiež predo dvermi. A Rusi sa približujú aj ku Kupjansku a Pokrovsku.
Nemožnosť poraziť ruskú armádu tak začína priznávať aj samotný kyjevský režim a Zelenského kancelária. Rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou sú nevyhnutné a musia sa začať čo najskôr, uviedol poslanec Najvyššej rady Jevgenij Ševčenko. Samotná šedá eminencia kyjevského režimu Jermak vyzval na rokovania o podmienkach hraníc z roku 2022. Teda z času, kedy Západ zhatil Istanbulskú mierovú zmluvu. Zaujímavosťou na tomto vyjadrení je, že Kyjev už nepožaduje návrat k hraniciam z roku 1991. Uspokojí sa teda bez Krymu a Donbasu.
O tom, aké sú veci katastrofálne, svedčí aj fakt, že vrchný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Syrskij nariadil presun technického personálu vojenského letectva do peších jednotiek. Informovala o tom zástupkyňa Najvyššej rady Maryana Bezuglaya. Len deň pred tým prišli informácie, že to isté nariadil 20%-tám vojenských lekárov. Najvyšší súd Ukrajiny označil situáciu s dezerciou v ozbrojených silách Ukrajiny za kritickú. To všetko jasne svedčí o tom, že Kyjevu a chýbajú nielen zbrane a technika, ale najmä ľudské sily a situácia na fronte je na pokraji katastrofy. Pritom Kyjev stále vedie vojnu aj na ruskom území, kam na istú smrť poslal svoje najelitnejšie jednotky. Rusi totiž nikoho cudzieho na svojom území nešetria a postupne kyjevské vojská a žoldnierov likvidujú alebo vytláčajú z oblasti. Straty len v tomto úseku frontu sa od augusta počítajú na viac ako 26 000 vojakov a žoldnierov.
V Gruzínsku sa skončili voľby. A dopadli podľa očakávania. No nie podľa očakávania Západu. Vyhrala ich totiž drvivou väčšinou doterajšia vládna národná strana Gruzínsky sen. A to nesedí Západu, pretože ten sa spoliehal na euroatlantickú opozíciu a prezidentku s francúzskych občianstvom Salome Zurabišvili, ktorá je ukážkovým príkladom protištátneho živlu. Nielenže ide proti národným záujmom krajiny a gruzínskeho ľudu, ale po voľbách doslova vyzvala na masívne protesty a prevrat. Práve ona s opozíciou mali vohnať Gruzíncov do náručia EU a NATO a otvoriť nový front proti Rusku.
Západ podľa zakladateľa vládnej strany Gruzínsky sen Bidzina Ivanišviliho skutočne požadoval, aby Gruzínsko začalo vojnu s Ruskom, a to „aj keď len na tri alebo štyri dni“.Bidzina Ivanišvili pre televízny kanál Imedi doslova povedal: „Pamätám si, čo mi povedal bývalý premiér Irakli Garibašvili. Rozprával sa s ním vysoký predstaviteľ jednej zo západných krajín, ktorý naňho tlačil, aby otvoril druhý front proti RF. Irakli sa spýtal: „Áno, ale koľko dní si myslíte, že môžeme bojovať s Ruskom, koľko dní to vydržíme?“ Povedal mu tri alebo štyri dni. Povedal: „A kvôli týmto trom alebo štyrom dňom nás chcete zničiť?“ Odpovedal mu: „Vás sú 3 až 4 milióny, nezabijú vás všetkých za tri štyri dni. Potom môžete v lese založiť partizánske hnutie a my vám pomôžeme a budete s Rusmi bojovať.“
Ivanišvili poznamenal, že táto udalosť pomohla vládnej strane, aby sa ešte viac spojila a začala tvrdo vystupovať proti takýmto výzvam. A dodal, že Ukrajina a Gruzínsko neboli v roku 2008 prijaté do NATO preto, aby mohli byť živou silou vo vojnách proti Rusku. Asi toľko k „partnerstvu“ s USA a Západom. Pre nich sú ostatní len mäso na boj s Ruskom.
USA sa po voľbách začali vyhrážať Gruzínsku ďalšími dôsledkami, ak si staronová vláda zachová súčasný kurz. Naznačil to hovorca amerického ministerstva zahraničia Matthew Miller.Európska komisia uviedla, že rokovania o vstupe Gruzínska do EÚ sa prakticky zastavili a vyzvala krajinu, aby vykonala komplexnú volebnú reformu, ako vyplýva zo správy rezortu o pokroku kandidátskych krajín pri implementácii odporúčaní na vstup do EÚ. Dokument naznačuje, že Brusel je nespokojný s výsledkami parlamentných volieb. Predsedníčka EK Leyenová sa dokonca ukázala v Tbilisi a podporila protesty proti vláde.
Voľby v Gruzínsku tak nádherne ukázali nielen dvojaký kilometer Západu, ale doslova nenávisť a huckanie na prevrat v podaní bruselských a washingtonských politikov. Hlavnou „chybou“ staronovej gruzínskej vlády je len to, že chráni národné záujmy a nechce otvoriť druhý front proti Rusku a urobiť so svojich ľudí mäso pre ruské delá.A to sa neodpúšťa.
S voľbami to ale nie je ružové ani v samotných USA. Kamala Harrisová a za ňou stojaci Demokrati nemajú výhru vôbec istú. Okrem toho, že sa v nedávnych rozhovoroch ukázala ako veľmi slabá kandidátka, jej „kolega“ Joe Biden označil občanov svojej krajiny, ktorí sa chystajú voliť Trumpa,za odpad. V reakcii na výstup Trumpovho priaznivca na víkendovom zhromaždení v New Yorku povedal: „Jediný odpad, ktorý vidím, sú Trumpovi priaznivci.“ Hoci Biden svoje vyhlásenie neskôr miernil, z toho sa už ťažko vyzuje a Trump to hneď využil, keď povedal: „Je to hrozné. Odpustite mu. Nevie, čo hovorí.“
Aj preto sa Harrisovej štáb začal od Bidena v rámci kampane dištancovať. „Tím Harrisovej sa domnieva, že Biden je v kľúčovom okamihu kampane politickou príťažou, ale zdráha sa mu výslovne povedať, aby pre ňu neviedol kampaň. Harrisovej štáb stále odpovedá: Ozveme sa vám,“ uvádza Axios.Okrem toho, tri veľké americké denníky stiahli svoju podporu kandidátom v prezidentských voľbách. A keďže dovtedy podporovali z drvivej väčšiny kandidáta Demokratov, tak vlastne zrušili podporu Kamale Harrisovej. Reč je o Washington Post, USA Today a Los Angeles Times. Ide o bezprecedentný krok, ktorý hovorí sám za seba.
Dobre našliapnuté to má aj samotný Trump. Jednak preto, že chce ísť cestou „America first“ a navrátiť jej zašlú slávu, jednak, že chce ukončiť financovanie kyjevského režimu. A najnovšie Američanom sľúbil, že ak vyhrá voľby, už ich viacnepošle bojovať do zahraničia v nezmyselných vojnách. Pripomenul, že pod jeho vedením USA nezačali žiadnu vojnu. „Nemali by sme posielať deti do vojny, aby ich vyhodili do vzduchu za nejakú krajinu, o ktorej ste nikdy nepočuli. Nepošlem vás bojovať a umierať v hlúpych zahraničných vojnách, ktoré nemajú konca.“ A to je niečo čo môže u mnohých voličov naozaj zabodovať.
O tom, že Deep State v zastúpení Demokratov nemá opraty pevne vo svojich rukách dobre svedčí aj fakt, že Briti Demokratom na pomoc poslali svojich špecialistov. Labouristická strana vyslala stovku špecialistov, aby zabránili Trumpovi stať sa prezidentom. A boli vyslaní najmä do štátov, v ktorých má Trump náskok alebo v ktorých voliči zatiaľ nie sú rozhodnutí. Ak si myslíte, že ide o zasahovanie do amerických volieb v prospech jedného z kandidátov, tak tomu určite nerozumiete a šírite „dezolátsky hoax“. Do volieb predsa vždy zasahuje len Rusko a najnovšie aj Irán a Čína. Briti len bratsky pomáhajú Deep Stateu odstrániť Trumpa.
Keď to doposiaľ, už trikrát po sebe, nevyšlo fyzicky, tak aspoň volebne, napr. v korešpondenčnom hlasovaní. Už vo veľmi blízkej dobe sa tak ukáže, kam bude USA a s nimi celý západný svet smerovať – či naberie smer normalizácie a urovnania bezprecedentného množstva začatých konfliktov alebo globálnej konfrontácie…
Zdroje:
https://civil.ge/archives/632219
https://www.yahoo.com/news/usa-today-joins-the-washington-post-and-la-times-in-not-endorsing-a-presidential-candidate-heres-a-closer-look-at-the-controversy-173021069.html
https://news-pravda.com/world/2024/10/27/810750.html
Autor: Ing. Martin Bago
