O tom, že aj zdravotníctvo je často biznis pochybuje jedine ten, kto posledné roky spal pod skleneným vekom ako snehulienka.
Mrzí ma, že peniaze sú často tým, čo zmenilo tento humánny rezort na biznis.
Ja osobne vnímam zisk nasledovne. Ak by som ako lekár zachraňoval vaše dieťa, budete sa pozerať na nejaký zisk?
Zmysel mojej práce je prinavracať zdravie a zachraňovať životy, čo je pre spoločnosť nevyčísliteľný zisk.
Ak uzdravím človeka v produktívnom veku a tým zabezpečím, aby nebol do smrti invalid, aby nepoberal dlhé roky invalidný dôchodok a drahé lieky z poistenia, ale naopak ho vrátim do života, kde bude najbližšie roky aktívne pracovať a odvádzať všetky odvody a dane vnímam ako vysokú hladinu užitočnosti.
Čo sa týka požiadaviek lekárov.
Ak lekári a zdravotné sestry nedostanú svoje, teda podstatné zvýšenie platov a nechali by pacientov v nemocniciach bez zdravotníckej obsluhy, tak by taktiež hrozila havária s veľkými zdravotníckymi škodami pre obyvateľstvo.
Situácia v zdravotníctve a školstve sa začala meniť k horšiemu už od počiatkov existencie tejto republiky, aj chybami vlád, nie je možné ich v podstate pripisovať jednej vláde.
Je dôležité zabrániť prehlbovaniu problémov s nedostatkom zdravotníkov a zamerať sa na zlepšenie pracovných podmienok, ktoré by prilákali mladých ľudí do sektora.
Navyše populácia starne, je čoraz chorľavejšia, a tak rastie aj dopyt po tých, čo sa dokážu o pacientov postarať.
Lenže ak sa pozrieme na situáciu v zdravotníctve cez ukazovateľ príjmov, ako to má vnímať priemerný občan?
Nemyslím na otázku/fenomén závisti.
Krajina | Priemerná mzda v hospodárstve (mesačný v EUR) | Priemerný plat lekárov (mesačný v EUR) | Priemerný plat lekárov ako násobok priemernej mzdy krajiny | Priemerný plat sestier (mesačný v EUR) | Priemerný plat sestier ako násobok priemernej mzdy krajiny |
Slovensko | 1 430 | 4 561 | 3,2 | 2 100 | 1,47 |
Česko | 1 753 | 4 434 | 2,5 | 2 674 | 1,53 |
Poľsko | 1 649 | 3 792 | 2,3 | 2 305 | 1,40 |
Nemecko | 4 479 | 7 588 | 1,7 | 4 299 | 0,96 |
Osobne nevidím problém v nedostatočných príjmoch ako takých, ale v systéme finančných tokov, hospodárenia s financiami v rezorte.
Zdá sa mi, že z niektorých lekárov sa stali už politici, ktorí hrajú politickú hru, čo so zdravotníctvom veľa spoločného nemá.
Reforma systému by sa mala sústrediť na vzťah medzi pacientom a zdravotníctvom, nie na konkurenčné vzťahy medzi poskytovateľmi starostlivosti.
A mala by sa sústrediť na to, čo je pre ľudí dôležité. A tým je naše zdravie a teda systém zdravotníctva využívať čo najmenej.
Štát by mal dôstojne biznisu konkurovať svojou praxou, nie iba zákonmi nastavovať štandard.
S biznisom v zdravotníctve nemám žiadny problém tam, kde v užšom nejde o zdravie typicky plastické chirurgie na želanie, čiže subjektívne vnímané skrášlenie.
Zásadný problém s ním mám v tých zvyšných prípadov hlavne tam, kde podľa môjho cítenia má fungovať princíp solidárneho poistenia a štátnej garancie zdravia občanom krajiny.
Zmena v myslení i vnímaní zdravotníctva je potrebná u všetkých účastníkov trojuholníka. Pacient, poskytovateľ, poisťovňa a to smerom k väčšej zodpovednosti každého z nich za svoju oblasť pôsobnosti.
Odmietam systém, ktorý je nastavený len na vytváranie profitu a nie spoločenského blaha.
Čo mne osobne v súčasnej medicíne tiež chýba, je obyčajný ľudský prístup. Dokonca je taký vzácny, že je vlastne alternatívny.