17. November je deň, keď si pripomíname udalosti Novembra 1989.
Spätne si myslím, že to bola ušľachtilá revolúcia. Revolúcia však z princípu asi nemôže byť ušľachtilá. Dôsledky tohto paradoxu pociťujeme dodnes.
Uplatňujúc techniku pozorovania vnímam to tak, že tak dlho po revolúcii sa pokora vytráca a s ňou aj etika a slušnosť.
Za 35 rokov sa dosť zmenil obraz človeka v jeho dimenziách psycho-sociálnych a hodnotových.
Dnes ľudia aj pod vplyvom spoločenskej nálady a obrazu spoločnosti majú veľa nárokov, veľa chcú, veľa žiadajú, majú pocit, že oni sú tí vyvolení, ktorí majú na všetko právo.
Ale povinnosti, zodpovednosť a hlavne ochota dať niečo zo seba to ubúda.
Žijeme v dobe, kde vzdelanie sa moc neuplatňuje, múdrosť je v nekonečnu a rozumu málo.
Táto neistá situácia otvorila stavidlá zlosti, hnevu a agresivite. Ako keby si ľudia nevedeli poradiť inak. Svoju frustráciu prenášajú v hneve na iných.
Niekedy by bolo vhodné vypnúť Facebook, aby sme prestali ukazovať svoju hlúposť. Sociálne siete sú často priestorom, kde ľudia, v dojme anonymity vymetajú všetku špinu z vlastného vnútra a často sú plné konšpirácií, pseudofaktov a balastov, na míle vzdialené od reality a vedeckých faktov.
Existuje jeden biblický citát, ktorý hovorí, že ústa hovoria z plnosti srdca. To znamená že naše ústa prezentujú len to, čo skutočne napĺňa náš život.
Asi ho momentálne napĺňa špina a neserióznosť. Nechali sme si život naplniť špinou, veď do neho natečie len to, čo dovolíme.
Hlúposť akosi nechce vymrieť ani naozaj v krízových situáciách. Potrebujeme si ublížiť čo najviac vlastnou hlúposťou.
Negatívum je tiež to, že sa tento štát budoval tak, že sa nechali otvorené dvere ľuďom, ktorí nemali čestné úmysly, ktorí sa dostali k obrovským peniazom nezaslúžene, bez vlastnej práce, zbohatli a poznačilo ich to aj mentálne. Žiaľ, do istej miery ovplyvňujú charakter tejto krajiny.
Ľudia často narážajú na slabú vymožiteľnosť práva a na hranice vlastnej bezmocnosti. Toto je sklamanie a vplýva to aj na naše duševné zdravie.
Taktiež ma mrzí, že sme otroci vo vlastnom štáte. Pracujeme pre zahraničné korporácie. Už skoro nič nevlastníme a nevieme nič ovplyvniť.
Nechcem mudrovať ako sa mal vyliečiť predošlý systém. Samozrejme, bola tu geopolitická situácia, z ktorej vyplynula železná opona.
Neviem možno stačilo tieto prekážky odstrániť a transformovať to s citom a nie hurá systémom.
Našu budúcnosť vidím v hodnotách, ktoré by spojili národ.
Taktiež bude potrebné zmieriť sa sám so sebou a s tým, čo som robil zle, pretože to je veľmi dôležité. Ak budeme schopní mať dôveru aj k ľuďom s inými charakteristikami a názormi aj v zložitých situáciách, získame nepomerne vyšší sociálny kapitál. V tej chvíli spoločnosť začne nepomerne lepšie fungovať.
Verím v evolúciu a v prirodzenú potrebu človeka po harmónii a zmysle bytia.
