Človek ako jednotlivec, i ľudia ako celok, sú organicky prepojení s prírodou, ktorá ovplyvňuje ich životy, podmienky, niekedy i problémy.
Ale aj ľudia vplývajú na prírodu vlastnou aktivitou, čo sa odráža v premenách i problémoch života.
V tomto prepojení sme prežili dobu boja o holý život a musíme si navyknúť na dobu relatívneho dostatku. Svaly a šikovnosť v love, boji, nahradili slová, realita sa zvirtualizovala.
A nie sme na to navyknutí. Nie v tej miere ako je dnes. Žijeme abstraktnejšie ako kedykoľvek predtým.
Môžeme si dovoliť sny, lebo máme šancu ich splniť. Každý človek môže byť vládcom a celebritou. To je nielen sloboda, ale aj jarmo.
Keď sny dosahujú len limity vopred určeného postavenia, neprichádza trápenie, pocit zlyhania nad vlastným osudom.
Jednou z tragédií dnešnej mládeže je aj bremeno možnosti úspechu. Nie drobného úspechu.
Obrovského úspechu. Všade je veľa príkladov. Tu sa z bežného decka stal celosvetový youtuber, tu z mladej slečny influencerka so slušným príjmom.
Ten mamon úspechu zväzuje ruky a nohy. A fakt je, že sa hromadne strácajú tie základné pocity.
Ako napríklad služba sebe, rodine, kolektívu. Každý chce byť primadona a nikto nechce byť len zborista. Lebo nám ten odkaz osobného úspechu visí pred očami ako mrkva pred somárom.
Kým sa tomu prispôsobíme tak uplynie nejaká doba. A jedno z tých prispôsobení bude aj biologická evolúcia.
Prečo je dnes napríklad toľko autistov . V tomto prípade ide o závažnú vývinovú poruchu, ktorá zasahuje celú osobnosť.
Prečo je toľko ADHD . V tomto prípade ide o poruchu pozornosti s hyperaktivitou.
Vo svojej profesijnej role sa s týmito diagnózami stretávam, preto to môžem potvrdiť.
Som hrdý na kvalifikovaný tím odborníkov v našom IPR, ktorý sa snaží žiakom s týmito diagnózami pomáhať .
Pre našich žiakov a klientov je dôležité, že majú pri sebe silnú, triezvo uvažujúcu a nápomocnú skupinu odborníkov.
Kde však hľadať príčinu týchto diagnóz? Podľa psychiatra to je aj biologicko evolučná odpoveď na sociálne zmeny.
Na umelé, viac virtualizované než reálne prostredie. A s tým súvisí aj ten nárast psychických porúch.
Evolúcia nepustí. Prežijú tí najprispôsobivejší. Nie najbohatší, ani nie najsilnejší. Ani nie najmúdrejší.
Lebo taká je evolúcia. A cesta k blahobytu, teda cesta za energiou bude pokračovať. Je to v osude každej živej bytosti. Honba za energetickým nadbytkom.
Bude zle. Bude aj dobre. A bude zase zle a dobre. Kráčame po dlhých schodoch, ktorým nedovidíme ani na začiatok a už vôbec nie na koniec.
Ale stúpame. Pomaly, možno bolestne a krvavo. Ale stúpame.
Ako mi napísal môj priateľ psychiater. Ja som v tomto dlhodobo optimista. Aj keď krátkodobo pesimista.
