Sodoma, Gomora! Francúzsky prezident Emmanuel Macron si na summite krajín G20 podal ruku s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom! Dokonca – a to už je hrôza si to čo i len predstaviť – s ním prehodil pár slov! Ako to, že naša proamerická piata kolóna ešte nezaujala rozhodné stanovisko? Nedostal vari Šnídl a Goda noty spoza oceánu? Vypadol červeným denníčkom server? To je trestuhodné! Sú povinní čo najrýchlejšie odhaliť a zavrhnúť tohto napomáhača kremeľských záujmov v Elyzejskom paláci! Takýto záškodnícky krok francúzskeho prezidenta treba rozhodne odsúdiť minimálne rovnako tvrdo ako stretnutie Blanára s Lavrovom a ja verím, že naši udatní chlapci na to majú odvahu! 🤞
No a teraz vážne. To, čo sa deje vo svete, je také absurdné, že každý náznak normálnosti je osviežujúci. Áno, každý dialóg by mal byť vítaný, nie odsudzovaný a škandalizovaný. Situáciu okolo Ukrajiny potrebujeme nanajvýš akútne deeskalovať, nie zvyšovať napätie až za hranu rizika jadrovej vojny. Pre tupcov z vojnového tábora je príznačné, že dostávajú moralistický záchvat len z toho, že sa niekto s niekým stretol a nezaujíma ich obsah rokovaní. Vďaka tejto hystérii dodnes nevieme, prečo požiadal Sergej Lavrov Juraja Blanára o stretnutie.
Podobne je to aj v prípade telefonického rozhovoru nemeckého kancelára Olafa Scholza s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Veľmi pochybujem, že mu zavolal len preto, aby rozhodne odsúdil ruskú agresiu. To by sa ho asi Putin so zdvihnutým obočím flegmaticky spýtal, či je to všetko, čo mal na srdci a celé by to rýchlo ukončil. Všetko nasvedčuje tomu, že Scholz konal s určitým poverením západného spoločenstva. Macron to byť nemohol, lebo si chce zachovať tvár, senilný Biden už tobôž nie a Starmer je hlupák. Je teda viac než pravdepodobné, že Scholz volal do Moskvy, aby Putina varoval, že ak nebude ochotný ihneď rokovať, Spojené štáty povolia nasadenie rakiet dlhého doletu. Putin to podľa všetkého vyhodnotil tak, že za súčasnej situácie, keď sa mu darí na bojisku, nemá dôvod ponáhľať sa s rokovaním. Ukrajinská armáda je na pokraji zrútenia a zúfalý Západ – ktorý najprv arogantne nechcel o rokovaní ani počuť, a teraz vysiela zúfalé signály, ktoré Kremeľ nevypočul, lebo usúdil, že Severoatlantická aliancia ešte nie je dosť ponížená – za žiadnych okolností nechce prijať porážku.
V tejto hre nervov treba zintenzívniť predovšetkým diplomatický tlak, nie tváriť sa, že s Putinom nehovoríme. To sa týka aj mojich výhrad k spôsobu kontaktov slovenskej diplomacie s ruskou stranou. Už veľakrát som zdôraznil, že nie som proti komunikácii s Ruskom. Ale musí dávať širší a hlbší zmysel ako formálne imidžové aktivity na obalamutenie domáceho publika. Nech si Andrej Danko pokojne cestuje do Moskvy. Ale ak tam má také dobré vzťahy ako tvrdí, nech tam ide so širším diplomatickým poverením alebo sprostredkovateľskou misiou (teraz dajme bokom úvahy, či takáto úloha nie je nad sily a schopnosti nášho podpredsedu parlamentu).
Našou úlohou teraz naozaj nie je ďakovať Rusom v novembri za oslobodenie a vyslovovať lásku k ruskému ľudu, ale prinútiť Putina sadnúť si za rokovací stôl. A mal by to počuť práve od tých, ktorí sa označujú za priateľov Ruska, lebo priatelia sú na to, aby spolu hovorili úprimne a povedali si aj veci, ktoré sa iní neodvažujú povedať. Druhá možnosť, ako byť užitočný, je tá, o ktorú som sa usiloval vo funkcii poradcu premiéra niekoľko mesiacov: využiť Bratislavu ako miesto sprostredkovania rokovaní alebo prvých kontaktov znepriatelených strán. Je pre mňa sklamaním, že súčasná vládna garnitúra dáva prednosť formálnej teatrálnej sebaprezentácii pred efektívnou prácou s výsledkami. Ale je nad slnko jasnejšie, že Európa zúfalo potrebuje diplomaciu. Rakety nám mier neprinesú.
Zdroj: Facebook
