O historickom kontexte, politických i vojenských reáliách a hodnotovom smerovaní nášho proti-nacistického odboja, ktorý sme neskôr nazvali Slovenským národným povstaním, by sa dali písať knihy (a že sa ich aj napísalo – bolo by dobré ich aj čítať).
Pri tejto príležitosti by som rád poznamenal, že SNP sa uskutočnilo preto, že nás napadli i zradili naši západní ,,partneri“.
Vývoj bol takýto:
V dôsledku prvej svetovej vojny sme sa (Česi a Slováci) pričinili o rozbitie oslabeného Rakúsko-Uhorska, ktoré nedokázalo vyriešiť oprávnené národnostné požiadavky svojich obyvateľov.
Vznikla prvá Československá republika. Tá prišla s nápadom vyriešiť národnostné požiadavky svojich občanov koncepciou jedného československého národa, ktorý si z pozície svojej väčšinovosti mohol dovoliť politicky ignorovať Nemcov (a určitým spôsobom aj Maďarov a Rusínov – pričom tí prikladali polienka do ohňa svojím spôsobom).
Keďže ČSR nenašla spôsob, ako etnických Nemcov (a Maďarov) zapojiť do politického života novej republiky, tí hľadali podporu pre zmenu štátnych hraníc a tým aj realizáciu ich národnostných požiadaviek na druhej strane hraníc – u politikov v Berlíne a v Budapešti.
ČSR následne svoju existenciu skúsila ukotviť vojenskými dohodami so západnými mocnosťami (Veľkou Britániou a Francúzskom), so Sovietskym zväzom a tzv. Malou dohodou (orientovanou proti snahe maďarskej vlády v Budapešti revidovať mladé hranice stanovené Trianonskou zmluvou).
Západné mocnosti pozerali na existenciu ČSR ako na nástroj širšieho boja proti kontinentálnemu stredoeurópskemu Nemecku a východoeurópskemu Rusku. Vôbec im nešlo o ľud ČSR. Rovnako vnímali aj Poľsko, Maďarsko, Bulharsko, či Rumunsko.
Keďže Nemci odmietli plniť absurdne tvrdé povojnové reparácie svojim západným susedom, začali sa mobilizovať a pripravovať na vojnu. Na úvod chceli zmeniť štátne usporiadanie na svojich hraniciach a následne v Európe i v celom svete (ktorý väčšinovo ako svoje kolónie okupovali ich západní susedia).
Keď sa Nemci rozhodli rozbiť ČSR, naši dohodoví spojenci nás zradili. Nestáli sme im za námahu a životy ich občanov – vojakov. Predpokladali, že s Nemeckom sa dáko dohodnú alebo aspoň získajú dáky čas na prípravu k novej vojne. Najlepšia dohoda by bola, ak by Nemci zaútočili na Sovietsky zväz a vykrvácali tam – lebo ak by nie, stali by sa príliš silnými a časom by určite požadovali prerozdelenie kolónií kade-tade po svete. A o tie by sa museli podeliť ostatné západné štáty, ktorých životná úroveň stála práve na týchto kolóniách.
Nemci prišli s ideológiou nacizmu, ktorej podstata bola v tom, že Slovania, Židia i Cigáni sú menejcenné rasy. Riešením bolo prvých menovaných zotročiť a čiastočne vyvraždiť a tých ďalších iba vyvraždiť (ideálne v pracovných koncentračných táboroch).
Po rozbití ČSR u nás zriadili svoju prevodovú páku nazvanú Slovenský štát. Bežné veci si riadili podriadení sami, dôležité nemeckí poradcovia na ministerstvách. Čechom sa nedostalo ani to – museli vystačiť s protektorátom.
Nacisti si to skúsili vojensky rozdať so všetkými naraz (podobnosť s dnešnými geopolitickými pomermi je čisto náhodná). Veď boli árijci a vyvolená rasa… pri dobrej organizácii a vojenskom odhodlaní by to mohli zvládnuť. Koniec-koncov, boli to oni, kto bol utláčaný západnými partnermi. Spomínate si, ako sa nechceli podeliť o svoje kolónie? Oni môžu mať svojich otrokov a nemeckí árijci nie? To predsa nie je fér!
Nacisti rozbili Poliakov, Francúzov, Holanďanov, Belgičanov i severské štáty, no z dôvodu prílišného odporu Sovietskeho zväzu (ktorý neočakávali, nakoľko tento kolos výrazne podcenili) nevydržali tlačiť na Veľkú Britániu až do jej pádu (a mala ku nemu veľmi, veľmi blízko).
Medzičasom sa nacisti stali oficiálnym spojencom ich prevodovej páky zvanej Slovenský štát. Naši vojaci tak bojovali s tými ich (vyvolenými árijcami) na východnom fronte. Rusov bolo treba zlikvidovať, boli to predsa podľudia a mali priveľa územia, ktoré im neprináležalo – z logiky veci pochopiteľne. Mohli sa oň aj dobrovoľne podeliť, no ani to sa im nejak (vládcom v Moskve) nechcelo – a to už dobrých pár storočí, ak nie rovno jedno tisícročie.
Mnohým Slovákom (ako aj ino-národnostným obyvateľom Slovenského štátu) sa cudzie nacistické a ani domáce fašistické pomery nepáčili až natoľko, že zorganizovali veľké povstanie voči svojim oficiálnym nacistickým kamošom i vlastným fašistickým kolaborantom.
Naši odbojári svoj boj vojensky nevyhrali, no politicky to bol obrovský úspech, nakoľko samotná skutočnosť, že naša spoločnosť našla silu pre tento odboj, nás postavil na stranu víťazov. A práve táto skutočnosť by mala byť tým, čo by sme si mali pripomínať.
Pripomínať si SNP a jeho význam obzeraním vojenskej techniky je naproti tomu úplne neadekvátne až absurdné. Tí ľudia nebojovali preto, aby sa tešili z výdobytkov armádnych inovácií a nových super zbraní. Oni bojovali za svoju slobodu – národnú, ekonomickú, i politickú. (Moji starí rodičia sa toho boja zúčastnili – a určite by nechceli salutovať novým obrneným vozidlám 8×8 alebo húfniciam či tankom).
Nacisti síce potlačili naše povstanie, no prehrali vojnu. Z našich predkov si tak nestihli očalúniť sedačky ani si nimi dobre namydliť ruky. Mnohí sa však zakuklili a zaliezli do dier, odkiaľ infikovali ďalšie generácie svojich nových potomkov. Časť z nich sa zakuklila priamo v Nemecku, časť odišla do Južnej Ameriky (najmä do Argentíny) a časť sa inhibovala na Ukrajine a v Pobaltí.
U nás našťastie skutočných náckov temer niet, hoci naše dezinformačné a konšpiračné médiá na čele s Denníkom N, Aktualitami, SME-čkom a americkou politickou rozviedkou (na čele s Naďom a Valáškom) má za náckov aj klasických slovenských ľudákov. Čiže ľudí, ktorí vidia, že pomery v ich regiónoch idú od desiatich k piatim, z Bratislavy sa im dostávajú akurát tak ,,dobré“ rady a plno kecov, no minimum skutočnej pomoci (alebo sa nájde niekto, kto by chcel tvrdiť, že vyrovnávanie regionálnych rozdielov, podpora poľnohospodárom a ich spracovateľským podnikom či riešenie rómskej problematiky sú prioritami tohto štátu?) a keďže ich požiadavky sú ignorované, hľadajú niekoho, kto aspoň otvorene povie, že kráľ je nahý a ich problémy sú skutočné. Že dotyční zväčša nemajú plán ani schopnosti na vyriešenie ich problémov je už problém svojho druhu. Títo ľudia – voliči – však nie sú nacisti, nemajú program vyvolenej rasy a boja za jej čistotu ani nechcú posúvať hranice štátov. Oni sú len nespokojní s pomermi, v ktorých žijú – a ich nespokojnosť je v mnohom úplne oprávnená.
So skutočnými nacistami, ich potomkami a rôznymi ich klonmi hrajú rôzne spravodajsko-politické hry viaceré mocnosti. Obzvlášť Spojené štát americké sú v tejto disciplíne preborníkom. Hovoria o tom aj odtajnené dokumenty CIA.
Myslím si, že ak si chceme dôstojne pripomínať výročie Slovenského národného povstania, mali by sme začať tým, že z verejného priestoru ,,začneme vysťahovávať“ šíriteľov propagandy, ktorá nemá so skutočnými historickými udalosťami vôbec nič spoločného. A aby bolo jasné: nepožadujem cenzúru. Ja požadujem, aby na tých chrapúňov, ktorí sa snažia o prepisovanie histórie bolo jasne ukázané prstom a aby sa otvorene povedalo, že zavádzajú a klamú. Túto úlohu by si mala vziať na starosti televízia i rozhlas verejnej služby v spolupráci s renomovanými historikmi. Mali by ich pozvať, aby v dákej relácii porozprávali tie svoje nezmysly, čo verejne píšu na fcb. a nestranne, odborne a v súlade s historickými faktami ich rozobrať na súčiastky.
Uctiť si význam SNP, jeho účastníkov a jeho odkaz by sme si mohli a mali aj tým, že by sme konečne vynucovali aj ustanovenia nášho platného trestného zákona. Napríklad jeho ustanovenie zakazujúce hanobenie rasy (aktuálne vnímam podporu nenávisti vo verejnom priestore a aj od verejne činných osôb smerovanú najmä proti Rusom a Palestínčanom, hoci bývalý slovenský mini-ster obrany Naď to svojou fotkou s textom ,,Slovákům a dezolé vstup zakázán” posunul na novú úroveň aj na domácej scéne – vtipné je, že on spĺňa pravdepodobne obe podmienky, ak je teda Slovák, dezolé je určite). Alebo ustanovenia trestného zákona, ktoré by mali stíhať ľudí, ktorí podporujú hnutia smerujúce k potláčaniu základných práv a slobôd – čiže napríklad hajlujúcich imbecilov alebo ich súkmeňovcov verejne nosiacich nacistickú symboliku. Páčilo by sa mi, ak by voči takýmto ľuďom prokuratúra začala konanie práve dnes – na 80. výročie boja voči tomuto bezprecedentnému zlu.
Záverom by som ešte rád poznamenal, že pozerať sa na dejiny iba z malého uhla našich vlastných dejín (čiže uhorských, rakúsko-uhorských, československých či slovenských) nedáva zmysel. Dejiny a geopolitické dejiny obzvlášť dávajú zmysel iba v širokom kontexte. Iba tak je možné pochopiť, prečo je dnes svet taký, aký je… a aj to, aké možnosti vývoja tento svet čakajú.
Bez poznania minulosti nie je možné rozumieť súčasnosti a bez porozumenia súčasnosti niet možnosti predvídať budúcnosť. Nuž a budúcnosť je to, na čo by sme sa mali pripraviť (aj ako jednotlivci aj ako štát). Inak budeme vždy iba vo vleku udalostí a náš vplyv, možnosti ovplyvňovať aktuálne dianie budú minimálne.
Uverejňujeme so súhlasom autora.
Prevzaté od: noveslovo.eu
