Čo je škoda. Mediá mohli trochu viac priblížiť detaily toho teatrálneho predstavenia. Naplno zrkadlilo trpkú, krutú tragikomédiu krajiny a jej divadelného prezidenta.
Ten totiž včera v kyjevskom parlamente predstavil zaujímavé perly. Okrem iného ponúkal EÚ a USA široký prístup k prírodným bohatstvám Ukrajiny v rámci akéhosi bližšie nešpecifikovaného špeciálneho režimu.
Proste: ešte ma nejako podporte a ja vám vybavím ťažbu nerastných surovín aj využívanie pôdy ako len chcete.
K tomu žiadal, aby Ukrajina mohla útočiť západnými zbraňami na Rusko bez obmedzení.
To pritom Rusko už pred pár týždňami vybavilo tým, že ohlásilo zmenu jadrovej doktríny. Možnosť, že by z Ukrajiny letel na Moskvu a ďalšie kritické uzly roj výkonných rakiet proste nemôže dopustiť.
A Zelenskyj tiež chcel, aby Ukrajina dostala pozvánku do NATO ešte pred ukončením vojny.
Čo je, samozrejme, contradictio in adiecto: akákoľvek pozvánka do NATO by mala za následok, že vojna by neskončila.
Mimochodom, zaujímavé je, že „mierový plán“ prezident najprv predstavil západným politikom a až potom, včera, vlastnému parlamentu a ukrajinskej verejnosti.
Nie je to prvý raz, čo Zelenskyj teatrálne prilieva olej do ohňa. Pred inváziou napríklad bezpečnostnej konferencii v Mníchove zahlásil, že Ukrajina by sa mohla usilovať o získanie jadrových zbraní.
Proste – posledná vec, ktorú chcete povedať, ak sa vám mocný sused vyhráža vojenskou operáciou, pretože sa obáva, že sa vaše územie postupne stáva z hľadiska jeho bezpečnosti rizikovým.
Podobne na jar, keď (ako potvrdzujú viaceré zdroje) sa začínali zákulisné rozhovory o možnom prímerí, zrazu vydal príkaz na vtrhnutie do Kurskej oblasti. A rozhovorom bol koniec.
Je v tom aj echo situácie na jar 2022, keď časť ukrajinskej politickej elity tlačila na ukončenie bojov a už boli vyjednané podmienky prímeria. Po rozhovore s Borisom Johnsonom Zelenskyj obrátil a žiadne prímerie nebolo.
Teraz na jar nechal ozbrojené zložky zastrašiť okázalými manévrami tajnej služby, ktorá zatýkala, okato obsadzovala niektoré lokality v Kyjeve a podobne. Všetko preto, aby sa z vojny unavení vyšší dôstojníci nezačali búriť.
A tak konflikt pokračuje, hoci Ukrajina stráca čoraz viac územia.
Otázne je, aký dopad má okázalá teatrálnosť prezidenta, s jeho gestami a návrhmi, ktoré zjavne nesmerujú nikam, keď teraz je z konfliktu unavený skoro každý, vrátane veľkej časti západných elít.
Dokonca aj americkou vládou platené médium Slobodná Európa včerajšie divadlo v ukrajinskom parlamente opísalo skôr s rozpakmi. Podobne ostatné západné médiá, tie, ktorým to aspoň okrajovo stálo za pozornosť.
No a západní politici, ktorým, ešte raz, osobne svoj plán predstavil už skôr, neragovali v podstate nijako. Gen tajomník NATO povedal niečo nezáväzné, že o prímerí treba hovoriť a Ukrajina raz bude v NATO, ale k „plánu“ samotnému nepovedal nič.
Zelenského konanie má svoju logiku, aj keď krvavú. Z nepopulárneho prezidenta, ktorý krajinu sklamal, sa vďaka invázii (a mohutnej propagande, dodávanej aj západnými spojencami) stal hrdina odporu.
Akékoľvek prímerie by túto rozprávku skončilo, pretože národ by sa okamžite začal pýtať, načo to všetko bolo, za akú obrovskú cenu.
A tak sa stále naťahuje ilúzia o nejakom údajne možnom ukrajinskom víťazstve.
Samozrejme on sám, až raz bude v nejakom švajčiarskom exile, bude tvrdiť, že Ukrajina mohla vyhrať, len mu teda spojenci bohužiaľ odmietli jeho návrhy na ďalšie veľké dodávky zbraní a útočenie do hĺbky Ruska.
Takto sa raz zjavne bude brániť, v luxuse nejakej vilky pri Zürichu. Alebo kde už bude.
Medzitým prehrala Európa, ktorá Rusko potrebovala, aj materiálne aj duchovne, prehralo Rusko, pre ktoré platí to isté, v opačnom garde.
Úplne zbytočne sa nechalo dopustiť čoraz užšie spojenectvo Ruska a Číny, ktoré nie je v našom, európskom záujme.
A najviac prehrala Ukrajina. Materiálne sa bude dávať dokopy veľmi dlho, navyše prišla o časť obyvateľstva, ktorá sa už z Európy naspäť nevráti. To sú hlavne ženy, ale hneď, ako skončí konflikt, voľný pohyb využijú aj tí mladí muži, ktorí doteraz neutiekli.
V západnej Európe sa na to už zjavne tešia. Ako lacnú pracovnú silu nebude nutné priberať Arabov, proti ktorým sa obyvateľstvo teraz už naozaj búri a volí antiimigračné strany (nie nadarmo von der Leyenová teraz ohlasuje prísnejšiu imigračnú politiku), ale kultúrne o niečo bližších Ukrajincov.
Medzitým najhoršia je tá krvavá cena za všetko: životy ľudí, ktorí v konflikte zahynuli.
Do toho prichádzať so smiešnymi „mierovými plánmi“ ktoré vôbec nikam nevedú tak, ako včera, je už naozaj nechutná tragikomédia.
Zdroj: Facebook
Ani nemohol. Ukrajina môże chcieť vojnu vyhrať, ale nemá šancu a prehrá.