Trest domáceho väzenia je druh trestu, ktorý uloží súd v rámci právoplatného rozsudku. Inými slovami, osoba, ktorá takýto trest dostane, musí byť právoplatne uznaná za vinnú zo spáchania konkrétneho trestného činu. V súvislosti s najnovšou knihou novinára Mareka Vagoviča s názvom Čurillovci sa v mediálnom priestore opakovane šíri hoax, že Čurillovci sú v domácom väzení. Ján Čurilla a jeho kolegovia sú obvinení. Súd v jednom prípade ešte ani nerozhodol, či vôbec prijme obžalobu, v ďalších prebieha iba prípravné konanie (vyšetrovanie).
Viac o domácom väzení: Podľa Trestného zákona takýto trest spočíva v tom, že odsúdený je povinný v čase, ktorý určí súd, zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je táto kontrola nariadená.
Po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže odsúdený opustiť svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka, a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa započítava do výkonu trestu.Ak odsúdený neplní obmedzenia alebo povinnosti vyplývajúce z trestu domáceho väzenia, súd trest premení na nepodmienečný trest odňatia slobody tak, že nevykonaný deň trestu domáceho väzenia sa rovná jednému dňu nepodmienečného trestu odňatia slobody, a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.
Dočasne mimo výkon služby
Ján Čurilla a jeho kolegovia sú dočasne postavení mimo výkon služby. Rozhodol tak minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (HLAS – SD) takmer ihneď po nástupe do funkcie. Dôvodom bolo práve obvinenie našich chlapcov so správnym morálnym kompasom bijúcich s temnými silami.
Doba trvania dočasného pozbavenia výkonu služby policajta je zákone definovaná na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na šesť mesiacov a túto dobu môže výnimočne predĺžiť minister v prípade, ak je proti policajtovi vedené trestné stíhanie, a to až do jeho právoplatného skončenia.
Policajt postavený mimo výkon služby, musí odovzdať zbraň, odznak, preukaz aj uniformu. Rovnako mu siahnu aj na časť platu. Úplne bez eura však neostane. (V prípade právoplatného oslobodenia či zastavenia trestného stíhania, mu peniaze doplatia.) V pracovnom čase sa musí zdržiavať v mieste bydliska. Je to situácia, ako by bol normálne v zamestnaní, nadriadení ho tak môžu kontrolovať.
Marek Vagovič sa pozostavuje aj nad tým, že Ján Čurilla a spol., si nemôžu „ani len odskočiť do obchodu“ alebo na obed. V mnohých firmách, či už ľudia pracujú v kancelárii, robia za pásom vo výrobe alebo na stavbe, tiež nechodia počas pracovnej doby do obchodu. V niektorých spoločnostiach zamestnancom z pracovného času odpočítajú aj čas strávený na cigarete (dokonca aj v médiách). Chcel Marek Vagovič povedať, že Čurillovci bežne počas pracovného času chodili na nákupy?
Dávajú im „fúkať“
Zákon o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch stanovuje, čo sú omamné látky. Ide o také látky, ktoré vyvolávajú psychickú a fyzickú závislosť človeka, pričom dochádza k výraznej zmene správania.
Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zase prikazuje zamestnancom nepožívať alkohol či iné omamné látky pri práci.
Zamestnanec nesmie nastupovať pod ich vplyvom do práce, nesmie ich požívať na pracovisku a v priestoroch zamestnávateľa, nesmie ich požívať v pracovnom čase aj mimo pracoviska. Je tiež povinný podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ, aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok.
Podľa Zákonníka práce sa u bežných ľudí porušenie takýchto povinností považuje za porušenie pracovnej disciplíny a to môže znamenať okamžité skončenie pracovného pomeru.
V korporátoch ale aj malých závodoch sú takéto kontroly úplne bežné. Nečudujeme sa, ani keď pracovníci Sociálnej poisťovne či zástupcovia zamestnávateľa kontrolujú ľudí počas péenky a častokrát sa takáto kontrola liečebného režimu spája aj s kontrolu na prítomnosť alkoholu v dychu.
Povinnosti policajta pri výkon služby upravuje Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. Podľa príslušných ustanovení je vylúčené, aby bol policajt počas služby pod vplyvom alkoholu. Porušenie povinnosti sa rovná porušenie služobnej disciplíny.
Je celkom bežné, že po víkende či voľných dňoch dávajú nadriadení policajtom pri príchode na pracovisko do policajnej budovy „fúkať“ a policajti takéto kontroly väčšinou rešpektujú a nekritizujú. Marek Vagovič však opakovane takéto kontroly Čurillovcov v „domácom väzení“ pobúrene označil za šikanu.
Naši chlapci tvrdia, že pri svojej práci postupovali vždy iba v zmysle zákona, nikdy nevyužívali rôzne „príjemné“ opatrenia za pomoci Zboru väzenskej a justičnej stráže a Pébesky (Prevetívno-bezpečnostnej služby) vo vzťahu k väzobne stíhaným osobám a pre Mareka Vagoviča sa vyjadrili, že prežili útoky mafie. Mali by tak dokázať zniesť aj zákonom dané opatrenia a kontroly.
Poznámka: Oprávnená je však verejná diskusia o tom, či minister vnútra Matúš Šutaj Eštok vôbec mohol obvinených policajtov postaviť mimo výkon služby. Keďže majú status chránených oznamovateľov a minister nežiadal o súhlas Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. V tejto veci sa policajti súdia s ministerstvom a ministerstvo sa zase naťahuje s úradom, ktorý mu udelil pokutu. Ak sa však napokon ukáže, že naši chlapci boli postavení mimo službu nezákonne, môžu sa domáhať odškodnenia.
Autor: Júlia Mikolášiková
Zdroj: blog.sme.sk
keď nepijú curilovci tak pije vagovic a tak vyzerajú aj jeho clanky