Diskusia na palete s televíznym novinárom a moderátorom Milanom Sedláčkom. Jedna z najznámejších tvárí televíznej obrazovky 90. rokov v úvode relácie osvetľuje začiatky svojej profesionálnej kariéry. Vo verejnoprávnej Československej a Slovenskej televízii začal pracovať hneď po Nežnej revolúcii od svojich 26 rokov na základe konkurzu, ktorý vyhral ako čerstvý absolvent Stavebnej fakulty SVŠT v Bratislave spomedzi 600 uchádzačov.
Opisuje svoje zážitky z moderovania hlavnej spravodajskej relácie ČST v Prahe, keď českí editori zámerne nezaraďovali do vysielania príspevky zo Slovenska. Považoval za aroganciu, ktorá podľa jeho názoru výrazne prispela k rozpadu spoločného štátu. Spomenul si aj na nezabudnuteľné okamihy vo Federálnom zhromaždení ČSFR, keď sa odhlasovalo rozdelenie česko-slovenskej federácie. Tvrdí, že osamostatnenie Slovenska prinieslo do vysielania televízie väčšiu slobodu. Nikto mu nenazahoval do jeho príspevkov, v STV cenzúru nikdy nezažil.
Vznik duálneho systému v SR označil za dobrý krok, aj keď zo sebou priniesol bulvarizáciu vysielania. Myslí si, že Slovenská televízia sa na túto éru nepripravila a “zaspala dobu”. Nedokázala držať krok s novými komerčnými televíziami, ktoré sa stávali pre divákov atraktívnejšími z hľadiska formy i obsahu. Potvrdil, že keď sa menili politické garnitúry, menili sa aj manažmenty STV, vinou čoho chýbala akákoľvek kontinuita a dlhodobá koncepcia rozvoja. Poznamenal, že za osem rokov zažil v televízii jedenásť riaditeľov a asi dvadsať šéfredaktorov spravodajstva. Táto prax pokračuje dodnes.
Dotkol sa aj spôsobu moderovania dnešných politických diskusií v televíziách. Úlohou moderátora podľa neho nemá byť oponentom politika, on má debatu usmerňovať, moderovať. Takisto nemá vo svojich vstupoch a otázkach prezentovať vlastné politické názory. Pokračoval, že v demokracii je neprípustné vypínať spravodajské weby a tak umlčať názorových oponentov – demokracia spočíva v slobodnej diskusii. Dnes sa neuplatňuje tzv. tretinový model spravodajstva, ktorý fungoval vo verejnoprávnych médiách v 90. rokoch, keď mala tretinu vysielacieho času vláda, druhú tretinu koalícia a zvyšnú tretinu opozícia.
K súčasným zmenám v STVR povedal, že keby bol na mieste zákonodarcov, telerozhlas by opätovne rozdelil na Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas, ktoré by mali vysielať nezávisle. Vyjadril tiež nespokojnosť s tým, že sa nepodarilo obnoviť koncesionárske poplatky. Dodal, že treba zvýšiť podiel reklamného času a manažmenty by nemali iba sedieť v kanceláriách a sťažovať sa na nedostatok financií, ale väčšmi pracovať so sponzormi. Za hlavnú úlohu však považuje obnovenie verejnoprávnosti.
Vznik nového typu médií a mediálnych platforiem na internete, ktoré dopĺňajú klasické masmédiá, víta. Kritizoval nepružné fungovanie i amaterizmus mediálnych rád, upozornil aj na nebezpečenstvo manipulácií s vedomím ľudí pre čoraz častejšie prenikanie umelej inteligencie do mediálneho prostredia, pričom vyzval na rýchle prijatie leigislatívy v tomto smere. Mediálna politika vlád podľa neho dlhodobo zlyháva.
