BOLESTIVÉ TAJOMSTVO POČTU UKRAJINSKÝCH OBETÍ

Počet ukrajinských obetí je tajný. Na Západe o tom nikto nevie, lebo nechcú, aby sa to vedelo. Zalužnyj ako Grant ?

Český prezident Petr Pavel povedal, že víťazstvo nad Ruskom „za cenu zabitia polovice ukrajinského obyvateľstva nie je víťazstvom“. Informujú o tom médiá České Noviny z Prahy a znie to ako rázne odmietnutie plánu na „víťazstvo“ Ukrajiny, ktorým sa Zelenskyj oháňa svojim sponzorom počas svojej americkej návštevy na 79. Valnom zhromaždení OSN.

Pavel, bývalý generál NATO, položil prst na ranu, keďže jedna z najtemnejších záhad ukrajinskej vojny sa týka počtu ukrajinských mŕtvych a zranených. Čísla, ktoré Kyjev aj jeho západní sponzori prísne taja, aby sa vyhli odpovediam na mnohé otázky, ktoré by mohli nastoliť – predovšetkým na tú o potrebe pokračovať v tejto zástupnej vojne proti Rusku ad libitum až do posledného Ukrajinca.

O tejto téme sa viedli diskusie medzi reportérom Responsible Statecrafta Thomasom Massiem, členom Republikánskej strany v Snemovni Spojených štátov amerických, ktorý v lete navrhol zmenu zákona o obrannej politike, zákon o autorizácii národnej obrany(NDAA), ktorý „požaduje správu o stratách mužov a techniky na oboch stranách, zapojených do ukrajinského konfliktu“. Novela bola schválená v Snemovni, Senát ju ešte nepreskúmal.

Reportér Responsible Statecraft sa v tom čase pýtal, prečo bola zahrnutá táto požiadavka do NDAA. „Faktom je, že na dôvernom brífingu – odpovedal Massie – som sa spýtal, koľko obetí bolo medzi Ukrajincami, na ktorom nás, ako si pamätám, museli niektorí členovia spravodajskej komunity informovať, pričom títo sa snažili oznámiť len to, koľko ruských obetí bolo zaznamenaných, ale vyhýbali sa odpovedi na moju otázku, koľko ukrajinských bolo ukrajinských obetí.“

„Brífing sa konal v Kongrese v utajenom kontexte. Naozaj nemali žiadne ospravedlnenie, pokiaľ si neboli veľmi istí požadovaným počtom, čo sa zdá byť neuveriteľné klamstvo. Potom, o niekoľko mesiacov neskôr, som bol v kancelárii predsedu parlamentu a spýtal som sa ho, či vie o počte ukrajinských obetí. Začal mi rozprávať o ruských obetiach. Opakoval som: viete, koľko ukrajinských obetí bolo? A on povedal: nie. Tak som sa ho spýtal: povedali vám to niekedy? A on odpovedal: nie. Tak som mu povedal: čudovali ste sa niekedy? Odpovedal: Mal by som sa opýtať. Takže aj predseda snemovne je držaný v nevedomosti. V tom čase nevedel, koľko bolo obetí. A ak sa spýtate napríklad AI, koľko ukrajinských obetí je, ani AI našej krajiny vám to nevedia povedať. Keď som položil túto otázku, AI odpovedali úplne inými číslami, pretože sú založené na tom, čo bolo publikované. A prakticky nič spoľahlivé nebolo zverejnené.“

Pre informáciu, Rusi pokračujú v postupe v Donbase, dedinu za dedinou, mesto za mestom, drvia „vyčerpané“ ukrajinské sily (o únave Ukrajincov sa Le Monde 

zdôveril neidentifikovaný európsky minister zahraničných vecí na stretnutí OSN).

Zároveň pokračuje masaker Kurska, kde na najskúsenejšie sily Ukrajiny, vybavené najmodernejšími zbraňovými systémami, udierajú Rusi, ktorým sa po prekonaní prekvapenia z prielomu podarilo otočiť situáciu v ich prospech, využívajúc príležitosť uväzniť a zničiť smotánku nepriateľskej armády, ktorá bola bezohľadne poslaná do chaosu.

Tak sa vyparil ďalší nárokovaný ukrajinský úspech, vyrobený z ríše snov. Na druhej strane, ofenzíva v Kursku bola od začiatku odsúdená na zánik, a to natoľko, že už po prvých ľahkých víťazstvách, zdôrazňovaných propagandou, sa jej úspech obmedzil na jedinú ideálnu dogmu, pričom médiá opakovali, že invázia mala magicky po toľkej skľúčenosti zdvihnúť morálku ukrajinských vojakov ( Reuters ).

Teraz, keď všetko vyvrcholilo a dokonca aj adrenalínový nával prestal pôsobiť, vystriedalo sa ešte väčšie zúfalstvo. Na druhej strane, ako zvyčajne, Zelenskyj robil všetko sám, pričom sa rozhodol vtrhnúť do Ruska len preto, aby sa zapáčil svojim západným sponzorom, pričom sa vôbec nestaral o následky na svojich mužoch a opačné názory svojich generálov, predovšetkým bývalého vrchného veliteľa ozbrojených síl Valerija Fedoroviča Zalužného, ktorý sa ostro postavil proti takýmto rozhodnutiam.

ZALUŽNYJ AKO GRANT ?

Tento kontrast uvádza Politico a je to tiež spôsob, ako oživiť realistickejšieho Zalužného ako alternatívu k Zelenskému, aby sa skončila vojna. Hypotéza,posilnená nedávnym zverejnením hagiografickej biografie bývalého generála, teraz veľvyslanca v Londýne, spracovanej jedným z jeho blízkych spolupracovníkov. Zalužnyj sa, samozrejme, otvorene nehlási k svojej prezidentskej túžbe, ale Strana, ktorá dáva túto interpretáciu redakčnej iniciatíve pri opätovnom vydaní predmetného zväzku, uvádza túto významnú pasáž určite nie neodôvodnene.

„Jeden z najznámejších amerických generálov vo výslužbe začal rozhovor s vrchným veliteľom Zalužným rozprávaním anekdoty o generálovi Ulyssesovi Grantovi, populárnom a úspešnom veliteľovi americkej občianskej vojny, o jednom z jeho protivníkov, ktorý mal v úmysle s ním súťažiť v najbližších prezidentských voľbách. Grant hral úlohu hlúpeho, alkoholického bojovníka, ktorý zmierňoval napätie.“

„Ale o niekoľko rokov neskôr sa stal prezidentom Spojených štátov, čo bola pozícia, v ktorej Grant nebol o nič menej úspešný ako veliteľ armády. Dvakrát bol zvolený do najvyššej funkcie v Spojených štátoch, tretíkrát sa o znovuzvolenie neuchádzal len preto, že to ústava zakazovala. Valerij Fedorovič Zalužnyj sa tomuto príbehu úprimne zasmial“ …

Piccole Note

Preklad: Dana Bystrická