Rozhovor, ktorý poskytol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov pre Newsweek, predstavuje ďalší znak zmeny prístupu k ukrajinskej vojne zo strany Spojených štátov alebo aspoň časti ich vedenia. V skutočnosti je to už dlho, čo sa americké mainstreamové médiá odvážili urobiť rozhovor s členom ruského vedenia zo strachu z následkov.
Táto zmena je diktovaná trpkým uvedomením, že vojna nie je pre NATO dobrá. Po tom, čo jeho vedenie teraz rozbilo sen o strategickom víťazstve nad Ruskom, vidí naopak, na obzore viac než strategickú porážku v dôsledku mnohých existenčných dôsledkov, ktoré konflikt priniesol a nadobudol (predovšetkým potvrdenie multipolarity a všetkého, čo so sebou prináša – koniec unilateralizmu, dedolarizácia, atď.).
Rusko sa potápa ako nôž maslom do ukrajinských obranných línií, pričom rýchlosť je znížená len potrebou obmedziť straty. Úbytok ukrajinskej armády, ktorý sa dva roky deň čo deň zvyšuje, prináša nevyhnutné dôsledky a masívna branná povinnosť neskúsených vojakov, o ktorej rozhodol Kyjev, nemôže napraviť nenapraviteľné, iba dočasne upchať úniky, pripravené na opätovné otvorenie a zvýšiť počet úmrtí.
V prospech tohto vývoja bol ďalší kriminálny trik Zelenského – rozhodol sa proti radám svojich generálov na spôsob Bachmutskej samovraždy na začiatku vojny – napadnúť Rusko vyslaním najskúsenejších vojakov a najlepšieho vybavenia do Kurskej oblasti, čím ešte viac ochudobnil obranu frontu.
Zahraniční kurátori v Kyjeve tak vidia hroziaci prízrak, na ktorý sa nikto z nich nikdy neodvážil ani len pomyslieť napriek tomu, že vzhľadom na sily v poli to bol zjavný osud: kolaps frontu, teda viac ako naznačená strategická porážka. Objasnil to aj bývalý poradca Zelenského Alexej Arestovič v nedávnom rozhovore, v ktorom varoval, že ku kolapsu dôjde o 3 – 4 mesiace.
Okrem viac-menej uhádnutého načasovania je teraz „lievik“, ku ktorému sa konflikt nezvratne urýchľuje. Kurátori Kyjeva si to dobre uvedomujú, a preto je potrebné zmeniť plány, aby sa predišlo katastrofe.
Ale tvárou v tvár jasnej mysle, ktorou pochopili potrebu Endgame, keďže vojna v každom prípade priniesla Spojeným štátom dividendy (užšie podriadenie sa Európskej únie americkým záujmom, prerušenie väzieb s Ruskom, atď.), teraz dúfajú v niečo iné, predovšetkým v prestávku v konflikte, aby ho mohli obnoviť po obnove ukrajinských síl alebo možno keď bude EÚ alebo skupina ochotných národov pripravená vstúpiť do vojnového poľa.
Kórejská možnosť zostala v podkroví
Je teda zaujímavé, že v uvedenom rozhovore Lavrov vylúčil „prímerie“, t. j. uzavretie konfliktu v kórejskom štýle s dočasne trvalým prímerím, na ktorom Rusi akosi zotrvávali aj v minulosti.
Naopak, Lavrov jasne povedal, že Moskva chce dohodu, ktorá vyrieši príčiny konfliktu. Ide o to, že Rusko už nedôveruje, ani mu Západ v tomto smere neponúkol príležitosti, práve naopak. Obáva sa, že sa zopakuje to, čo sa stalo v roku 2014.
Po porážke nepriateľských síl mohla Moskva pomôcť donbaským silám prevziať kontrolu nad touto časťou Ukrajiny, obývanou etnickými Rusmi, dokonca priamo zasiahnuť na ich podporu, čo by bolo veľmi jednoduché aj preto, že ešte nebola vytvorená protiruská polarizácia vyvolaná v priebehu rokov, ktorá by dnes spôsobila, že kontrola nad inými regiónmi ako Donbas by bola nezvládnuteľná.
Putin sa namiesto toho rozhodol privítať a podporiť návrhy Francúzska a Nemecka na vnútroukrajinskú dohodu. A boli to Minské dohody, o ktorých Macron aj Merkelová neskôr povedali, že sú podvodom – spôsobom, ako získať čas a zabezpečiť tak Kyjevu spôsob nielen iba ako obnoviť armádu, ale ešte ju posilniť, aby bol schopný čeliť „povstalcom“ Donbasu a samotnému Rusku.
Vzhľadom na precedens a otvorené dodatočné ex post priznania oboch európskych lídrov je ťažké preklenúť opodstatnenú nedôveru Rusov k dohode.
Spor o vstup Ukrajiny do NATO
Potom zostáva otázka vstupu Ukrajiny do NATO, ďalší kameň úrazu pri riešení krízy. Návrh západného vedenia bol zhustený na nemeckom modeli, t. j. rozdelenie Ukrajiny na dve časti, pričom Donbas zostane v Rusku – postúpenie, na ktoré sa teraz zdá, rezignuje aj ukrajinské vedenie a východ zostane na západnej obežnej dráhe pod dáždnikom NATO.
Kľúčový bod NATO, keďže žiadosť Kyjeva o členstvo v NATO má dvere otvorené, pričom práve potvrdenie tejto žiadosti Blinkenom vyvolalo konflikt. V rozhovore pre Nesweek Lavrov zopakoval moskovské „net“ k takejto možnosti.
Mohlo by ísť o neprekonateľné uzavretie, ale Lavrovov prídavok sa zdá byť zásadný: „Istanbulské dohody podpísané 29. marca 2022 ruskou a ukrajinskou delegáciou, neratifikované z dôvodu anglosaskej intervencie, mohli slúžiť ako základ konečnej dohody. Zabezpečujú odmietnutie Kyjeva vstúpiť do NATO a obsahujú bezpečnostné záruky pre Ukrajinu.“
Je však zrejmé, že na začiatku každého vyjednávania sa strany snažia požadovať maximum. Toto vyjednávanie má však ústredný bod, a to sú americké voľby. Ak Trump vyhrá, vec sa ukončí.. Ak však vyhrá Harris, veci sa skomplikujú. V nedávnom rozhovore pre 60 minútový program, hoci zopakovala obvyklé heslá, sa však Harrisová opatrne vyhýbala odpovedi na otázku o vstupe Ukrajiny do NATO. Pozitívne znamenie, pokiaľ ide o rokovania.
Na okraj odhalenia Boba Woodwarda, ktorý vo svojej knihe uviedol, že v súkromí by Biden zúrivo zvolal: „V roku 2014 to posrali. Barack Obama nikdy nebral Putina vážne, čo mu umožnilo dostať sa do záležitostí krajiny a že Washington „neurobil nič“. Skutočné odhalenie spočíva v prvej časti, pretože v skutočnosti bolo Rusko vyhnané z krajiny a nie je pravda, že Washington neurobil nič: urobil a ako. A ako. Odhalenie, ktoré ide ruka v ruke s tým druhým z decembra 2023, keď na otázku, či chce, aby Ukrajina vyhrala vojnu proti Rusku, Biden odpovedal smiechom…
Piccole Note
Rusko druhý krát na tie isté hrable už nestúpi. A na priblbé nápady západu reagovať nebude.