Podľa výskumu, ktorý v posledných dňoch zverejnil Oxfam, päťdesiat najbohatších miliardárov sveta vypustí v priemere viac CO2 len za 90 minút, ako bežný človek vypustí za celý svoj život.
Správa s názvom „Uhlíková nerovnosť zabíja“ zdôrazňuje, že emisie superbohatých, ktoré pochádzajú z ich luxusného životného štýlu a investícií do odvetví s vysokým vplyvom na životné prostredie, predstavujú priamu hrozbu pre planétu a najzraniteľnejšie segmenty obyvateľstva.Výskum bol zverejnený niekoľko dní pred začiatkom klimatického summitu COP29, ktorý sa bude konať od 11. do 22. novembra v Azerbajdžane a jeho cieľom je zdôrazniť kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú superbohatí pri urýchľovaní klimatickej krízy.
Ilustrované čísla sú pôsobivé: analyzovaní miliardári nahromadili len za jeden rok viac emisií vďaka súkromným letom a jachtám, ako by priemerný človek urobil za stáročia. Týchto 50 superbohatých v skutočnosti uskutočnilo 184 letov za jediný rok, pričom na palube lietadla strávilo 425 hodín a vyprodukovalo toľko uhlíka, koľko by bežný človek vyprodukoval za 300 rokov. Ich jachty tiež vypustili toľko uhlíka, koľko by priemerný človek vyprodukoval za 860 rokov. Vo vyhlásení, sprevádzajúcom správu Oxfa, uvádza príklad majiteľa a prezidenta Amazonu Jeffa Bezosa, ktorého dve súkromné lietadlá strávili takmer 25 dní vo vzduchu počas 12-mesačného obdobia a vypustili „toľko uhlíka, koľko by priemerný zamestnanec Amazonu v Spojených štátoch vypustil za 207 rokov“. Podnikateľ Carlos Slim, najbohatší muž Mexika, namiesto toho „uskutočnil 92 ciest svojím súkromným lietadlom, čo zodpovedá piatim cestám okolo zemegule“, zatiaľ čo rodina Waltonovcov, dediči amaloobchodnej značky Walmart, „vlastní tri superjachty, ktoré za jeden rok vyprodukovali rovnaké množstvo uhlíka ako asi 1 714 zamestnancov obchodov Walmart.“
V správe Oxfam zdôrazňuje, že „emisie najbohatšieho 1 %spôsobili pokles globálnej ekonomickej produkcie o 2,9 bilióna dolárov od roku 1990“ a že najväčší vplyv „bude v krajinách najmenej zodpovedných za klimatický kolaps“, ako aj „straty úrody, ktoré mohli poskytnúť dostatok kalórií na nakŕmenie 14,5 milióna ľudí ročne v rokoch 1990 až 2023.“ Krajiny s nízkymi a nižšími strednými príjmami, píše organizácia, „stratia medzi rokmi 1990 a 2050 asi 2,5 percenta svojho kumulatívneho HDP“ a do roku 2120 zaznamenajú „78 percent úmrtí, súvisiacich s horúčavou“ na celom svete.
Návrh na zavedenie daňových opatrení, ktoré ovplyvňujú majetok superbohatých, ktorý podporil aj Oxfam, bol vlani v júli na stretnutí ministrov G20 zamietnutý USA.
Podľa ministerky financií JanetYellenovej je v skutočnosti „lepšie, aby sa každá krajina zaoberala svojím vlastným daňovým systémom“ kvôli ťažkostiam, vyplývajúcim z dosiahnutia globálnej koordinácie pre takúto iniciatívu.
Tvrdo tlačila na zavedenie globálnej dane pre superbohatých Brazília, ktorá doteraz našla podporu vo Francúzsku, Španielsku, Južnej Afrike, Kolumbii a Africkej únii. Medzitým recenzovaná štúdia medzinárodného tímu výskumníkov pod vedením Copenhagen Business School, University of Bazilej a University of Cambridge, nedávno publikovaná v prestížnom vedeckom časopise Naturee ukázala, že uhlíková stopa najbohatších ľudí je značne podceňovaná, zatiaľ čo stopa najchudobnejších ľudí je drasticky nadhodnotená.
Tím uskutočnil prieskum medzi tisíckami ľudí z Dánska, Indie, Nigérie a Spojených štátov – štyroch krajín, ktoré sa líšili bohatstvom, životným štýlom a kultúrou – a zistil, že na základe odpovedí ľudia s vysokými aj nízkymi príjmami ukazujú, že si dostatočne neuvedomujú svoj skutočný vplyv na klímu. Výskumníci vysvetlili, že tento jav by mohol odrážať všeobecne vyššiu úroveň vzdelania medzi vysokými príjmami, väčšiu schopnosť absorbovať cenové politiky alebo väčšiu preferenciu technologických riešení klimatickej krízy.
L ´Indipendente
Preklad: Dana Bystrická
