Trump vyhráva, svetová vojna je odložená

Jasné víťazstvo magnáta oživuje vyhliadky na mier. Ťažko povedať, či sa mu podarí dodržať svoje sľuby, ale na rozdiel od roku 2016 už nie je sám.

Tretia svetová vojna môže počkať, toto je verdikt, ktorý prišiel zo Spojených štátov. Uvidí sa, či sa to dočasne odloží alebo nie, ale svet si môže vydýchnuť. Trump vyhráva napriek tomu, že väčšina hašterivých európskych elít a dôležitá časť oveľa agresívnejších amerických elít urobili všetko pre to, aby sa takémuto výsledku vyhli, ako dokazujú napríklad prieskumy verejnej mienky, zverejnené mainstreamovými médiami, ktoré dali priamu výhodu Harrisovej, ktorá bola vo svojich fantáziách odtrhnutá od reality.

Zmysel amerických elít pre Kamalu je plasticky vykreslený výsledkami District of Columbia, t. j. hlasmi Washingtonu, kdeHarrisová získala viac ako 90% hlasov. Výsledok, ktorý naznačuje, aká hrboľatá bude Trumpova cesta.

A britské elity prehrávajú, ako dokazuje titulok článku v Times v referenčných novinách v tejto oblasti, ktorý znel: „Kamala Harris vedie v dostatočnom počte nerozhodnutých štátov na víťazstvo podľa prieskumu Times“. Vládnuca strana vyslala emisárov, aby pomohli Harrisovej kampani, čo dokonca urobili, ak sa pozrieme na výsledky, kde mnohé bývalé britské kolónie zaznamenali víťazstvo demokratov.

Ak spomenieme tento detail, ktorý sa môže zdať druhoradý, je to z primárneho geopolitického dôvodu: Londýn sa obáva, že jeho zástupná vojna na Ukrajine, ktorá politicky aj ekonomicky ochudobňuje Európu v prospech Spojeného kráľovstva, ktoré dúfa v návrat niečoho podobného sláve minulosti, sa skončí.

Samozrejme, skutočnosť, že Trump sľúbil ukončenie ukrajinskej vojny a povedal Netanjahuovi, aby ukončil konflikt na Blízkom východe pred svojou inauguráciou, sú slová a možno mnohí, ktorí hovoria, že sa nič nezmení, majú pravdu, ale aspoň môžeme dúfať v zmenu, ktorú by Harrisovej víťazstvo nedovolilo.

Jej víťazstvo by v skutočnosti viedlo k agresívnejšiemu zapojeniu Ameriky do globálnych konfliktov a otvoreniu nových, bez ohľadu na riziká jadrovej vojny, o čom svedčí naliehanie amerických a ukrajinských jastrabov na získanie podmienok pre Kyjev na hĺbkové bombardovanie ruského územia americkými raketami.

Čo sa týka Trumpa, v tomto bode je pozoruhodné, že počas volebnej kampane nikdy nezmenil svoj postoj k ústupkom voči Putinovi a Si Ťin-pchingovi napriek tomu, že mu to neprinieslo ďalšie hlasy a hnev jastrabov proti nemu ešte viac vzrástol.

A že najmä v poslednej časti kampane otvorene polemizoval s agresívnymi neokonzervatívnymi vlajkonosičmi, predovšetkým s Liz Cheneyovou a Johnom Boltonom, ktorý bol označený za „idiota“, lebo chcel viesť vojnu proti každému, ako povedal vo veselom rozhovore s Tuckerom Carlsonom.

Nevieme, či Trump uspeje. Pred voľbami sa ho už dvakrát pokúsili zabiť a už teraz je relevantné, že na hlasovanie prišiel živý.

Okrem toho existuje vysoké riziko, že do svojej administratívy nasadí nových jastrabov, ako sa to stalo v jeho predchádzajúcom prezidentskom úrade a ako varoval Daniel McAdams, výkonný riaditeľ Inštitútu Rona Paula. Aj keď je isté, že ak podnikne plánované kroky appeasementu, bude musieť čeliť zakopnutiam, zameraným na ich spomalenie, možno novým procesom impeachmentu, ako sú tie, ktoré poznačili jeho predchádzajúce regentstvo.

UŽ NIE JE SÁM

Toto je však neistá budúcnosť, ktorej, treba poznamenať, na rozdiel od minulého prezidentstva, nebude musieť čeliť sám, pretože sa bude môcť spoľahnúť len na svojich priaznivcov a najbližších politikov. Dnes má navyše dôveru v Republikánsku stranu na rozdiel od vtedajšej doby, v ktorej bol votrelcom, ktorého bolo treba ostrakizovať a bojovať proti nemu. A to podporuje aj časť amerického establišmentu, ktorý s obavami vidí len cieľ obohacovania vojnovej mašinérie na úkor ich menej smrtiaceho podnikania.

Trump sa môže spoľahnúť aj na podporu Elona Muska a mnohých ďalších charizmatických antisystémových osobností, ktoré sa v posledných rokoch objavili vďaka jeho „revolúcii“, ako sa uvádza v článku v American Conservative.  

Ale okrem neistej budúcnosti, ktorá by mohla byť aj veľmi pochmúrna (nie sme takí naivní), zostáva faktom, že v súčasnosti sa globálna vojna posunula ďalej. Taký bol verdikt prieskumov verejnej mienky, ku ktorému prispel aj starnúci prezident Biden, ktorý navyše odmietol čakať na výsledky s Harrisovou a ktorému v posledných dňoch trumpovská stránka Revolver, ktorá už pochopila jeho sympatie (a nielen) k Trumpovi, požiadala, aby odhodil masku a otvorene sa postavil na stranu republikánskeho kandidáta.

A s Bidenom, ktovie, či aj ostatní v Demokratickej strane, ktorí veľmi dobre poznajú osud, ktorý čaká Ameriku a svet, ak by Kamala vyhrala, spomalili Harrisovej preteky ako najlepšie vedeli (napríklad Sandersa bolo počuť veľmi málo…).

Treba teda poznamenať, že na rozdiel od toho, čo si človek myslí, establišment a neokonzervatívci, keď si vybrali Kamalu, vôbec si nepomýlili koňa. V skutočnosti ich Harrisová reprezentovala ikonickým spôsobom: predstavovala duševnú nerovnováhu, ktorej sú obeťou.

Vyšinutá kandidátka by bola dokonalým nájomcom Bieleho domu v ich bláznivom svete. Prehrali. A tribún plebsu vyhral, pretože by sa nemalo zabúdať, že Trumpove hlasy pochádzajú v prvom rade od plebejcov –  z tej triedy, s ktorou sa oligarchia spája len vtedy, keď príde na žiadosť o ich hlasy, zatiaľ čo on, Tribún, mal predvídavosť nadviazať s nimi trvalý kontakt. Postoj, ktorý je podľa slovníka niektorých oligarchií označovaný za zlovestný populizmus a ktorý bol v minulosti typický pre demokraciu.

Piccole Note

Preklad: Dana Bystrická