Okrem volebných vyhlásení je pozícia americkej administratívy vždy rovnaká: vojna pokračuje.
Veľmi zaujímavý je článok Strany o pokračovaní ukrajinskej vojny, lepšie o mnohých médiách, ktoré začali upozorňovať na kritické otázky, na ktoré nereaguje ani Kyjev, ani Západ a je potrebné ich uzavrieť. Čoraz silnejší tlak, proti ktorému sa Zelenskyj stavia, pokračuje vo svojom šialenom pláne na víťazstvo.
Zelenského tvrdohlavosť
„Dôvodov Zelenského na odmietnutia začať dialóg o ukončení vojny je veľa,“ píše Strana. „Napríklad obavy z vyvolania veľkej nespokojnosti medzi Ukrajincami, neochota ukončiť nepriateľské akcie bez získania jasných bezpečnostných záruk v podobe členstva alebo aspoň pozvania do NATO, atď.“
„Mnohé z týchto dôvodov sú zjavne pritiahnuté za vlasy. Napríklad je veľmi pochybné, že by vojnou unavená ukrajinská spoločnosť bola taká pobúrená koncom konfliktu. Čo sa týka vstupu a pozvania do NATO, je zrejmé, že pravdepodobnosť, že sa tak stane počas vojny, je takmer nulová. Až po skončení konfliktu bude možné hovoriť o skutočnom vstupe do Aliancie.“
„Ale ani to nie je hlavný dôvod na pochybnosti o dôveryhodnosti tézy, že „všetci, vrátane Spojených štátov, sú za rýchly koniec vojny v prvej línii a iba Zelenskyj je proti.“ Tento vzorec je sám o sebe úplne mimo reality.“
„Môžete mať rôzne postoje k vodcovským a intelektuálnym schopnostiam Zelenského a Jermaka – jeho pravej ruky, je zrejmé, že to nie sú samovrahovia. Preto si nemožno predstaviť situáciu, v ktorej by Západ prinútil Kyjev zastaviť vojnu, čo naznačuje, že mu dochádzajú zbrane a peniaze, pričom Zelenskyj sa bráni. Koniec koncov, každému je zrejmé, že bez pomoci Západu bude Ukrajina porazená a ďalší odpor bude možný len vo forme partizánskej vojny.“
„Preto, ak Zelenskyj zaujme takúto pozíciu, znamená to, že ho Washington podporuje. To znamená, že skutočnou – teda nie mediálnou pozíciou Bidenovej administratívy je pokračovať vo vojne ďalej. A diskusia je len o tom, ako to urobiť: rozšíriť vojenskú pomoc a účasť NATO vo vojne bez toho, aby sme sa báli prekročiť Putinove „červené čiary“ alebo byť opatrní, aby sa zabránilo priamej konfrontácii medzi Spojenými štátmi a Ruskou federáciou, aby sa vyhlo riziku jadrovej vojny.“
USA, mier a volebné melodrámy
„Pokiaľ ide o mediálne publikácie, blízke Demokratickej strane, že Washington chce mier, ale Zelenskyj si stojí za svojím, môže to byť jednoducho volebná melodráma zinscenovaná na čelenie kritike Trumpa, ktorý obviňuje Bidena a Harrisovú, že chcú zatiahnuť Spojené štáty do tretej svetovej vojny. Alebo ukázať, že v rámci Bidenovej administratívy existuje „mierová strana“, ktorá v súčasnosti v Bielom dome nedominuje.“
„Ak sa však situácia zmení a americké úrady sa rozhodnú ukončiť vojnu, vyrieši to len 80 % problémov. Zvyšných 20 % sa týka toho, ako vyjednať podmienky prímeria. Bude to veľmi ťažké, pretože Ukrajina a Ruská federácia kladú opačné podmienky, ale je to možné.“
„Spojené štáty majú rozhodujúci vplyv na Kyjev, ako aj na jeho európskych spojencov. Takže Washington má veľa pák na povzbudenie ukrajinských aj európskych orgánov ku kompromisu.“
V prípade Trumpovho víťazstva sa ešte len uvidí, či skutočne ukončí vojnu, ako hovorí, keďže medzi jeho poradcami číhali ešte agresívnejší jastraby ako tí súčasní. Zostáva však tým, že v USA dodnes „prevláda myšlienka, že pokračovanie vojny na Ukrajine je pre Spojené štáty prospešné a nie nebezpečné“.
Od Loyda Austina obvyklé správy – nekonečná vojna
Táto posledná veta by mala byť zdôraznená, pretože odráža to, čo napísal minister obrany LloydAustin v časopise Foreign Affairs: „aj keď žiadna jednotlivá schopnosť nemôže zmeniť situáciu a žiadny zbraňový systém nemôže ukončiť Putinov útok, je potrebné, aby vojna pokračovala ad libitum.
V skutočnosti: „Tí, ktorí si myslia, že americké vedenie má svoju cenu, musia zvážiť aj cenu amerického ústupu. Tvárou v tvár agresii sú náklady na princípy vždy zanedbateľné v porovnaní s nákladmi na kapituláciu.“ Je zrejmé, že cenou, ktorú treba zaplatiť za záchranu amerických princípov a vodcovstva, sú životy Ukrajincov (a možno zajtra aj Európanov). Netreba komentovať.
Ešte dôležitejšie je, že v článku Strany sa dočítame o začiatku vojny: „24. februára 2023, na výročie invázie, Politico uverejnilo rozsiahly článok, v ktorom predstavitelia Bidenovej administratívy podrobne opísali, čo sa stalo v predvečer vypuknutia totálnej vojny.“
„Z ich vyhlásení je zrejmé, že už na jeseň 2021 vedeli o Putinových plánoch na inváziu na Ukrajinu. Boli si tiež plne vedomí toho, že návrhy, ktoré Moskva predložila v decembri 2021 Spojeným štátom a NATO, aby sa dohodli na nerozšírení Aliancie na východ a ne začlenení Ukrajiny do NATO, boli v podstate ultimátom, ktorého odmietnutie by viedlo k ruskej invázii.“
„Vo veľmi dlhom článku, venovanom výmenám názorov, zaznamenaným v Spojených štátoch v predvečer invázie, však táto myšlienka nevyvolala žiadne obavy: stojí za to nepodpísať dohodu s Rusmi, ktorá stanovuje, že Ukrajina nebude vítaná v NATO? Je to hanba pre Ukrajincov. Mnoho ľudí zomrie. Tiež naozaj nechceme priviesť Ukrajinu do NATO a nebudeme sa kvôli tomu hádať s Ruskom.“
„Súdiac podľa článku, nikto o tom ani nepremýšľal, aspoň ako o návrhu na diskusiu.“ Prečo, pýta sa Strana? Pretože USA považovali inváziu za „nehrozbu, ale jedinečnú príležitosť.“ V skutočnosti by to zatiahlo Rusko do „opotrebovacej vojny“. Po druhé, oslabilo by to „dvoch hlavných ekonomických konkurentov Spojených štátov: Čínu a Európu.“
Amerika zároveň nič neriskovala. Samozrejme, vojna by mohla viesť k okupácii Ukrajiny, veľmi nepríjemnému zlu, ale nie fatálnemu. Nakoniec Spojené štáty prežili víťazstvo Talibanu v Afganistane. Môžu tiež prežiť porážku Ukrajiny, ktorej okupácia bude ťažiť ako balvan na pleciach Moskvy a prinúti Ruskú federáciu vynakladať obrovské prostriedky na zvládnutie krízy. A tým je zodpovedaná aj základná otázka: Vieme, komu to v konečnom dôsledku reálne prospelo a ďalej prospieva …
Piccole Note
Preklad: Dana Bystrická
