Jednotky pod vedením jedného z veliteľov armády generála Zuňigu sa zišli v meste La Paz na hlavnom námestí Plaza Murillo, kde sa nachádza prezidentský palác. Zuňigu neskôr zatkli a donútili nastúpiť do policajného vozidla vo chvíli, keď pred vojenskými kasárňami hovoril s novinármi.
Bolívijské armádne jednotky, ktoré sa s ťažkou technikou zhromaždili na námestí v meste La Paz a vstúpili do sídla prezidenta, sa zo svojich pozícií po niekoľkých hodinách stiahli.
Ich veliteľa, generála Juana Josého Zuňigu medzičasom zadržala bolívijská polícia. Agentúra AP napísala, že v krajine došlo k zjavne neúspešnému pokusu o štátny prevrat, uvádza TASR.
Jednotky pod vedením jedného z veliteľov armády generála Zuňigu sa zišli na hlavnom námestí Plaza Murillo, kde sa nachádza prezidentský palác. Podľa agentúry Reuters obrnené vozidlo potom narazilo do dverí paláca a vojaci vtrhli dnu.
Bolívijský prezident Luis Arce už predtým na sociálnej sieti X varoval pred „nepravidelnou mobilizáciou niektorých armádnych jednotiek“ a vyzval na rešpektovanie demokracie.
„Krajina čelí pokusu o štátny prevrat. Sme tu, pevne v Casa Grande, aby sme čelili každému pokusu o prevrat. Potrebujeme, aby sa bolívijský národ zorganizoval,“ vyhlásil Arce vo videopríhovore, obklopený ministrami v prezidentskom paláci.
Generála Zuňigu následne konfrontoval na chodbe paláca, čo odvysielala štátna televízia. „Som váš veliteľ a nariaďujem vám, aby ste stiahli svojich vojakov, a túto neposlušnosť nedovolím,“ povedal Arce.
Zuňiga tvrdil, že krajinu „ovládla elita a vandali, ktorí ju zničili“. „Armáda má v úmysle obnoviť skutočnú demokraciu,“ vyhlásil s tým, že prezidenta Arceho zatiaľ uznáva ako veliteľa ozbrojených síl, ale že „dôjde k výmene ministrov a vlády“. Zároveň chcel podľa svojich slov prepustiť „politických väzňov“ vrátane bývalej prezidentky Jeanine Áňezovej, ktorú odsúdili v roku 2022 na desať rokov väzenia za porušenie povinností a ústavy.
Arce potom vymenoval nových veliteľov armády, námorníctva a letectva. To zahŕňalo aj pozíciu Zúňigu. Nový šéf armády José Wilson Sánchez následne nariadil jednotkám, aby sa z paláca stiahli.
Zuňigu neskôr zatkli a donútili nastúpiť do policajného vozidla vo chvíli, keď pred vojenskými kasárnami hovoril s novinármi. Zatýkanie bol osobne prítomný minister vnútra Jhonny Aguilera. Podľa agentúr nie je jasné, kam bol generál odvezený.
Pred svojím zadržaním Zuňiga podľa agentúry AP novinárom oznámil, že ťaženie na palác bolo politickým krokom a že ho oň požiadal sám prezident Luis Arce. Prezident podľa generálovho tvrdenia povedal, že „treba pripraviť niečo, čo zvýši moju popularitu“. Schválil tiež variant s použitím tankov, dodal Zuňiga. Arce sa k obvineniu nevyjadril.
Za lživé tieto tvrdenia označil minister spravodlivosti Iván Lima s tým, že sa generál len snaží ospravedlniť vlastné činy, za ktoré bude postavený pred súd. Prokuratúra bude pre Zuňigu podľa ministra žiadať maximálny trest 15 až 20 rokov „za útok na demokraciu a ústavu“.
Generál Zuňiga sa otvorene k vedeniu pokusu o prevrat neprihlásil. Uviedol, že plánuje docieliť prepustenie väzňov, ktorých označil za politické, medzi ktorými je aj pravicová exprezidentka Jeanine Áňezová. Vyhlásil tiež, že zatiaľ rešpektuje prezidenta Luisa Arceho ako veliteľa ozbrojených síl, ale že sa usiluje o obnovenie demokracie.
Spojené štáty americké uviedli, že situáciu v Bolívii monitorujú a vyzvali na zdržanlivosť. Šéf európskej diplomacie Josep Borrell zase odsúdil akýkoľvek pokus o porušenie ústavného poriadku. Dianie odsúdili aj viacerí lídri krajín Latinskej Ameriky vrátane Brazílie a Mexika. Španielsky premiér Pedro Sánchez vyzval na rešpektovanie demokracie a právneho štátu.
Jednej z najchudobnejších latinskoamerických krajín vládne ľavicový prezident Arce z socialistickej strany Eva Moralesa. Morales v roku 2019 nútene opustil krajinu po masívnych protestoch spojených so spornými voľbami, keď sa podľa svojich kritikov uchádzal o ďalší prezidentský mandát neoprávnene. K moci sa dostala Áňězová a Morales vtedy hovoril o prevrate. Po páde nastolenej pravicovej vlády sa vo voľbách v roku 2020 chopila opäť vlády ľavice a prezidentom sa stal Arce. Áňezovú poslal súd na desať rokov do väzenia a spolu s ňou boli odsúdení tiež bývalý vojenský veliteľ a policajný generál.
Podľa médií v súčasnosti vládou zmietajú politické spory, keďže niekdajší spojenci Morales a Arce bojujú o to, kto sa stane kandidátom Hnutia za socializmus (MAS) pre prezidentské voľby v budúcom roku. Vláde sa aj preto nedarí bojovať so zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou krajiny a v posledných mesiacoch čelí rastúcim protestom obyvateľov.
Portál News Front pripomína, že vojenské prevraty nie sú v Južnej Amerike nezvyčajné. Dodáva však, že táto udalosť môže mať určité geopolitické a ekonomické pozadie:
Po prvé, bolívijská vláda má dobré vzťahy s Ruskom.
Po druhé, Bolívia má 24% svetových zásob lítia, ktoré je pre globálnu ekonomiku každým dňom čoraz dôležitejšie – používa sa na batérie do elektrických vozidiel. Bolívijská vláda podľa „Deutsche Welle“ uzavrela zmluvu s dcérskou spoločnosťou „Rosatomu“ na rozvoj ložísk lítia, no podobnú dohodu s Nemcami odmietla.
Zdroj: pluska.sk / pravda.sk / sk.news-front.su / InfoVojna
