Tento týždeň USA a Spojené kráľovstvo schválili použitie zbraní dlhého doletu NATO hlboko do Ruska, čím prekročili „červenú čiaru“, ktorá by podľa ruských predstaviteľov viedla k vojenskej odvete, vrátane potenciálneho použitia jadrových zbraní.
V nedeľu prezident Joe Biden povolil ukrajinskému režimu v Kyjeve použiť rakety ATACMS na bombardovanie Ruska. Britský premiér Keir Starmer, ktorý od septembra verejne loboval vo Washingtone za túto politiku, povedal, že Londýn nechá Kyjev bombardovať Rusko raketami Storm Shadow. Kyjev v utorok odpálil rakety ATACMS a v stredu Storm Shadows.
Poplach musí byť vyhlásený v Európe a na medzinárodnej úrovni. Bombardovanie Ruska je vojnovým aktom. Bez ohľadu na to, či bola alebo nebola vyhlásená vojna, medzi hlavnými svetovými jadrovými mocnosťami v skutočnosti existuje vojnový stav.
Ruská vláda reagovala na tieto provokatívne útoky čoraz otvorenejšími varovaniami pred vojenskou reakciou. Washington a jeho spojenci v NATO v Európe ani zďaleka neustupujú z okraja, ale pokračujú v eskalácii útokov na Rusko.
Starmer dal jasne najavo, že nebezpečenstvo jadrovej vojny ho neodradí od bombardovania Ruska. Dostal otázku o posune, ktorý Kremeľ oznámil vo svojej jadrovej doktríne v septembri, keď umožnil ruské jadrové útoky na štáty s jadrovými zbraňami, ako je Británia, ktoré vyzbrojujú iné krajiny na bombardovanie Ruska. Starmer označil ruské varovania, že bude reagovať na útoky na svoje územie, za „nezodpovednú rétoriku“ a vyhlásil, že ruské hrozby reakcie jadrovými zbraňami „neodradia našu podporu Ukrajine“.
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková podporila bombardovanie Ruska a odmietla varovania pred jadrovou vojnou a povedala: „Nenecháme sa zastrašiť, bez ohľadu na to, aké nové veci sa znova a znova vytrubujú.“ Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot povedal, že bombardovanie Ruska je už „možnosťou, ktorú zvážime“, a tvrdil, že v americko-britskom bombardovaní Ruska nie je „nič nové“.
Rusko začalo prijímať odvetné opatrenia. Vo štvrtok vypálila na Dnipre balistickú raketu stredného doletu, ktorú ukrajinské zdroje a zdroje NATO identifikovali ako „Oreštnik“ variant rakety RS-26 Rubež. Za normálnych okolností by takáto raketa niesla štyri nezávisle manévrovateľné jadrové hlavice, z ktorých každá je 20-krát silnejšia ako americká jadrová bomba, ktorá zničila Hirošimu. S dosahom 5 800 km dokáže zničiť akékoľvek mesto alebo vojenskú základňu v Európe. Táto raketa však bola neozbrojená a poškodila svoj cieľ – ukrajinskú továreň na rakety jednoducho tým, že do nej narazila rýchlosťou 12 000 km za hodinu.
Ruský prezident Vladimir Putin v celoštátnom televíznom prejave naznačil, že tento útok je varovaním pre NATO. „V reakcii na použitie amerických a britských zbraní dlhého doletu ruské ozbrojené sily 21. novembra tohto roku vykonali kombinovaný úder. V bojových podmienkach bol vykonaný test jedného z najnovších ruských raketových systémov stredného doletu.
„Máme právo použiť naše zbrane proti vojenským zariadeniam tých krajín, ktoré umožňujú použitie svojich zbraní v našich zariadeniach,“ pokračoval Putin. „Sme pripravení na akýkoľvek vývoj. Ak o tom niekto stále pochybuje, nemal by. Vždy bude odpoveď.“
Je úplne bezohľadné odmietnuť vyhlásenia Ruska ako bluf. Nech už bude forma akákoľvek, Rusko odvetí za čoraz agresívnejšie akcie mocností NATO.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová včera odsúdila americkú raketovú základňu v Poľsku v Redzikove a označila ju za „očividne provokatívnu“. Povedala, že základňa bola identifikovaná ako „prioritný cieľ pre potenciálne zničenie“.
Vysvetľujúc nebezpečnú logiku eskalácie, predseda redakčnej rady WSWS International David North napísal v komentári, zverejnenom vo štvrtok X:
Ak by Putin priamo varoval Starmera, že ďalšie použitie rakiet Storm Shadow proti Rusku bude mať bezpochyby za následok priamu odvetu proti Británii, Británia by ďalšie útoky neodvolala.
V tomto bode musia USA a NATO veriť, že Rusko s najväčšou pravdepodobnosťou odpovie významným aktom vojenskej odvety. Vyhnutie sa takejto odvete však už nemá rozhodujúci význam. Spojené štáty a hlavné západné mocnosti sú odhodlané poraziť Rusko a neustúpia. A teraz sa zdá, že Putin dospel k záveru, že sa nemôže vyhnúť priamemu konfliktu so svojimi „západnými partnermi“.
Situácia je mimoriadne nebezpečná – a nebezpečenstvo sa zintenzívňuje skutočnosťou, že sa zdá, že široká verejnosť netuší, že stojíme na pokraji katastrofálnej vojny.
V roku 2022, keď Biden diskutoval o tom, či poslať tanky na Ukrajinu, varoval pred nebezpečenstvom „Armagedonu“. Povedal, že Putina pozná „pomerne dobre“ a že Putin „nežartuje, keď hovorí o použití taktických jadrových zbraní“. Teraz, napriek Putinovým stupňujúcim sa hrozbám, Biden schválil bombardovanie Ruska.
Európske mocnosti, ktoré bojovali s Ruskom po boku Bidena takmer tri roky, sú znepokojené Trumpovou hrozbou, že zníži americkú vojenskú podporu pre Kyjev a zavedie clá na zablokovanie európskeho vývozu do Ameriky. Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna vyzýva na Ukrajinu európske „čižmy na zemi“, ako to urobil francúzsky prezident Emmanuel Macron túto zimu. Európske mocnosti tlačia na eskaláciu vojny, aby nezávisle presadzovali svoje vlastné záujmy.
Nastupujúca tretia svetová vojna, ktorej súčasťou je vojna proti Rusku, je plienivou vojnou. „Vojna na Ukrajine je tiež bojom o suroviny,“ uvádza nemecká agentúra pre obchod a investície (GTAI) a poukazuje na „veľké ložiská železa, titánu a lítia na Ukrajine, z ktorých niektoré sú teraz pod kontrolou Ruska“.
Ešte väčšie bohatstvo, v kritických nerastoch, ale aj v rope a plyne, by im pripadlo, keby si mohli podmaniť Rusko. Ich rozhodnutie prestať nakupovať lacnú ruskú energiu zdevastovalo Európu. Odvtedy podľa agentúry Reuters vyskočili priemyselné ceny elektriny v Nemecku o 280 percent, vo Francúzsku, Taliansku a Holandsku o viac ako 200 percent a v Španielsku o 103 percent. Európa krváca z tovární a pracovných miest, pretože toto zvyšovanie cien energií spôsobilo, že európsky tovar je celosvetovo nekonkurencieschopný.
A tak začiatkom tohto roka poľský prezident Andrzej Duda vyzval na rozdrvenie Ruska a jeho rozdelenie na 200 bezmocných etnických štátikov. Tvrdiac, že v dnešnom svete „už nie je miesto“ pre Rusko, provokatívne vyhlásil:
„Rusko je domovom viac ako 200 etnických skupín. Rusko dnes zostáva najväčšou koloniálnou ríšou na svete, ktorá na rozdiel od európskych mocností nikdy neprešla procesom dekolonizácie a nikdy sa nedokázala vysporiadať s démonmi svojej minulosti. V modernom svete už nie je priestor pre kolonializmus.“
Európske štáty, ktoré sa potácajú pod obrovským dlhovým bremenom po desaťročiach záchrany bánk, plánujú desiatky miliárd eur v škrtoch v kľúčových sociálnych programoch, aby ich presmerovali na vojenské výdavky, aj keď hnev ľudí narastá nad stratou pracovných miest. Po masívnych štrajkoch v posledných dvoch rokoch sú európske vlády medzi občanmi hlboko nepopulárne a opovrhované.
Ruské vojenské údery by mohli slúžiť ako zámienka na ďalšiu militarizáciu spoločnosti, zákaz štrajkov, obnovenie brannej povinnosti a zintenzívnenie politiky úsporných opatrení a vojny, ktorú odmietajú široké masy pracujúceho obyvateľstva.
Hlboko zakorenená opozícia voči vojne medzi ľuďmi na Ukrajine, v Rusku, v Európe, Amerike a na medzinárodnej úrovni, musí byť aktivovaná a mobilizovaná v boji proti ich vlastným vládam.
WSWS
Preklad: Dana Bystrická
